Človek rozumný (moderný človek)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Človek rozumný
Žena a muž
Žena a muž
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Podtrieda (subclassis) Živorodé (Živorodce) Theria
Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria
Rad (ordo) Primáty Primates
Podrad (subordo) Celistvonosoblížne Haplorhini
Čeľaď (familia) Hominidi Hominidae
Podčeľaď (subfamilia) Hominini Homininae
Rod (genus) Človek Homo
Druh (species) Človek rozumný H. sapiens
Vedecký názov
Človek rozumný
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Človek rozumný (iné názvy: rozumný človek. zriedkavo: homo sapiens, staršie : človek múdry; lat. Homo sapiens; ďalšie synonymá pozri dole) je jediný recentný druh rodu človek (Homo).

Obsah

Synonymá[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens v užšom zmysle (vysvetlenie pozri dole) sa označuje aj ako homo sapiens sapiens, človek rozumný dnešný, človek dnešného typu, človek súčasného typu, človek vyspelý, sapient (t. j. latinsky Homo sapiens sapiens[1]) alebo skôr neformálne ako neantrop, neantropín (lat. Neoanthropus) či homo. S. Sergi a jeho nasledovníci používajú vedecký termín Phaneranthropus či Phaneranthropi[2], G. Sergi (otec S. Sergiho) používal rodové označenia Notanthropus (pre západných Európanov a Afričanov) a Heoanthropus (pre Rusov a podobne) a Hesperanthropus (pre Indiánov a Eskimákov)[3].

Staršie nálezy z Homo sapiens v užšom zmysle sa zvyknú označovať aj ako anatomicky moderný človek, raný moderný človek, človek predveký či človek praveký.

Rôzne rozsahy pojmu a taxónu Homo sapiens[upraviť | upraviť zdroj]

Termín Homo sapiens zaviedol Linné (mimochodom popri alternatívnom označení Homo diurnus) na označenie človeka ako biologického druhu (v tom čase fosílne nálezy človeka ešte takmer neexistovali). Neskôr sa označenie Homo sapiens obyčajne používalo na označenie len ľudí dnešného typu (nižšie označované ako Homo sapiens v užšom zmysle), iné nálezy boli považované za iné druhy (treba však poznamenať, že do prvej polovice 20. storočia viacerí autori nahradzovali druh Homo sapiens sadou viacerých rozlične zadelených a pomenovaných geograficky definovaných druhov, ktoré by sme dnes skôr klasifikovali maximálne ako rasy).

Neskôr, najmä od 60. do 90. rokov 20. storočia, väčšina autorov zvykla pod Homo sapiens zahŕňať ako poddruhy aj neandertálcov a často aj časť alebo väčšinu nálezov, ktoré dnes obyčajne radíme pod Homo heidelbegensis (napr. Homo steinheimensis, Homo soloensis, Homo rhodesiensis a pod.). Takto chápaný Homo sapiens sa nižšie označuje ako Homo sapiens v širšom zmysle. Človek dnešného typu sa pri takomto postupe taxonomicky obyčajne označoval ako Homo sapiens sapiens. Pre nálezy, ktoré spadajú pod Homo sapiens v širšom zmysle, ale nie sú to ľudia dnešného typu (teda nie sú Homo sapiens v užšom zmysle), sa čoskoro zaužívalo aj súhrnné označenie archaický Homo sapiens (podrobnosti pozri v článku archaický Homo sapiens).

Od polovice 90. rokov sa vyššie spomenuté nálezy typu Homo steinheimensis, Homo soloensis atď. preradili do Homo heidelbergensis a neandertálci do (po rokoch opäť) samostatného druhu Homo neanderthalensis. Homo sapiens sa takto zredukoval späť na svoj pôvodný rozsah – Homo sapiens v užšom zmysle; inými slovami, druh Homo sapiens sa stal zhodným s dovtedajším poddruhom Homo sapiens sapiens.

Treba však dodať, že niektorí autori (najmä nemeckí) naďalej definujú Homo sapiens ako Homo sapiens v širšom zmysle, teda vrátane toho, čo je u iných bádateľov klasifikované ako Homo heidelbergensis a Homo neanderthalensis, pričom však niektorí z tejto skupiny autorov už Homo neanderthalensis považujú za samostatný druh.

Menšia skupina autorov (napr. Wolpoff 1999; Curnoe a Thorne 2003) Homo sapiens nielenže nezúžila, ale naopak rozšírila (Homo sapiens v najširšom zmysle): Do Homo sapiens zaraďuje nielen Homo heidelbergensis a Homo neanderthalensis, ale aj to, čo iní označujú ako Homo erectus a Homo ergaster (autori zastávajúci tento názor patria medzi zástancov teórie multiregionálneho vývoja), prípadne zriedkavejšie aj to, čo iní označujú ako Homo habilis (v širšom zmysle) [4].

Homo sapiens v užšom zmysle – človek dnešného typu[upraviť | upraviť zdroj]

