Hlavné správy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hlavné správy
Typinternetový denník
VydavateľOZ Heuréka evolution
ŠéfredaktorRóbert Sopko
Jazykslovenský
Kontaktné údaje
Webwww.hlavnespravy.sk

Hlavné správy je slovenský internetový denník. Šéfredaktorom je Róbert Sopko, majiteľ košickej reklamnej agentúry Heuréka evolution a konateľ rovnomenného občianskeho združenia.[1][2][3]

Spolupracovníkom Hlavných správ bol ruský špión Bohuš Garbár odsúdený za vyzvedačstvo a korupciu.[4][5][6] Pre Hlavné správy tiež pod pseudonymom Eugen Rusnák písal Rus Jevgenij Paľcev.[7] Hlavné správy spolupracovali s občianskym združením Slovensko-ruská spoločnosť Jána Čarnogurského. Médium kombinuje zavádzajúce informácie s reálnymi, čo prispieva k mäteniu čitateľov.[8]

V roku 2018 sa v prieskume dôveryhodnosti slovenských médií výskumného centra Reuters Institute for the Study of Journalism umiestnili hlavnespravy.sk na piatom mieste.[9] V rebríčku za rok 2019 Hlavné správy nezískali žiadnu pozíciu.[10] Denník N prieskum opakovane spochybňoval.[11]

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Komisia Konšpirátori.sk (zložená zo žurnalistov, vedeckých pracovníkov, členov mimovládnych organizácii, zástupcov médií a vydavateľov)[12] Hlavné správy v rokoch 2016 – 2020 a znova od roku 2022 radí medzi konšpiračné médiá.[13][14] Hlavné správy v zastúpení advokátskou kanceláriou ULC Čarnogurský svoje zaradenie v zozname súdne napadli a dosiahli vydanie neodkladného opatrenia, doručeného vo februári 2020, prikazujúceho dočasné stiahnutie webu zo zoznamu až do vydania súdneho rozhodnutia.[15] V decembri 2022 Krajský súd v Bratislave všetky neodkladné opatrenia voči projektu Konšpirátori.sk zrušil[16] a web opäť v zozname figuruje.[17]

Hlavné správy sú kritizované za poskytovanie priestoru na šírenie konšpiračných teórií, zaujatého spravodajstva[18][19], dezinformácií,[20][21] vojnovej a prokremeľskej propagandy.[22][23][24][1][7][25]

Denník šíri aj dezinformácie ohľadom slovanskej kultúry, napr. že je staršia ako v skutočnosti alebo lepšia ako ostatné kultúry. Táto forma ovplyvňovania prostredníctvom kultúrnej identity je súčasťou ruskej informačnej vojny.[26]

V roku 2016 recyklovali hoax, že „Putin vytláča dolár zlatým rubľom“, pričom tvrdili, že Rusko ako odvetu za západné sankcie prestane robiť obchody v dolároch, čím zasadí tvrdý úder Američanom. Tento hoax šíril už dva roky predtým dezinformačný web Aeronet.cz a bol medzitým vyvrátený. Hlavné správy článok po pár dňoch stiahli.[22][1]

Hlavné správy šírili lživú správu, že pozorovatelia OBSE potvrdili na Ukrajine nelegálne transplantačné stanice; článok po kritike vymazali (podozrenia vyvrátila aj ruská agentúra RIA), avšak opravu nikdy neuverejnili.[22]

Z českých médií prebrali správu, že cudzinci v Plzni zabili správcu ubytovne, avšak zamlčali v tom čase známu informáciu, že útočník podľa polície pochádzal z Lotyšska. Namiesto toho článok podfarbili fotkou, na ktorej policajti odvádzajú arabsky vyzerajúceho muža.[1]

V apríli 2017 šírili dezinformácie ohľadom chemických útokov v Sýrii.[27] Tvrdili, že útok bol nafingovaný organizáciou "Biele Prilby", aby vytvorili zámienku pre medzinárodnú intervenciu západnej koalície pod vedením USA. Opierali sa o tvrdenia predstavenej katolíckych rehoľníčok napriek tomu, že BBC s nimi nesúhlasí.[28]

