Hnezdniansky zjazd

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Hnezdniansky zjazd (poľ. Zjazd gnieźnieński, nem. Akt von Gnesen) bolo priateľské stretnutie medzi poľským vojvodom Boleslavom I. Chrabrým a cisárom Ottom III., ktoré sa odohralo v Hnezdne 11. marca 1000. Odborníci sa rozchádzajú v detailoch, na ktorých sa strany uzniesli, najmä v otázke či bola poľskému vládcovi prisľúbená kráľovská koruna alebo nie.

Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]

Strieborná rakva sv. Vojtecha v hnedznianskej katedrále.

Po svojej smrti v roku 997 počas misie medzi pohanskými pruskými kmeňmi bol biskup Vojtech Pražský rýchlo kanonizovaný vďaka spoločnému úsiliu kniežaťa Boleslava I. a cisára Otta III. Tak sa Vojtech stal prvým slovanským biskupom, ktorého svätorečili.[1] Jeho ostatky, vykúpené Boleslavom od Prusov za zlato rovnakej hmotnosti, boli pochované v hnezdnianskej katedrále, ktorá sa stala cirkevným centrom Poľska.

Podľa kroniky Dietmara Merseburského podnikol Otto III., Vojtechov priateľ a žiak,[1] púť z Talianska k hrobu sv. Vojtecha v Hnezdne. Bola to súčasť jeho plánov na rozšírenie vplyvu kresťanstva vo východnej Európe a na obnovenie Rímsko-nemeckej ríše na federálnom základe ("renovatio Imperii Romanorum") s poľskými a uhorskými kniežatstvami ako východnými federati Ríše.[2] Súčasťou tohto plánu bolo udelenie kráľovskej koruny Štefanovi I. (uhorské korunovačné klenoty).

Poľská piastovská dynastia počas vlády Meška I. rozšírila svoje dŕžavy na západ od Odry, kde sa ich záujmy dostali do prieniku so záujmami saského markgrófa Gera. Po porážke, ktorú Gerove vojská uštedrili Poliakov v roku 963 sa Mešek I. rozhodol pristať na podmienky Otta I. a súhlasil s platením tribútu za túto časť svojho panstva. Na oplátku získal titul amicus imperatoris ("cisárov priateľ") a uznanie ako Dux Poľska. Vo svojej politike zbližovania s Ríšou pokračoval sobášom s Odou, dcérou saského markgrófa Dietricha z Haldenslebenu v roku 978 a oženením svojho syna Boleslava I. s dcérou markgrófa Rikdaga z Meissenu. Ako zábezpeku krátko pred svojou smrťou v roku 992 zveril svoje dŕžavy (Civitas Schinesghe) pod ochranu pápeža Jána XV. podľa (dagome iudex regest).

Po nástupe jeho syna Boleslava I. zostalo Poľsko spojencom ríšskych vojsk v ťaženiach proti polabským lutickým kmeňom. Cisár Otto II., otec Otta III., zomrel ako 28-ročný v roku 983 a vdova po ňom Theofano vládla za neplnoletého Otta III. Otto III. bol korunovaný za rímsko-nemeckého cisára v Ríme v roku 996. V čase hnezdnianskeho zjazdu (1000) mal len 20 rokov.

Priebeh a výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Počas púte do Hnezdna prijal Boleslav Otta III. na poľskej hranici na rieke Bóbr pri obci Małomice. Biskup Unger z Poznane ho sprevádzal do Hnezdna. Otto Boleslavovi udelil tituly frater et cooperator Imperii ("brat a priateľ Ríše") ai. Či ale z tohto a ďalších činov vyplýva povýšenie Boleslava na kráľa nebolo doposiaľ vyriešené. Každopádne bol Boleslav korunovaný za poľského kráľa v hnezdnianskej katedrále v roku 1025.

Portrét Boleslava s replikou Kopije osudu, Jan Matejko (1838–1893).

Počas danej návštevy povýšil Otto III. Hnezdno na arcibiskupstvo, ktorému boli podriadené tri nové diecézy. Otto III. dal navyše Boleslavovi repliku Kopije osudu, súčasť ríšskych korunovačných klenotov, kým Boleslav mu na oplátku dal relikviu sv. Vojtecha.

Ďalší vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Ottove plány neboli pre jeho skorú smrť zrealizované v plnej miere. Jeho nástupca Henrich II., zmenil politiku Ríše. Boleslav I. podporoval jeho protikandidáta, okrem toho rozširoval svoje panstvo na západ a na juh, čím sa skrížili poľské a ríšske záujmy. Dokonca na Boleslava počas stretnutia s Henrichom II. zaútočil jeho sprievod a ledva sa mu podarilo prežiť. Preto sa kedysi výborné vzťahy medzi Ríšou a Poľskom zmenili až na nepriateľstvo, ktoré vyvrcholilo až vo vojnu.

Až po Henrichovej smrti v roku 1024 sa Boleslavovi podarilo získať pápežov súhlas s korunováciou za poľského kráľa. Vytvorenie hnezdnianskej arcidiecézy, závislej na Svätej stolici, udržalo Poľsku nezávislosť od Rímsko-nemeckej ríše po celý stredovek.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Janine Boßmann, Otto III. Und der Akt von Gnesen, 2007, pp.9-10, ISBN 3-638-85343-8, ISBN 978-3-638-85343-9
  2. Andreas Lawaty, Hubert Orłowski, Deutsche und Polen: Geschichte, Kultur, Politik, 2003, p.24, ISBN 3-406-49436-6, ISBN 978-3-406-49436-9

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Congress of Gniezno na anglickej Wikipédii.