Zahrnuté staršie taxóny (t. j. subjektívne synonymá)[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri pod človek (Homo)#Podrobnejšia verzia.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Vančata 2007 mladšie formy anatomicky moderného človeka (t. j. mladopaleolitické nálezy) boli čiastočne odlišné od jeho starších foriem. Boli dlholebé a mali vypuklinu v tylovej časti lebky, nazývanú hemi-bun, ktorá sa odlišovala od vypukliny neandertálcov. Aj výrazné nadočnicové oblúky sa morfologicky líšia od neandertálcov. Zuby a čeľuste boli prakticky neodlíšiteľné od niektorých súčasných ľudí. Zuby mali malé dutiny, vyskytovali sa tri moláre, ale medzi posledným molárom a mandibulou nebol retromolárny priestor. Postkraniálny skelet nálezov z aurigancienu a gravettienu sa najmä u žien odlišoval od dnešného v tom, že mal vyššiu a užšiu panvu a robustnejšie dlhé kosti, že diafýza femuru bolo prehnutá a veľmi dlhá, a že mali dlhé predlaktia a holeň. Postkraniálny skelet z obdobia magdalénienu je viac podobný súčasnému. U mladopaleolitických ľudí bol typický výrazný pohlavný dimorfizmus v morfológii a predovšetkým v stavbe tela. Mladopaleolitickí muži dosahovali výšku až 2 metre a boli pomerne štíhli; ženy zo starších mladopaleolitických (pre neskoršie mladopaleolitické to už neplatí) nálezov boli výrazne nižšie a zároveň robustnejšie než muži. U nálezov z aurignacienu sú podľa niektorých názorov badateľné niektoré archaické znaky, údajne dokazujúce fylogenetické väzby k neandertálcom či hybridizáciu s nimi.
Z oblasti sociokultúrnej evolúcie sa mnohé z jej aspektov vyvinuli v mladom (niekedy už strednom) paleolite. Sú to napr. stavanie obydlí, používanie ohňa na iné účely než na tepelnú úpravu potravy a ochranu skupiny, uchovávanie potravín, výroba keramických predmetov a látok,obchod, umenie, náboženstvo a liečiteľstvo. Iné, ako napr. písané písmo, moderná sociálna štruktúra a domestikácia rastlín a živočíchov, sú relativne veľmi mladé. Z mladého alebo dokonca už stredného paleolitu pochádza aj čepeľová technológia a modulárne technológie s mikrolitickými čepeľami, vynález vrhača oštepov a luku a protodomestikácia niektorých zvierat a rastlín. Predpokladá sa, že človek dnešného typu mal od svojho vzniku v strednom pleistocéne už artikulovanú reč (hoci niektorí autori tvrdia, že ju mali aj neandertálci a možno už Homo erectus).
Človek, ktorý vyzeral skoro ako dnes, sa objavil až medzi 12 – 8 000 rokmi (BP?). Lebka sa stala gracilnejšou ... u oboch pohlaví sa zmenšila postava, muži sa stali robustnejšími a ženy drobnejšími. Tento proces sa začal podľa všetkého už oveľa skôr než v neolite, a to zrejme po skončení posledného glaciálu pred 18-tisíc rokmi v magdalénskom období a skončil sa až v priebehu neolitu. V tomto období tiež začínajú v evolúcii človeka převažovať aspekty sociokultúrnej evolúcie. Začína sa formovanie prvých ľudských etnických skupín v súčasnom slova zmysle. Pre pochopenie tohto procesu má veľký význam analýza natufiánskeho obdobia na Blízkom východe a obdobie epipaleolitu a mezolitu v Európe, ktoré predstavujú akési prechodné obdobie medzi neskorou lovecko-zberačskou fázou evolúcie človeka a najstaršou fázou raného poľnohospodárstva.

Podľa Soukup 2005 bolo pre (prvých) ľudí dnešného typu (buď od ich vzniku, alebo najneskôr od 40 000 BP) charakteristické používanie reči, rozvoj pamäti, schopnosť predpovedať budúcnosť, abstraktné myslenie (umenie; najstarší nález je asi Blombos 80 000 BP) a špecializovaná výroba kostených nástrojov.

Podľa Thurzo 1998 sa fyzický vývoj človeka dnešného typu v posledných tisícročiach vyznačuje najmä gracilizáciou lebky, chrupu a postkraniálneho skeletu, pričom približne od obdobia pred 35 – 30 000 rokmi dochádza aj ku klesaniu hmotnosti tela a kapacity lebky. Obyvateľstvo Európy podlieha od neolitu po súčasnosť konformizačno-heterogenizačnému trendu, v rámci ktorého sa konformizácia prejavuje spodobňovaním telesných vlastností Európanov – interpopulačnou konformizáciou. Druhou zložkou trendu je intrapopulačná heterogenizácia prejavujúca sa rastom intrapopulačnej variability polygénne dedičných znakov – teda zväčšovaním rozdielov medzi telesnými charakteristikami tej istej populačnej skupiny.

Podľa Bild der Wissenschaft[5] je človek dnešného typu morfologicky pomerne variabilný. Ľudia v chladnejších klimatických zónach majú spravidla väčší trup a kratšie končatiny, aby nestrácali teplo. Naopak v teplých regiónoch je telo skôr jemnejšie, ruky a nohy sú dlhšie. Podobne je to aj s farbou pokožky: čím slabšie je slnečné žiarenie, tým svetlejšia je koža, aby vedela aj pri nedostatku slnka vyprodukovať dostatok vitamínu D.

Rasy[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: rasa (človek)

Človek dnešného typu vytvoril na Zemi tri ľudské rasy:

Teórie vzniku človeka dnešného typu[upraviť | upraviť zdroj]

Monocentrické a multiregionálne teórie[upraviť | upraviť zdroj]

Zo súčasného pohľadu možno rozlíšiť najmä nasledujúce tri teórie (znak "/" oddeľuje synonymá, skratky: v š. z. = v širšom zmysle, v u. z. = v užšom zmysle, v n. z. = v najširšom zmysle):
I)Teória monocentrizmu/ monocentrické teórie/ monocentrizmus/ „single origin models/hypothesis“/ hypotéza rajskej záhrady/model rajskej záhrady (Garden of Eden hypothesis/model)/ hypotéza Noemovej archy (Noah’s Ark hypothesis) v š. z.:
Podľa tohto prístupu človek dnešného typu vznikol na jednom mieste sveta. Delí sa nasledovne:

Do konca 80. rokov sa vznik človeka dnešného typu v Afrike datoval väčšinou buď na 100 000, alebo na 70 000 BP, od konca 80. rokov väčšinou na 200 000 BP.

II) Asimilačný model/hypotéza/teória (Assimilation Model/Hypothesis/Theory):
Podľa tejto teórie pochádzajú z Afriky predovšetkým gény a vlastnosti ľudí, migrácie obyvateľstva hrali menšiu úlohu, nedošlo k úplnému fyzickému nahradeniu veľkými presunmi obyvateľstva (ako v teórii nedávneho afrického pôvodu) a došlo „len“ – zhruba počas neskorého pleistocénu – k nahradeniu génov a vlastností dovtedajších ľudí na iných kontinentoch génmi a vlastnosťami afrických ľudí. Vančata zaraďuje tento model pod monocentrické modely, teda pod I. Hlavní predstavitelia: Smith, Falsetti, Donnelly, Trinkaus. Model existuje od roku 1989.