V novembri 2018 sa ukázalo, že od roku 2015 pre Hlavné správy pod pseudonymom Eugen Rusnák píše Rus Jevgenij Paľcev, ktorý udržiava kontakty s pracovníkmi ruskej mediálnej skupiny Rossija Segodňa (Rusko dnes, kam patrí aj agentúra Sputnik), financovanej Kremľom. Návštevy Sputnika potvrdzujú fotografie Miloša Zverinu z januára 2018, podľa ktorého Paľcev „preberá články z týchto médií“. Európsky parlament pritom agentúru Sputnik označil za jeden z nástrojov, cez ktoré sa Kremeľ snaží „spochybniť demokratické hodnoty, rozdeľovať Európu, získavať domácu podporu a vytvárať dojem zlyhávajúcich štátov vo východnom susedstve EÚ“.[7]

Fungovanie Hlavných správ, takmer žiadnu editorskú spätnú väzbu a slabé overovanie faktov zmapoval publicista Jakub Goda, ktorý istý čas pod falošným menom pre tento denník písal.[29][30]

Zmienky v komunikácii Mariana Kočnera[upraviť | upraviť zdroj]

Ako „akcionár“ Hlavných správ sa v komunikácii s Norbertom Bödörom, synom šéfa bezpečnostnej služby Bonul Miroslava Bödöra cez aplikáciu Threema v marci 2018 označil podnikateľ Marian Kočner, v roku 2019 obvinený z objednávky vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka s partnerkou. Kočnerovo vyhrážanie sa Kuciakovi Hlavné správy v roku 2017 prezentovali v článku s titulkom „Kočner pohrozil presstitutovi z Aktualít: Začnem sa zaujímať o tvojich rodičov a rodinu“. Kočnerova komunikácia vyvoláva podľa Martina Hanusa z denníka Postoj podozrenie, že „Hlavné správy minimálne od istého času nenadržiavali Kočnerovi iba z plezíru“. Redakcia Hlavných správ reagovala stanoviskom, že Kočner mal o kúpu Hlavných správ záujem, no jeho ponuky neboli akceptované.[31][32] Podľa dát z tzv. „Kočnerovej knižnice“ však Kočner Hlavné správy finančne podporoval a šéfredaktor Robert Sopko o tom vedel - cez WhatsApp Kočnerovi napísal: „Dík aj za podporu, čo došla na účet.“[33]

Blokovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 2. marca 2022 Národný bezpečnostný úrad potvrdil, že rozhodol o blokovaní webu Hlavné správy. „NBÚ rozhodol v zmysle zákona o kybernetickej bezpečnosti na základe dodaných a vyhodnotených podkladov od bezpečnostných zložiek štátu,“ povedal hovorca úradu Peter Habara. Dodal, že na stránke identifikovali škodlivú aktivitu podľa časti zákona, kde sa spomínajú dezinformácie a hybridné hrozby.[34]

Bohuš Garbár[upraviť | upraviť zdroj]

Pre Hlavné správy písal Bohuš Garbár odsúdený za zločin vyzvedačstva a prijímania úplatku. K činom sa priznal a Špecializovaný trestný súd schválil dohodu o vine a treste a odsúdil ho na tri roky podmienečne.[35][36] Garbára naverboval dôstojník ruskej vojenskej rozviedky GRU Sergej Solomasov.[37] Hlavné správy sa "od činnosti občasného nehonorovaného dopisovateľa" dištancovali s tým, že o jeho špionážnej činnosti netušili.

