Helena Blavatská
| Helena Blavatská | |
 ruská osobnosť duchovného života, zakladateľka Teozofickej spoločnosti | |
| Narodenie | 12. august 1831 Jekaterinoslav, Ruská ríša |
|---|---|
| Úmrtie | 8. máj 1891 (59 rokov) Londýn, kráľovstvo |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Helena Blavatská (plné texty diel autora) |
| Commons |  Helena Blavatská |
Helena Blavatská (rus. Елена Петровна Блаватская – Jelena Petrovna Blavatskaja, ukr. Олена Петрівна Блаватська – Olena Petrivna Blavatska, rod. Helena von Hahn, rus. Ган, angl. Helena Blavatsky, známa ako Madame Blavatská ; * 12. august 1831, Jekaterinoslav, Ruská ríša – † 8. máj 1891, Londýn, Spojené kráľovstvo), bola významná osobnosť duchovného, alebo skôr ezoterického života polovice a konca 19. storočia a zakladateľka Teozofickej spoločnosti. Podľa triezvejších hodnotení išlo v podstate o šarlatánku.
Biografia[upraviť | upraviť zdroj]
Narodila sa v Jekaterinoslave (teraz Dnipro) na Ukrajine ako dcéra plukovníka (neskôr generála) Petra Alexejeviča vohn Hahn a Heleny Fadejevovej. Jej otec bol potomkom vládnuceho meklenburgského kniežacieho rodu Hahn von Rottenstern-Hahn. Jej matka, tiež známa ako Helena Andrejevna Fadejevová, bola spisovateľkou prezývanou ako „ruská George Sandová“, zomrela, keď mala Helena sedem rokov.
Jej otec bol v armáde, preto bola poslaná so svojím bratom na výchovu k babičke z matkinej strany Helene Pavlovne (alebo Petrovne) Fadejevovej, kňažnej z rodu Dolgorukovského. Babička bola slávna botanička. Babička aj matka boli pre H. P. Blavatskú silným vzorom a umožnili jej vyrásť v nekonformnú osobnosť. O H. P. Blavatskú sa staralo služobníctvo, ktoré verilo mnohým poverám starého Ruska a pravdepodobne ju podporovalo v jej viere, že má nadprirodzené schopnosti. Údajne sa už od raného detstva u nej prejavovali silné parapsychologické schopnosti, ktoré stále znepokojovali rodinu a desili poverčivé služobníctvo. Bola vraj námesačná a jasnovidná, svojou prítomnosťou údajne často vyvolávala duchov mŕtvych a v prírode sa rozprávala so škriatkami. Dychtivo vyhľadávala povestných miestnych čarodejníkov, felčiarov a dedinských šamanov. Nemala ešte ani pätnásť rokov, keď objavila v knižnici svojho pradeda veľa kníh o mágii a alchýmii.
7. júla 1849 sa ako 17 ročná vydala za generála Nikifora Vaselijeviča Blavatského, ktorý bol od nej o 22 rokov starší. Podľa jej tvrdenia ich manželstvo nebolo nikdy naplnené. V priebehu niekoľkých mesiacov manžela opustila. Iné pramene tvrdia, že mala niekoľko mimomanželských románikov, otehotnela a porodila postihnuté dieťa, ktoré sa volalo Juri a ktoré veľmi milovala. Sama napísala, že Juri bol dieťaťom jej priateľov. Zomrel ako päťročný a H. P. Blavatská sa neskôr vyjadrila, že po tejto udalosti stratila vieru v Boha ruského ortodoxného náboženstva. Svojmu životopiscovi uviedla, že nasledujúce roky 1848 až 1858 strávila cestovaním po svete.
Prehlásila, že v tej dobe navštívila Tibet, aby tu dva roky študovala pod vedením povznesených majstrov. Roku 1858 sa na krátky čas vrátila do Ruska, aby čoskoro odcestovala s talianskym operným spevákom Agardi Metrovičom. Roku 1871 si výbuch lode smerujúcej do Káhiry vyžiadal Agardiho život, avšak aj napriek tejto tragickej udalosti H. P. Blavatská pokračovala v ceste sama. Práve v Káhire založila Société Spirite (Duchovná spoločnosť) pre okultizmus spolu s Emmou Cuttingovou (neskôr Emmou Coulombovou), ale onedlho musela byť spoločnosť kvôli sťažnostiam zákazníkov zrušená pre podozrenie na jej podvodné aktivity.
Roku 1873 odcestovala do New Yorku. Keďže na veľa ľudí urobila dojem svojimi údajnými psychickými schopnosťami, bola posmelovaná, aby pokračovala vo svojej okultnej činnosti. Počas svojej kariéry tvrdila, že má psychické schopnosti, ktoré zahrňovali božský (nebeský) zrak, vysielanie vedomia z tela, telepatiu, levitáciu, božský (nebeský) sluch a materializáciu, čo znamenalo vytváranie objektov z ničoho, zhmotňovanie. Hoci o sebe tvrdila, že je majstrom týchto schopností, jej záujem sa pohyboval skôr v oblasti teórie a zákonov, podľa ktorých tieto schopnosti fungujú, ako v ich predvádzaní.