III) Teória polycentrizmu v š. z./polycentrická teória v š. z./polycentrizmus v š. z./teória polycentrickej evolúcie v š. z./ polycentrické teórie/“multiple origin models/hypothesis“/ model/hypotéza/teória multiregionálneho vývoja (Multiregional Evolution model/ hypothesis/theory) v n. z./ model/hypotéza/teória regionálnej kontinuity (Regional Continuity model/hypothesis/theory) v n. z./multiregionalizmus v n. z./ multiregionálny model/hypotéza/teória v n .z./ multiregionálne modely/hypotézy/teórie v n.z./kandelábrový model/hypotéza/teória/škola v š. z.:
Podľa tohto prístupu človek dnešného typu vznikol paralelne na viacerých miestach (v podstate na tých istých miestach, kde žije aj dnes). Prístup možno rozdeliť takto:

  • a) kandelábrový model/hypotéza/teória/škola v u. z./polyfyletický model:
    Tvrdí, že človek dnešného typu (jeho rasy) vznikol takmer úplne nezávisle na viacerých miestach (pozri poznámku dole). Predstavitelia: napr. H. Klaatsch či Coon 1962. Existuje od konca 19. storočia. Termín s kandelábrom zaviedol Howell 1959.
  • b) model/hypotéza/teória multiregionálneho vývoja (Multiregional Evolution model/hypothesis/theory) v š. z./ model/hypotéza/teória regionálnej kontinuity (Regional Continuity model/hypothesis/theory) v š. z./multiregionalizmus v š. z./ multiregionálny model/hypotéza/teória v š. z./ multiregionálne modely/hypotézy/teórie v š. z.:

Poznámky:

  • (Prinajmenšom) všetky súčasné modely (t. j. I-b) a II a III-b-ii) sa zhodujú v tom, že niekedy na konci starého pleistocénu/začiatku stredného pleistocénu (dnes by sme presnejšie povedali asi okolo 1,8 mil. BP) sa Homo erectus/ergaster rozšíril z Afriky na ostatné kontinenty (tzv. hypotéza Out of Africa 1). Rozchádzajú sa „len“ v opise vývoja, ktorý nasledoval po tomto rozšírení druhu Homo erectus/ergaster.
  • Wolpoff 1999 označuje ako Out of Africa aj staršie monocentrické teórie, v ktorých je miesto vzniku Afrika (Kollmann, Protsch atď.).
  • Howell 1959 pôvodne zaradil pod svoj pojem kandelábrový model/polyfyletický model aj Weidenreichov prístup, pretože nesprávne pochopil Weidenreichovu teóriu tak, že nezahŕňa genetické kontakty medzi jednotlivými líniami.
  • Thurzo 2010 píše, že popri základných hypotézach „teória monocentrizmu“ a „teória polycentrizmu“ (v širšom zmysle) existuje aj „teória transcentrizmu“, ktorá „predstavuje kombináciu obidvoch základných hypotéz s možnosťou, že niekde prebiehal vývoj Homo sapiens asimiláciou miestnych populácií, inde hybridizáciou imigrujúcich a lokálnych populácií. Na základe štúdia DNA sa za najpravdepodobnejšiu pokladá teória transcentrizmu, podľa ktorej sa Homo sapiens vyvinul v Afrike a pri svojom postupe sa čiastočne biologicky pomiešal s lokálnymi populáciami na územiach, kam prišiel“. Z definície nie je jasné, či ide o formuláciu ďalšej teórie (ktorá tvrdí, že na rôznych miestach platia rôzne z vyššie uvedených teórií) alebo prípadne len o snahu inak vyjadriť asimilačný model. V roku 1998 ešte Thurzo termín „teória transcentrizmu“ (ktorý sa, ako sa zdá, inde nevyskytuje) nepoužil a len skonštatoval, že „­m]ožno sa v budúcnosti ukáže, že evolúcia H. sapiens prebiehala ako mozaiková kombinácia princípov obidvoch základných hypotéz – niekde prebiehal vývoj človeka rozumného vytlačením pôvodných populácií hominidov, inde hybridizáciou imigrujúcich a lokálnych populácií, a na inom mieste iba lokálnou evolúciou“.

O datovaní vzniku človeka dnešného typu pozri nižšie.

Neandertálska a preneandertálska a presapientná hypotéza[upraviť | upraviť zdroj]

Kým od 80. rokov diskusie prebiehajú najmä medzi teóriami „Von z Afriky“ a multiregionálnymi modelmi, do 70. rokov diskusie prebiehali najmä medzi nasledujúcimi teóriami:

  • hypotéza neandertálskej fázy/teória neandertálskej fázy/neandertálska škola: Celé ľudstvo prešlo neandertálskou fázou, teda ľudia dnešného typu sa vyvinuli z neandertálcov. Teória existovala od začiatku 20. stor. Predstavitelia: napr. Gustav Schwalbe (1906), Aleš Hrdlička (1927, 1930), Franz Weidenreich, C. Loring Brace (60. a 70. roky).
  • preneandertálska hypotéza/preneandertálska teória/preneandertálska škola: Tak ľudia dnešného typu, ako aj (klasickí) neandertálci sa vyvinuli zo skupiny nazvanej preneandertálci, ktorá sa zas vyvinula z Homo erectus. Teória existovala od 40. rokov 20. storočia. Predstavitelia: napr. Clark Howell, Sergio Sergi, Wilhelm Gieseler, William (Bill) Howells (len v neskorších prácach), Emil Breitinger. Pozri aj článok preneandertálec.
  • presapientná hypotéza/presapientná teória/presapientná škola: Ľudia dnešného typu existujú už veľmi dávno (prinajmenšom od starého pleistocénu) a ostatné druhy (neandertálec, sinantrop, pitekantrop) teda nie sú predkami ľudí dnešného typu a vyvíjali sa paralelne s ľuďmi dnešného typu. Teória existovala od začiatku 20. stor. Predstavitelia: napr. Arthur Keith (1915), Louis Leakey (1934), William (Bill) Howells (len 40. roky), Henri Vallois (40. a 50. roky). Pozri aj článok presapient.

Terminologicky toto delenie (na neandertálsku, preneandertálsku a presapientnú teóriu) zaviedol Vallois v roku 1958.

(Referencie k podnadpisu Teórie vzniku človeka dnešného typu: Wood et al. 2011, Wolpoff 1999, Klein 1999, Lewin a Foley 2004, McKee 2005, Stringer 2002, Bräuer 2007, Thurzo 2010, Thurzo 1998, Delson et al. 2000, Vančata 2007, Haeckel 1868.)