Garbár poskytol finančný dar 10,000eur pre stranu ĽSNS[38]. Podľa poslanca ĽSNS Petra Beluského bol tento dar od Hlavných správ, s ktorými v tom čase "spolupracovali", šéfredaktor Sopko to popiera.[39]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d ŠNÍDL, Vladimír. Kto riadi proruský web Hlavné správy? Muž, ktorý neodmieta ani eurofondy. Denník N (Bratislava: N Press), 2016-08-02. Dostupné online [cit. 2018-11-14]. ISSN 1339-844X.
  2. ↑ HEURÉKA EVOLUTION, s.r.o. In: Obchodný register na internete [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online.
  3. ↑ Heuréka evolution In: Evidencia občianskych združení [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online.
  4. ↑ VRAŽDA, Daniel. Ruský špión Garbár z Hlavných správ dostal za vyzvedačstvo a korupciu podmienku a peňažný trest 15-tisíc eur [online]. Denník N, 2023-02-28, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  5. ↑ KERN, Miro. Spolupracovník ruskej rozviedky má k Hlavným správam bližšie, než priznali – jazdí ich firemným autom [online]. Denník N, 2022-03-21, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  6. ↑ AKTUALITY.SK. Prispievateľ Hlavných správ Bohuš Garbár vyzvedal pre Rusko, súd ho odsúdil na podmienku [online]. Aktuality.sk, 2023-02-28, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c ŠNÍDL, Vladimír. Propagandu pre Hlavné správy píše Rus, ktorý sa chodí radiť do agentúry Kremľa. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-11-14. Dostupné online [cit. 2018-11-14]. ISSN 1339-844X.
  8. ↑ ČIŽIK, Tomáš. Russian Information Warfare in Central Europe. Published in Tomáš Čižik (ed.): Information Warfare: New Security Challenge in Europe. Bratislava: Centre for European and North Atlantic Affairs (CENAA) [online]. academia.edu, [cit. 2019-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ LEHUTA, Michal. Zmerali dôveryhodnosť našich médií. Konšpiračné Hlavné správy skončili piate. medialne.etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2018-06-14. Dostupné online [cit. 2019-04-05]. ISSN 1337-0006. Archivované 2019-04-04 z originálu.
  10. ↑ RÉVÉSZOVÁ, Rebeka. Slováci a médiá: veríme im menej, najdôveryhodnejšou značkou je opäť Ta3. TREND (Bratislava: News and Media Holding), 2019-06-12. Dostupné online [cit. 2019-06-12]. ISSN 1337-0006.
  11. ↑ STRUHÁRIK, Filip. Prečo Hlavné správy tvrdia, že sú najdôveryhodnejší web, aj keď to nie je pravda?. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-12-06. Dostupné online [cit. 2019-06-12].
  12. ↑ Hodnotiaca komisia [online]. Konšpirátori.sk, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online. Archivované 2018-02-27 z originálu.
  13. ↑ Konšpirátori.sk : Zoznam stránok so sporným obsahom : hlavnespravy.sk In: Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online.
  14. ↑ hlavnespravy.sk In: Zoznam stránok so sporným obsahom [online]. konspiratori.sk, [cit. 2020-01-07]. Dostupné online. Archivované 2020-01-07 z originálu.
  15. ↑ Konšpirátori.sk. Súd prikázal Konšpirátorom dočasne stiahnuť web hlavnespravy.sk zo svojej databázy. Denník N Blog (Bratislava: N Press), 2020-03-03. Dostupné online [cit. 2020-03-17].
  16. ↑ KERNOVÁ, Miroslava. Hlavné správy sú späť na zozname dezinfowebov [online]. Bratislava: omediach.com, 2022-12-22, [cit. 2023-05-31]. Dostupné online.
  17. ↑ Hlavné správy (8.5) [online]. konspiratori.sk, [cit. 2023-05-31]. Dostupné online. Archivované 2023-05-31 z originálu.
  18. ↑ WENERSKI, Łukasz. The Visegrad Countries and “Post-Truth” Who is Responsible for Delivering the Kremlin’s Narrative to the Czech Republic, Hungary, Slovakia and Poland? [online]. Institute of Public Affairs, 2017, [cit. 2019-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ Hlavnespravy.sk opäť šíria FAKE NEWS (opäť účelovo klamú svojich čitateľov) [online]. mediahub.sk, 2017-01-17, [cit. 2019-03-20]. Dostupné online.
