Preskočiť na obsah

Hominidi v užšom zmysle

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hominidi (v užšom zmysle)
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Hominidae
Gray (?), 1825 (?)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hominidi (iné názvy: ľudia[1], hominídi[2], hominidné[3]:189, zriedkavo: človekovité[3]:33;Hominidae) v užšom zmysle je čeľaď z radu primáty, z nadčeľade hominoidovce zahŕňajúca hominini (vrátane človeka) a australopitekorodé. Recentným je už iba druh človek rozumný z rodu človek (Homo).

Telesné vlastnosti:

  • vzpriamenie postavy s trvalou chôdzou po dvoch nohách sprevádzané zmenou kostry a svalstva panvy a nôh
  • zníženie telesného ochlpenia
  • väčšia kapacita mozgovne odrážajúca zmeny v tvare a veľkosti mozgu
  • posun záhlavného otvoru smerom dopredu
  • skrátenie rúk v pomere k trupu
  • zníženie pohlavnej dimorfie a veľkosti očných zubov
  • častá dvojhrbčekovitosť črenových zubov, hrubá sklovina na stoličkách, pri rode Homo aj zväčšovanie rozbiehavosti zuboradí až do tvaru paraboly

Iné vlastnosti:

  • rozvoj posunkovej a zvukovej komunikácie, ktorý vyvrcholil vznikom článkovanej reči.
  • účinnejšie využívanie životného prostredia, pretváranie životného prostredia najprv len pomocu prírodných predmetov a neskôr aj pomocou vyrobených nástrojov
  • zvyšovanie podielu bielkovinovej zložky potravy živočíšneho pôvodu

Hominidi:

Zaradenie mnohých vyhynutých druhov je sporné, napríklad svojho času sa do tejto čeľade zaraďoval aj rod Ramapithecus (ktorý je v tu použitej klasifikácii pod čeľaďou orangutanovité).

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 60.
  2. hominídi. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 174.
  3. a b THURZO, Milan. Milióny rokov človeka. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1985. 204 s. (Obrázky z prírody.)