Vzťah k neandertálcom[upraviť | upraviť zdroj]

Neandertálci sa pôvodne obyčajne považovali za samostatný druh, t. j. druh oddelený od človeka dnešného typu. Neskôr, od 60. rokov do polovice 90. rokov 20. storočia, sa považovali spolu s človekom dnešného typu za poddruh druhu človek rozumný (Homo sapiens) v širšom zmysle. Od konca 90. rokov sa znova u väčšiny autorov považujú za samostatný druh. V roku 2006 (potvrdené aj neskôr) sa ukázalo, že rozhodne dochádzalo aj ku kríženiu medzi neandertálcami a ľuďmi dnešného typu, napriek tomu sa neandertálci naďalej obyčajne klasifikujú ako samostatný druh (t. j. neaplikuje sa definícia biologického druhu, ktorá je založená len na krížiteľnosti skúmaných jedincov).

Konkrétnejší názor o vzťahu ľudí dnešného typu a neandertálcov od začiatku 20. storočia do zhruba 70. rokov závisel od toho, či sa autor pridŕžal hypotézy neandertálskej fázy, preneandertálskej hypotézy alebo presapientnej hypotézy (pozri vyššie). Súčasné názory na postavenie neandertálcov vo vývojovom strome sa rôznia, ale názor, že sa dnešní ľudia vyvinuli z neandertálcov, sa už nevyskytuje. Isté je, že obidva taxóny existovali dlhý čas paralelne – a (prinajmenšom) v európskej oblasti od cca 40/35 000 BP aj fyzicky blízko seba – a vzájomne sa krížili.

Nálezy[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledujú príklady zoznamov nálezov človeka dnešného typu zo zdrojov, ktoré sa nálezmi zaoberajú podrobnejšie. Ostatné – t. j. kratšie – zoznamy nálezov človeka dnešného typu pozri dole pod nadpisom Systematika. Pre všetky zoznamy nálezov človeka dnešného typu platí, že sú uvedené len staršie nálezy, pretože novších nálezov a nálezov súčasných ľudí je samozrejme „nekonečne“ veľa.
Pri najstarších nálezoch je sporné, ktoré nálezy zaradiť pod človeka dnešného typu a ktoré mimo neho – k tomu pozri podnapis Datovanie vzniku/najstaršie nálezy.

Vančata (2007)[upraviť | upraviť zdroj]

anatomicky moderný človek (anatomicky moderný Homo sapiens, staršie: človek predveký):

  • Afrika: Omo (190 – 150), Herto (155), Singa (150 – 140), Mumba (130 – 110), Laetoli (130), Džabal Irhúd (Jebel Irhoud; 120), Klasies River (90 – 65), Die Kelders 1 (70 – 65), Aduma (105 – 80), Bouri (105 – 80), Border Cave (80), Haua Fteah (45)
  • západná Ázia: Kafza (Qafzeh; 100 – 90), Schúl (Skhul; 119 – 90)
  • Európa:
    • aurignacien: Oase 1 (35,0), Kosťonki bez čísla (32,6), Mladeč (31,0), Svatý Prokop (32,0), Kent´s Cavern – Stetten (31,0), Aurignac (32,0), Muierii 1 (31,0), Koněprusy-Zlatý Kůň (32,0/novšie 13,0),
    • gravettien: Cro-Magnon (28,0), Mezmajskaja (29,0), Grotte des Enfants (28,0), Paderbourne (27,4), Předmostí (26,5), Pavlov (26,0), Dolní Věstonice – trojhrob (26,6), Paviland 1 (26,0), Dolní Věstonice – západní svah (25,6), Baousse de Torre (25,0), Combe Capelle (25), Caviglione (25,0), Barma Grande (25), Cussac 1 (25), Lagar Velho (?hybridný jedinec, 25,0), Willendorf 1 (24,2), La Rochette (24,0), Brno 2 (24,0), Sungir 1, 2 a 3 (23,0 a 24,0), Paglicci (23,5), Arene Candide IP (23,5), Dolní Věstonice (35 a 22,9), Kosťonki 4 (21,0), Abri Pataud (20,6)
    • magdalénien: Saint Germain-la-Riviere (14,5), Kosťonki – Markina Gora (14,0), Džabal Sahába (Jebel Sahaba) (13,0), Koněprusy-Zlatý Kůň (13,0), Le Placard (12,5), Bruniquel (12,0), Cap Blanc (12,0), Oberkassel (12,0), Chancelade (12,0), Laugerie Basse (12,0), La Madeleine (12,0), Bichon (11,7), Arene Candide (11,4), Romito (11,2), San Teodoro (11,0), Continenza (10,2), Veryier (10,2), Parabita (10,0), Grotte des Enfants (10,0), Farincourt (10,0)
  • Austrália: Lake Mungo (40 – 20)

Poznámky:

  • Roky sú uvedené v tisícoch BP.
  • Nálezy sú tu spísané podľa tabuliek (nie podľa textu okolo nich).

McKee et al. (2005)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens sapiens:

  • Afrika: Herto (160 000 – 154 000 BP, Homo sapiens idaltu), Omo 1 a 2 (130 000 BP), Eyasi (130 000 BP), Laetoli (120 000 +/- 30 000), Klasies River Mouth (115 – 90 000 BP alebo 120/100 – 80 000 BP a až do 60 000 BP), Border Cave (115 – 90 000 BP), Equus Cave (100 – 40/30 000 BP), Katanda (90 – 80 000 BP), Abdur Reef Limestone (125 000 BP), Cape Flats, Boskop
  • Európa: Pestera cu Oase (36 000 – 34 000, najstarší nález Homo sapiens v Európe), Velika Pecina (33 000 BP), Francúzsko (okolo 30 000 BP: Cro-Magnon, Combe Capelle, Chancelade, Grimaldi), Česko (okolo 30 000 BP: Předmostí, Brno, Mladeč/Lautsch, Dolní Věstonice),
  • Ázia:
    • Blízky východ (takmer Homo sapiens sapiens): Kafza (Qafzeh; 115 000+/-15 000 BP alebo 92 000 BP), As-Schúl (Es-Skhul, 100 – 81 000 BP)
    • Čína (najstaršie nálezy možno 100 – 67 000 BP, väčšina 35 000 – 25 000 BP): Liou-ťiang (Liujiang, 227/101 – 67 000 BP), Čou-kchou-tien – Vrchná jaskyňa (34 000 – 10 000 BP)
    • Japonsko: od 50 000 BP
    • Jáva: Wadjak (??34 000 BP)
    • Sibír: Makarovo-4 a Varvarina Gora (40 000 – 34 000 BP)
  • Austrália a Nová Guinea (vegetačné zmeny spôsobené ľudmi naznačujú osídlenie od 60 – 54 000 BP alebo od 140 000 BP, najstarší nález jedinca je Mungo – 40 000 BP): Jinmium (?176 – 116 000 BP alebo ?200 000 alebo 75 – 58 000 BP alebo 10 000 BP, pri prvých dátumoch to mohol byť Homo erectus), Kosipe (35 000 – 25 000 BP), Lake Mungo (artefakty od 50/46 000 BP, jedinci od 40 000 BP), Devil’s Lair (35 000 BP), Green Gully (11 – 10 000 BP), Keilor (13 000 BP), Talgai, Cohuna (14 – 9500 BP), Mossgiel (viac ako 6000 BP), Kow Swamp (14 000 – 9500 BP)
  • Tasmánia (36 000 – 10 000 BP spojená súšou s Austráliou): Warreen cave a Pamerpar Meethaner (35 – 12 000 BP), Fraser cave (20 000 – 15 000 BP), Bluff rock shelter a ORS 7 (32 000 BP)
  • Amerika (pozri podnadpis Šírenie po svete resp. vznik v jednotlivých častiach sveta):
    • Severná a Stredná Amerika: Old Crow Basin (40 – 25 000 BP), Bluefish caves (24 000 BP), Cactus Hill, Saltville’s Well Fields (14 000 BP), Topper Site (20 – 12 000 BP), Kennewick, Orogrande (38 000 BP), Lewisville (30 000 BP), La Jolla (30 000 BP), Santa Rosa Island (30 000 BP), Los Angeles River (menej ako 23 600 alebo 26 000 alebo 10 000 – 5 000 BP), Meadowcroft (17 000 BP), Puebla (22 000 BP), Tlapacoya (24 000 BP), Hueyatlaco (22 000 BP), Mesa (11 600 – 9700 BP), Clovis (12 – 11 000 BP), Goldstream (12 – 11 000 BP), Lower Klamath Lake(12 – 11 000 BP), Lind Coulee (12 – 11 000 BP), Itchtucknee (12 – 11 000 BP), Folson (10 – 8 000 BP),
    • Južná Amerika: Pedra Furada (Brazília, 47 000 alebo 31 000 alebo 33 000 alebo 17 000 BP), Caverna de Pedra Pintada (Brazília, 11 200 – 10 000 BP), Lapa Vermelha IV (Brazília, nález jedinca „Luiza“, 11 500 BP), Monte Verde (Čile, 33 000 BP alebo 12 500 BP), Fells Cave (Ohňová zem, 11 – 10 000 BP), El Jobo (Venezuela, 16 – 12 000 BP), nález z Peru (13 000 BP), Los Toldos (Argentína, 12 650 BP), Piaui caves (Brazília, 16 650 – 11 950 BP), Guitarrero cave (Peru, 12 000 BP alebo neskôr)

Poznámka (McKee et al. 2005): Podľa genetikov Homo sapiens sapiens vznikol zhruba okolo 200 000 BP (podrobnejšie pozri nižšie).

Klein (1999)[upraviť | upraviť zdroj]

Klein uvádza viacero možných dátumov pre vznik Homo sapiens, vrátane viacerých možných dátumov pre vznik človeka dnešného typu; tu sa uvádzajú nálezy spadajúce pod definície od 300/260/130 000 alebo od 50/40 000. Nálezy od 50/40 000 autor označuje (aj) ako úplne moderný Homo sapiens a nálezy pred týmto dátumom (aj) ako takmer moderný Homo sapiens (near-modern Homo sapiens, pričom veľmi staré – t. j. len africké – nálezy nejasne označuje ?aj/?skôr ako archaický Homo sapiens).

Homo sapiens (v užšom zmysle):