  20. ↑ Russian Influence in Central Europe [online]. Prague Security Studies Institute, [cit. 2019-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ What Do We Know About Disinformation Websites in the Czech Republic and Slovakia? - GLOBSEC [online]. globsec.org, [cit. 2019-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ a b c DEZINFORMÁCIE HOAXY PROPAGANDA. Hlavnespravy.sk: Postupné primiešavanie jedu [online]. Denník N, 2016-10-14, [cit. 2019-03-17]. Dostupné online.
  23. ↑ DEZINFORMÁCIE HOAXY PROPAGANDA. Hlavnespravy.sk robia z Rusov šialencov, ktorí sa neboja jadrovej vojny [online]. Denník N, 2018-02-05, [cit. 2019-03-19]. Dostupné online.
  24. ↑ DEZINFORMÁCIE HOAXY PROPAGANDA. Firmy ako… Lexus, Samsung,… podporujú šírenie lživej vojnovej propagandy [online]. Denník N, 2016-12-11, [cit. 2019-03-19]. Dostupné online.
  25. ↑ IZAK, Stefan. Image of Russia in Slovak pro-Kremlin propaganda [online]. eprints.oa.edu.ua, [cit. 2019-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  26. ↑ MASARIKOVÁ, Monika. CULTURAL IDENTITY AS TOOL OF RUSSIAN INFORMATION WARFARE: EXAMPLES FROM SLOVAKIA in Science & Military 1/2018 [online]. researchgate.net, 2018-06-20, [cit. 2019-03-20]. Dostupné online.
  27. ↑ Syria attack: a predictable disinformation strategy [online]. euvsdisinfo.eu, 2017-04-20, [cit. 2019-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. ↑ https://www.bbc.com/news/world-middle-east-24358543
  29. ↑ GODA, Jakub. Pod falošným menom som písal hoaxy pre Hlavné správy. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-01-11. Dostupné online [cit. 2018-11-14]. ISSN 1339-844X.
  30. ↑ GODA, Jakub. Šéfredaktor Hlavných správ Róbert Sopko pripomína generátor faktických chýb. Denník N Blog (Bratislava: N Press), 2018-01-16. Dostupné online [cit. 2018-11-14].
  31. ↑ HANUS, Martin. Threema: Kočnerove Hlavné správy. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2019-10-24. Dostupné online [cit. 2020-03-17]. ISSN 1336-720X.
  32. ↑ CUPRIK, Roman. Konšpiračné médiá sa stali útočiskom pre politikov. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-10-24. Dostupné online [cit. 2020-03-17]. ISSN 1335-4418.
  33. ↑ MADLEŇÁK, Tomáš. Kočner dotoval dezinformačný portál Hlavné správy. Šéfredaktor Sopko o tom vedel a Kočnerovi písal obdivné správy [online]. .týždeň - iný pohľad na spoločnosť, 2020-03-12, [cit. 2020-11-12]. Dostupné online.
  34. ↑ TASR. NBÚ zablokoval web Hlavných správ, využil nový inštitút blokovania. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-02. Dostupné online [cit. 2022-03-04].
  35. ↑ VRAŽDA, Daniel. Ruský špión Garbár z Hlavných správ dostal za vyzvedačstvo a korupciu podmienku a peňažný trest 15-tisíc eur [online]. Denník N, 2023-02-28, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  36. ↑ AKTUALITY.SK. Prispievateľ Hlavných správ Bohuš Garbár vyzvedal pre Rusko, súd ho odsúdil na podmienku [online]. Aktuality.sk, 2023-02-28, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  37. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Ako sa verbujú špióni na Slovensku: Povedal som v Moskve, že si dobrý chlapec (+ video) [online]. Denník N, 2022-03-15, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  38. ↑ Špión Garbár poskytol dvom stranám finančné dary. Peňazí na rozdávanie ale nemal | TVNOVINY.sk [online]. tvnoviny.sk, 2022-03-19, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  39. ↑ KERN, Miro. Spolupracovník ruskej rozviedky má k Hlavným správam bližšie, než priznali – jazdí ich firemným autom [online]. Denník N, 2022-03-21, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hlavné_správy&oldid=7761365“