Druhý raz sa vydala za Michaela C. Betanellyho 3. apríla 1875 v New Yorku. Znova tvrdila, že manželstvo nebolo naplnené. Po niekoľkých mesiacoch sa od neho odlúčila, ich rozvod bol legalizovaný 25. mája 1878. Dňa 8. júla sa stala naturalizovanou občiankou USA.
Teozofická spoločnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Predtým sa roku 1874 stretla s Henry Steelom Olcottom, právnikom, odborníkom na poľnohospodárstvo a novinárom, ktorý sa venoval okultným javom. Počas svojho pobytu v New Yorku spolu s Olcottom, írskym právnikom W. Q. Judgom a ďalšími založila v septembri 1875 Teozofickú spoločnosť, ktorá bola moderným gnostickým hnutím konca 19. storočia.
Pri svojom zrode si spoločnosť vytýčila ciele, akými bolo vytvoriť jadro všeobecného bratského zväzku ľudstva, bez rozdielu vierovyznania, národnosti, pohlavia a spoločenského postavenia. Pestovať znalosť pravdivého jadra všetkého náboženského života a skúmať hlbšie duchovné sily, ktoré sa skrývajú v ľudskej prirodzenosti a ostatnom svete. Cieľom teozofickej spoločnosti bolo naplniť rozekruciánsky program zo 17. storočia. Most medzi vedou a náboženstvom mal vzniknúť skúmaním síl driemajúcich v človeku.
Spoločnosť bola ďalším výrazom túžby po novej syntéze, ktorá by pre ľudskú dušu vytvorila oázu vo vyprahnutých púštiach vedeckého racionalizmu a ateizmu. Zámerom spoločnosti bolo tiež zladenie východnej a západnej okultnej tradície. Blavatská a jej najbližší spolupracovníci sa pohrúžili do štúdia hinduizmu a budhizmu. Aj v tomto prípade okultizmus dal podnet pre vedecký záujem o východné myšlienky, následkom ktorých bolo množstvo prekladov východných náboženských textov. Stúpol tiež záujem o populárne indické náboženstvo ako o náboženstvo nezasiahnuté západnou duchovnou krízou.
Blavatskej tvrdenie, že vnútorné, ezoterické, duchovné poznanie je v súlade s modernou vedou, môže byť považované za prvý príklad toho, čo dnes nazývame new age. V skutočnosti veľa bádateľov je toho názoru, že veľká časť myšlienok new age má svoj pôvod v názoroch H. P. Blavatskej.
Roku 1882 sa Teozofická spoločnosť stala medzinárodnou organizáciou, v čase keď bolo premiestnené jej sídlo do Adyaru neďaleko Madrasu v Indii. Tu sa spolu s Olcottom a ostatnými venovala práci pre Teozofickú spoločnosť a pre znovuoživenie ďalekovýchodných náuk. Neskôr Blavatská odcestovala späť do Európy. Roku 1885 sa na krátky čas vrátila do Indie kvôli nespravodlivému obvineniu z podvodného predvádzania nadprirodzených schopností manželov Coulombovych. Vďaka tejto afére ju Olcott poslal radšej späť do Európy. V júli 1890 H. P. Blavatská založila európske sídlo Teozofickej spoločnosti na adrese: 19 Avenue Road, St. John’s Wood, London.
Jej posledné slová týkajúce sa jej učenia boli: „Udržte neprerušenú líniu (t. j. duchovnú)! Nedovoľte, aby moja posledná inkarnácia bola omyl.“ Pred smrťou nebola schopná chodiť, trpela na mnohé choroby ako srdcové ochorenie, reumatizmus, mala problémy s obličkami a s chrípkou, ktorá sa v Londýne šírila počas vtedajšej chrípkovej epidémie. Jej telo bolo spálené, jedna tretina popola zostala v Európe, druhá tretina bola poslaná Williamovi Quanovi Judgemu do USA a posledná tretina do Indie, kde jej popol bol rozprášený do rieky Gangy. Ôsmy máj teozofisti oslavujú ako Deň bieleho lotosa.
Je nepochybné, že niektoré tvrdenia H. P. Blavatskej sú sporné a mnohí ľudia sú voči jej názorom skeptickí. Napriek tomu je zrejmé, že šlo o nesmierne charizmatickú (nie z náboženského hľadiska) osobnosť, ktorá počas svojho života inšpirovala veľa ľudí. Dokonca i dnes má stále mnoho nasledovníkov, pre ktorých je veľkým duchovným vzorom.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- The Secret Doctrine (Tajná náuka), I-II, 1888
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Helena Blavatská
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- [1] Archivované 2005-04-21 na Wayback Machine Stručný životopis Blavatskej so zameraním na okultné javy.
- [2] Niekoľko údajov o živote a názoroch Blavatskej.