  • Afrika – (?archaický Homo sapiens a) takmer moderný Homo sapiens a (od 50/46 000 BP) úplne moderný Homo sapiens
    • nálezy jedincov:
      • severná Afrika: Magára el 'Alijá (Mugharet el Aliya, 127 – 40 000 BP), Džabal Irhúd (Jebel Irhoud, 190 – 90 000 BP), Dar as-Sultán (Dar es Soltan) 2 (vyše 30 000 BP alebo 127 – 40 000 BP), Zúhra/Al-Harhúra (Zouhrah Cave/El Harhoura; vyše 30 000 BP alebo 127 – 40 000 BP), Smugglers Cave (127 – 40 000 BP), Haua Fteah (130 – 50 000 BP), Nazlet Cháter (Nazlet Khater), Wádí Kúbáníja (Wadi Kubbaniya, 25 – 20 000 BP), Singa (170 – 150 000 BP), Džabal Sahába (Jebel Sahaba, 14 – 12 000 BP)
      • subsaharská Afrika: Dire Dawa/Porc-Epic (vyše 60 000 BP), Omo 1, 2, 3 (127 – 37 000 BP), Eliye Springs/KNM-ES 11693 (200 – 100 000 BP), Guomde/KNM-ER 3884 a 999 (300 – 100 000 BP), ?Kanjera (staršie rané alebo stredné štvrtohory, novšie menej ako 10 000 BP), Lukenya Hill, Ngaloba/Laetoli 18 (130 000 +/-30 000 BP), Mumba (130 000 – 109 000 BP), Mumbwa (vyše 40 000 BP), Equus Cave (71 – vyše 27 000 BP), Florisbad (259 000 +/- 35 000 BP), Border Cave (90 – 50 000 BP), Sea Harvest (127 – vyše 40 000 BP), Hoedjies Punt (300 – 71 000 BP), Die Kelders Cave 1 (71 – 45 000 BP), Klasies River (115 – 60 000 BP), ? Langebaan Lagoon (228 – 103 000 BP alebo 117 000 BP alebo 71 – 11 000 BP), ?Nahoon Point (vyše 29 000 BP alebo ako Langebaan Lagoon alebo viac ako Lagebaan Lagoon)
    • nálezy artefaktov:
      • severná Afrika: rôzne nálezy z Núbie (Egypt-Sudán), Sahary, Maghrebu, napr. lokality Al Kattár (El Guettar), Hádždž džer Sídí Kurajjim (Haj jer Sidi Creiem), Bi'r Tarfáwí (Bir Tarfawi), Smugglers Cave, Zúhra (Zouhrah), Magára el Alijá (Mugharet el Aliya), Haua Fteah, Bérard, Taforalt, Afalú bú-Rummel (Afalou Bou-Rhummel)
      • subsaharská Afrika: Pomongwe, Bambata, Redcliff Caves, Cave of Hearths, Bushman Rockshelter, Border Cave, Rose Cottage Cave, Klasier River Mouth Caves, Nelson Bay Cave, Boomplaas Cave A, Montagu Cave, Die Kelders Cave, Lukenya Hill, Enkapune Ya Muto (46 000 BP – najstaršie nálezy mladého paleolitu), Nasera, Mumba, Matupi, Katanda, Prospect Farm, Seggedim, Florisbad, Orangia 1, Duinefontein 2, Herolds Bay Cave, Sea Harvest, Hoedjies Punt, Boegoeberg 2, Byneskranskop 1, Peternoster Midden, Kasteelberg, Elands Bay Cave, Dune Field Midden, Border Cave, Blombos Cave
  • juhozápadná Ázia:
    • takmer moderný Homo sapiens (nálezy jedincov): nálezy Kafza (Quafzeh) a Schúl (Skhul, 120 – 90/80 000 BP), možno Tabun (Tabún, len jeden nález, ostatné sú neandertálci), možno Zuttíja (Zuttiyeh)
    • úplne moderný Homo sapiens:
      • nálezy jedincov: Ksár Akil (37 000 BP alebo viac), Nahal En Gev (Nahal Ein Gev) 1, Ohallo II
      • nálezy artefaktov: od 45 000 alebo 40 000 BP, hraničný nález je Bukr at-Tachtít (Boker Tachtit; 47 – 37 000 BP), Ohallo II
  • východná Ázia – úplne moderný Homo sapiens
    • nálezy jedincov: Batadomba Iena Cave (Srí Lanka, 28 500 BP), Čou-kchou-tien Vrchná jaskyňa, Wajak (Wadjak), Niah (40 000 BP), Tabon
    • nálezy artefaktov: na Sibíri od 40 000 BP, v arktických a subarktických oblastiach od 35/20 000 BP, v Japonsku od 35/30 000 BP; Kara Bom (40 000 BP), nálezy pri Bajkalskom jazere (40 000 BP), Ichine (Ikhine, 35 – 20 000 BP), Ježancy (Ezhantsy, 35 – 20 000 BP), Usť-Miľ II (35 – 20 000 BP), Afontova Gora, Maľta, Bureť, Kokorevo, Berelioch (Berelekh, menej ako 20 000 BP), Majoryč (Mayorych, menej ako 20 000 BP), Kuchtudž (Kukhtuj, menej než 20 000 BP), Djuktadž (Dyuktaj, menej než 20 000 BP), Verchnetroickaja (menej než 20 000 BP), jazero Uši (menej než 20 000 BP), sporný nález Diring Juriach (Diring Yuriakh, 260 000 BP) [anglické prepisy ruských názvov sú tu prevedené na slovenský prepis len odhadom]
  • Európa– úplne moderný Homo sapiens:
    • nálezy jedincov:
      • západná Európa: Isturitz a Les Rois (40 000 – 30 000 BP), Cro-Magnon (30 000 BP), Goat’s Hole pri Pavilande (18 500 BP), Aurignac (neolit), Chancelade (Raymonden), Combe-Capelle, Grimaldi (Grotte des Enfants, Grotta del Caviglione, Barma Grande, Bausso da Torre), Abri Pataud (22 000 BP), Rochereil, Romito
      • stredná Európa: Bačo Kiro, Mladeč (Lautsch, 40 – 30 000 BP), Předmostí, Brno, Dolní Věstonice
      • východná Európa: staršie sa ako najstarší uvádzal nález Staroselie, ale ten je zrejme až zo 17. storočia po Kr., Sungir (22 000 BP)
    • nálezy artefaktov:
      • západná Európa: najstaršie aurignacienske nálezy zo Španielska a Belgicka (40 000 BP), Grotte du Renne (33 000 BP), Vogelherd, Hohlenstein-Stadel, Geissenklösterle, El Juyo (14 – 13 000 BP), Verberie, Pincevent, Laugérie-Haute, La Madeleine, Isturitz, La Riera, Tito Bustillo, La Covaciella, Micolón, Altamira, Las Chimeneas/El Castillo, Santimamine, Jovelle, Gabillon, La Mouthe, Les Trois-Freres, Gargas, Le Portel, Fontanet, Niaux, Clastres, Réseau, Peche Merle, Cougnac, Lascaux, Rouffignac, Bayol, La Baume-Latrone, Chauvet, Cosquer, Vacheresse, Ebbou, Le Colombier, Oulen, Les Deux-Ouvertures, Tête-du-Lion; Le Figuier, Chabot, Grimaldi, Lespugue, Laussel
      • stredná Európa: Istállóskö, Bačo Kiro, Willensdorf, Stratzig/Krems-Rehberg, Dolní Věstonice, Pavlov, Předmostí, Milovice, Krakow-Spadzista, Petřkovice
      • východná Európa: od 40 000 BP, Franchthi (Grécko, 22 – 10 000 BP), Amvrosievka, Boľšaja Akkarža, Zolotovka I, Mezyriči, Judinovo, Mezin, Kostenki, Gagarino, Sungir, Ataki, Jelisejeviči, Pogon, Puškari, Muralovka, Avdejevo, Timonovka, Karačiž
  • Australázia – úplne moderný Homo sapiens (najstaršie nálezy by mohli byť prísne vzaté aj iný taxón)
    • oblasť Sahul (t. j. pevnina tvorená dnešnou Austráliou a Novou Guineou a Tasmániou):
      • najstaršie nálezy (všetko nálezy artefaktov): Jinmium (176 – 116 000 BP a 75 – 58 000 BP, datovanie sporné), Malakunanja II a Nauwalabila I (60 – 50 000 BP, datovanie mierne sporné)
      • ostatné nálezy (nálezy artefaktov alebo jedincov; 40 000 BP-10 000 BP):
        • Nová Guines: Yuku, Nombe, Kiowa, Kosipe, Huon
        • vlastná Austrália: Mandu Mandu, Pilgonomon, Upper Swan, Devil’s Lair, Ethel Gorge, Mt. Newman, Nawamoyn, Malangangerr, Miriwun, Koolan, Widgingarri, Carpenter’s Gap, Colless Creek, Fern Cave, Early Man, Walkunder Arch, Puritjarra, Cuckadoo, Allen’s Cave, Koonalda Cave, Kenniff Cave, Talgai, Lake Tandou, Lake Mungo, Shaw’s Creek, Noola, Cohuna, Seton, Wyrie Swamp, Keilor, Cloggs Cave, Kow Swamp, Coobool Creek, Nacurrie, Burrill lake, Bass Point, King’s Table, Lyrebird Dell
        • Tasmánia: Cave Bay Cave, Rocky Cape, Beginner’s Luck, Kutikinas, M86/2, Bone Cave, Numamira Cave, ORS 7
    • Bismarckove ostrovy (presnejšie Nová Británia a Nové Írsko; od 35/30 000 BP; nálezy artefaktov alebo jedincov): Misilil, Yombon, Panakiwuk, Balof 2, Buang Marabak, Matenpukum
    • Šalamúnove ostrovy od 28 000 BP
  • Amerika – úplne moderný Homo sapiens
    • nálezy jedincov: najstaršia kostra 10/8 000 BP, hranica najstaršieho možného osídlenia podľa vzniku indiánskeho typu chrupu 30 000 BP
    • nálezy artefaktov (najstaršie nesporné náleziská sú od 13/12 000 BP): Nenana Valley (12/11 000 BP), Broken Mammoth (12/11 000 BP), Healy Lake (12/11 000 BP), Bluefish Caves, náleziská tzv. komplexu Denali (od 11/10 000 BP), Anzick (12/11 000 BP), Colby (12/11 000 BP), Lange/Ferguson (12/11 000 BP), Agate Basin (12/11 000 BP), Union Pacific Mammoth (12/11 000 BP), Dent (12/11 000 BP), Clovis (12/11 000 BP), Domebo (12/11 000 BP), (12/11 000 BP) Blackwater Draw (12/11 000 BP), Murray Springs (12/11 000 BP), Lehner (12/11 000 BP), Lubbock Lake (12/11 000 BP), Pedra Furada (Brazília, (?)48 000/10 400 – 6 100 BP), Monte Verde (Čile, (?)33 000 a 12 500 BP)

