Hliva ustricová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
hliva ustricová
Austernseitling.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Pleurotus ostreatus
(Jacq.) P. Kumm., 1871
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hliva ustricová (iné názvy pozri nižšie; lat. Pleurotus ostreatus) je jedlá drevokazná huba z čeľade hlivovité (lat. Pleurotaceae), v starších systémoch sa niekedy zaraďovala do čeľade trúdnikovité (Polyporaceae) alebo do čeľade Lentinaceae alebo do čeľade čírovkovité (Tricholomataceae).[1][2][3][4][5][6]

Slovenské názvy[upraviť | upraviť kód]

Slovenské odborné názvy tohto druhu sú: hliva ustricová[1], hliva ustricovitá[7], staršie: hliva ústricovitá[8]. Odborné zastarané názvy sú: hliva chrastavá, chrastavka, kladná huba, srež, hliva; ľudové/nárečové názvy sú: hliva, hliv, hlivka, liva, hlivec, hlivák, gliva, huba, buková hliva, bukovo hliva, ješeňovo hliva, stromská hliva, hliva stromovka, kladná huba, kladová huba, orechová huba, bukovnica, kladnička, chladnička, chladnačka, openka, podp(i)enka, podpinka, podpňovka, pňakovka, pnovka, pníček, podpník, michalka, michoľak, hnedáčky*, psie uchá*, jelenice*, scáky*, pešterec, pesere*, panoše (plurál).[9][10][11]

(Poznámka: Názvy označené hviezdičkou sú v origináli uvedené v pluráli, ale keďže tam nie sú - tak ako slovo panoše - poznačené značkou "pl.", tak zrejme majú aj jednotné číslo.)

Vedecké synonymá[upraviť | upraviť kód]

  • Agaricus opuntiae Durieu & Lév., 1850
  • Agaricus ostreatus Jacq., 1774
  • Agaricus revolutus J.J. Kickx, 1867
  • Agaricus salignus Pers., 1801
  • Crepidopus ostreatus (Jacq.) Gray, 1821
  • Crepidopus ostreatus ß atroalbus Gray, 1821
  • Dendrosarcus ostreatus (Jacq.) Kuntze, 1898
  • Panellus opuntiae (Durieu & Lév.) Z.S. Bi, in Bi, Zheng & Li, (1987) [1986]
  • Pleurotus opuntiae (Durieu & Lév.) Sacc., 1887
  • Pleurotus ostreatus f. salignus (Pers.) Pilát, 1935
  • Pleurotus ostreatus subsp. opuntiae (Lév.) A. Ortega & Vizoso, 1992
  • Pleurotus revolutus (J. Kickx f.) Gillet, 1874
  • Pleurotus salignus (Schrad.) P. Kumm., 1871

Opis[upraviť | upraviť kód]

  • Klobúky hlivy ustricovej svojou farbou i tvarom pripomínajú väčšie ustrice, odkiaľ pochádza i druhové pomenovanie. Klobúky sú v mladosti sklenuté s podvinutým okrajom, neskôr 5 – 25 centimetrov široké, vejárovité, hladké a pružné, okraj sa stáva ostrým. Zafarbenie je široko premenlivé od belavej farby, sivomodravej až k sivohnedej alebo hnedé. Zafarbenie je závislé na podmienkach rastu, vzdušnej vlhkosti a pod. Klobúky rastú ako u väčšiny ostatných hlív nad sebou v trsoch, radách alebo vrstvách nad sebou. Trsy plodníc môžu dosahovať hmotnosť až niekoľkých kilogramov. Dosť často sú klobúky spodných plodníc poprášené vyklíčenými výtrusmi, takže majú na sebe biely povlak. Ide o prirodzený a neškodný jav, ktorý vzniká i pri skladovaní.
  • Lupene sú nízke, mäkké, husté, zbiehajúce sa na stonke, u stonky sú často vidličnato vetvené. Sfarbené sú najprv biele až belavé, v starobe šedé.
  • Hlúbik je veľmi krátky, 1 – 4 cm dlhý a 1 – 3 cm hrubý, výstredný až postranný, veľmi tuhý, biely, neskôr šedý.
  • Dužina je čisto biela, veľmi pružná a šťavnatá, sfarbenie na reze sa nemení.
  • Chuť je sladkastá, vôňa silná, príjemne hubová
  • Výtrusy sú bezfarebné, valcovité a hladké, s rozmermi 8 – 12 × 3 – 4 µm.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. a b hliva. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 45.
  2. hliva [online]. Bratislava : Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-01-04]. Dostupné online. (Poznámka: V tejto online verzii bolo zaradenie do čeľade zmenené voči papierovému vydaniu.)
  3. HROUDA, P. Pleurotoid fungi of the family Polyporaceaein the Czech Republic and Slovakia. In: Czych Mycology 53(1), 2001 [1]
  4. Systém hub podle Dictionary of Fungi [online]. sci.muni.cz, [cit. 2020-01-04]. Dostupné online.
  5. MANSFELD, Rudolf; BÜTTNER, R.. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 29.
  6. SUNG, Chung Ki; KIMURA, Takeatsu. Northeast Asia. [s.l.] : World Scientific, 1996. 200 s. ISBN 978-981-02-3639-7. S. 10.
  7. Zoznam nizsich a vyssich rastlin Slovenska [online]. Bratislava : Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-01-04]. Dostupné online.
  8. Z našej prírody : rastlíny, horniny, minerály, skamenelíny. 2. dopl. vyd. Bratislava : Príroda, 1984. 401 s. S. 44.
  9. MAJTÁNOVÁ, Marie. Z vývinu slovenskej mykologickej ter­minológie. Kultúra slova (Bratislava: Vydavateľstvo SAV), 1969, roč. 3, čís. 5, s. 152 a nasl., s. 162. Dostupné online [cit. 2020-01-04]. ISSN 0023-5202.
  10. MAJTÁNOVÁ, M. Zo slovenských ľudových názvov húb. Kultúra slova (Bratislava: Vydavateľstvo SAV), 1969, roč. 3, čís. 9, s. 310 – 311. Dostupné online [cit. 2020-01-04]. ISSN 0023-5202.
  11. hliva. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. ISBN 80-224-0183-8. S. 577. ; podpienka. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok II L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. ISBN 80-224-0900-6. S. 890.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hlíva ústřičná na českej Wikipédii.

  • Houby česká encyklopedie, Reader's Digest Výběr, Praha, 2003, ISBN 80-86196-71-2
  • Reklamní časopis Kaufland 30/2007, článek z knihy Houby známé a exotické z Nakl. Vyšehrad