Hermogenes z Kythéry
Hermogenes (starogr. Ἑρμογένης) bol starogrécky sochár.[1][2]
Sochár Hermogenes pochádzal z Kythéry. Pausanias uvádza, že bol autorom sochy Afrodity na korintskej agore: „Je tu tiež chrám bohyne Tyché, spriamene stojaca socha je z parského mramoru. Vedľa neho je svätyňa zasvätená všetkým bohom. Blízko neho je zhotovená studňa, pri ktorej je bronzový Poseidón a pod nohami Poseidóna chrlí delfín vodu. Taktiež Apollón prímenom Klarský je z bronzu a socha Afrodity, dielo kythérskeho Hermogena.“ [3] Nemecký archeológ H. Brunn mu pripísal aj autorstvo sochy Apolóna Klaria, umiestnenej na tom istom mieste, hoci to Pausaniov text jednoznačne neuvádza.[4]
Tento inak neznámy umelec pôsobil podľa talianskeho archeológa L. Laurenziho zrejme v helenistickom období (možno aj v staršom období[4]).[5] Sochu Afrodity, či už bola bronzová alebo mramorová, celkom určite vyrobil v miestnej dielni.[6] Možno nie je náhoda, že miesto, odkiaľ pochádzal, bolo hlavným kultovým centrom bohyne Afrodity (stála tam svätyňa Afrodity Ouranie, najposvätnejšia zo všetkých svätýň tejto bohyne medzi Grékmi[7]), miesta, kde sa Afrodita prvýkrát dotkla zeme v Hesiodovej Teogónii. [8]
Hermogenova Afrodita stála (pravdepodobne v chráme[7]) na západnom konci agory. V tejto oblasti sa našli aj sošky Afrodít z rímskeho obdobia.[9] Afrodita bola patrónkou prostitútok (hetér) a v jej svätyni v Korinte sa prevádzala chrámová prostitúcia.[10]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 430.
- ↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Hermogenes 3 [1]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 125.
- ↑ a b Heinrich Brunn. Geschichte der griechischen Künstler. Stuttgart : Ebner & Seubert (Paul Neff), 1889. S. 364.
- ↑ Cyprus. Tmēma Archaiotētōn. Report of the Department of Antiquities, Cyprus. Berkeley : Department of Antiquities, Cyprus., 1981. S. 200.
- ↑ Charles K. Williams, Nancy Bookidis. Corinth, the Centenary, 1896-1996. Princeton : ASCSA, 2003. ISBN 978-08-7661-020-6. S. 223.
- ↑ a b Mario A. Del Chiaro, William R. Biers. Corinthiaca: Studies in Honor of Darrell A. Amyx. Columbia : University of Missouri Pres, 1986. ISBN 978-08-2620-617-6. S. 15.
- ↑ Hesiodos, Theogonia, 173. [2]
- ↑ Allison Glazebrook, Barbara Tsakirgis. Houses of Ill Repute. Philadelphia : University of Pennsylvania Press, 2016. ISBN 978-08-1224-756-5. S. 209.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 304.