Poznámka:

  • K africkým nálezom jedincov súčasníkov neandertálcov autor dodáva, že sa pohybujú od jasne archaických (najmä Džabal Irhúd (Jebel Irhoud), Omo 2, Eliye Springs, Smugglers' Cave, Florisbad), cez marginálne archaické (Singa, Guomde, Ngaloba) po v podstate moderné (Zúhra (Zouhrah) Cave, Dár as-Sultán (Dar es-Soltan) 2, Haua Fteah, Omo 1, Border Cave, Klasies River)
  • Autor uvádza, že podľa genetikov človek dnešného typu vznikol okolo 200 000 BP.
  • Nálezy sú tu spísané podľa (!)Table 6.1 a str. 396, 397, 402 – 404, 408 – 409, 432 – 436, 438, 444, 454 – 456, 477, (!)478, 479 – 507, 512 – 13, 522, 530 – 32, 536, 542, 544, 546, 550 – 572.

Thurzo (1998)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens – človek rozumný:

  • Afrika:
    • Omo 1 a Omo 2 (cca 133 000 rokov BP), Omo 3 (70 000 rokov BP), Dire Dawa (Porc-Épic) (75 000 – 40 000? rokov BP), Haua Fteah (47 000 rokov BP), Dár as-Sultán (Dar-es-Soltane; 90 000 – 80 000 rokov BP), Džabal Irhúd (Jebel Irhoud; 60 000 – 40 000 rokov BP), Magára el 'Alijá (Mugharet el'Aliya; 45 000 – 40 000 rokov BP), Klasies River Mouth (90 000 – 100 000 rokov BP), Border Cave (cca 80 000 – 70 000 rokov BP), Langebaanska lagúna (117 000 rokov BP)
    • mladšie africké nálezy (36 000 – 10 000 rokov BP): Temara (=arab. asi Tamara), Origstad, Afalú bú-Rummel (Afalou Bou-Rhummel), Kom Ombo, Lukenya Hill, Wádí Halfá (Wadi Halfa), Kalemba, Leopard's Hill, Mumbwa.
  • Ázia:
    • Blízky východ: Kafza (Qafzeh, 100 000 – 90 000 rokov BP), Schúl (Mugharet es-Skhul, jaskyňa na hore Karmel) (cca 100 000 – 90 000 rokov BP), Nahal 'En Gev (35 000 – 30 000 rokov BP), Ksár Akil (cca 37 000 rokov BP)
    • Ukrajina: (?) Staroselie (35 000 – 30 000 rokov BP)
    • Afganistan: Darra-i-Kur (35 000 – 30 000 rokov BP)
    • Čína: Liou-ťiang (pchinjin: Liujiang, 40 000 – 30 000 rokov BP), C'-jü (pchinjin: Zhiyu, 28 000 rokov BP), Čou-kchou-tien – Vrchná jaskyňa (25 000 – 28 000 rokov BP)
    • Filipíny: Tabon (24 000 – 22 000 rokov BP)
    • Indonézia: Kalimantan/Niah (41 500 rokov BP), Wadjak (datovanie neurčené)
  • Európa – pozri v článku kromaňonec
  • Austrália: Jinmium (116 OOO rokov BP), Mungo (26 000 rokov BP), Willandra (30 000 rokov BP), Keilor (15 000 rokov BP), Kohuna (15 000 rokov BP), Kow Swamp (14 000 – 9 500 rokov BP)
  • Amerika: pozri podnadpis Šírenie po svete resp. vznik v jednotlivých častiach sveta

Datovanie vzniku / najstaršie nálezy[upraviť | upraviť zdroj]

Najprv príklady datovania vzniku Homo sapiens v užšom zmysle (človeka dnešného typu) uvádzané v literatúre, zoradené podľa roka (všetky dátumy sú BP):

  • Manzi 2011 – 200 000
  • 2010 http://antropogenez.ru/catalog-hominids/ – 100 000
  • Drobyševskij, S. V., 2010 :http://antropogenez.ru/hominids/ – 45 000 alebo 130 000
  • Rightmire 2009 – 270 000
  • Enc. Beliana (Thurzo) 2010 (písané 2008 al. 2009) – 200 000
  • Wood a Lonergan 2008 – 200 000
  • Pietrusewsky ?2008 – 120 000
  • Bräuer 2007 – 200 000
  • Delson a Baab 2007 – 100 000
  • Storch 2007 – 160 000
  • Vančata 2007 – 160 000/120 000
  • Foley a Lahr 2007 – 130 000
  • Campbell et al. 2006 – 195 000
  • McKee 2005 – podľa genetikov od 200 000, podľa nálezov od 160 000
  • Soukup 2005 – 200 000 až 140 000
  • Bramblett 2004 – 100 000
  • Lexikon der Biologie 2004 – 130 000
  • Drobyševskij 2003 – 40 000
  • Biopedia 2003 – 34 000
  • NGD 2002 – 150 000
  • McBrearty a Brooks 2000 – 300 000 alebo (?)130 000
  • Klein 1999 – 50 000 (str. 264, 494)/ 200 000 (str. 494, genetika)/ 127 000 (str. 312)/260 000 (str. 177, Florisbad)
  • Thurzo 1998 – 133 000 podľa nálezov / asi 200 000 až 100 000 podľa genetikov
  • Podborský 1997 – 100 000
  • Stloukal/Beneš 1991/1988 – (?) 40 000
  • McBrearty 1990 – 200 000
  • Buchvald 1985 – 100 000
  • Encyklopédia archeológie 1985 – (?)od würmu 2, teda od 35 000
  • Malá československá encyklopedie 1984 – od konca würmu (asi sa myslí od konca würmu 1)
  • Jelínek 1977 – 30/40 000
  • Pyramída 1974 – 100 000
  • Boľšaja sovetskaja enciklopedija 70. roky – najstarší nález 39 000 BP (Kalimantan), ale pravdepodobne vznikol už 70/60 000

Údaje sa rôznia, pretože podobne ako pri iných taxónoch (nie len) človeka, závisí aj rozhodnutie o dátume vzniku taxónu človek dnešného typu:

  • od toho, ktoré nálezy autor podľa svojich kritérií považuje už za človeka dnešného typu a ktoré ešte nie (nálezy, ktoré sú v tomto ohľade sporné, spadajú často pod – niektorými autormi uznávaný – taxón Homo helmei – podrobnosti pozri v príslušnom článku), a/alebo
  • od toho, či sa autor spolieha aj na teoretické datovania genetikov o dátume oddelenia druhov alebo len na datovania fyzických nálezov, a/alebo
  • od toho, ku ktorému z prípadne viacerých možných datovaní niektorých nálezov sa prikloní, a/alebo
  • (najmä) ktoré nálezy a ktoré datovania nálezov boli v čase písania textu autora už k dispozícii.

Konkrétne:

  • Hranica 300 000 je:
    • datovanie nálezu Guomde/Ileret KNM-ER 999 (301 000 alebo vyše 180 000 BP[6]). Tento nález sa ale často nepovažuje za Homo sapiens (článok Rightmire 2009 – pozri nižšie – ho neanalyzuje).
    • prípadne aj nálezu Hoedjies Punt (300 000 BP alebo stredný pleistocén alebo neskorý pleistocén [7], 300 000 – 71 000 BP [8], vyše 70 000 BP [9])
  • Hranica 270 000 je datovanie nálezu Guomde/Ileret KNM-ER 3884 (272 000 alebo vyše 180 000 [10]). Staršie sa tento nález zaraďoval väčšinou mimo Homo sapiens, Rightmire 2009 tvrdí, že už rozhodne patrí pod Homo sapiens, čím posunul (pri akceptovaní jeho hodnotenia nálezu) datovanie vzniku Homo sapiens na túto novú hranicu 270 000.
  • Hranica 260 000 je datovanie nálezu Florisbad (presnejšie 259 000, staršie datovanie bolo vyše 100 000) [11]. Nález Florisbad však možno považovať aj za nález nepatriaci do Homo sapiens [12].
  • Hranica 200 000 môže byť:
    • podľa McKee 2005 výsledok výpočtov genetikov, presnejšie štúdií mitochondriálnej DNA najmä z roku 1987 (290 000 – 140 000 BP, teda zhruba 200 000BP) a z roku 1991 (200 000 BP +/- 50 000 rokov). Treba ale dodať, že podľa iných štúdií z roku 1992 boli tieto predchádzajúce štúdie chybné. Štúdia Y chromozómu z roku 1997 udáva 188 000 BP (s 95% konfidenčným intervalom od 51 000 do 411 000 BP). Podľa Soukup 2005 z genetických štúdií vyplýva, že sa človek dnešného typu sformoval pred 200 000 až 140 000 rokmi, podľa Thurzo 1998 z nich vyplýva, že sa sformoval pred 200 000 až 100 000 rokmi, ale tieto čísla sú vraj pochybné.
    • zaokrúhlené datovanie nálezu Omo 1 (pozri nižšie)
    • datovanie nálezu Eliye Springs – KNM-ES 11693 (200 000 – 100 000 BP [8]), pričom ale datovanie tohto nálezu je veľmi problematické a nález sa niekedy zaraďuje mimo človeka dnešného typu
  • Hranica 195 000 je datovanie nálezu Omo 1, ktoré bolo v roku 2005 zmenené zo staršieho (dosť neistého) datovania 130 000 BP (alebo 127 000 – 37 000 BP [8] alebo 133 000 [13], ešte staršie: vyše 39 000 BP [9]) na 195 000 +/- 5000 rokov. Rovnako starý je asi nález Omo 2 [14]
  • Hranica 160 000 vyplýva z datovania nálezu z lokality Herto, Middle Awash (pomenovaného v roku 2003 Homo sapiens idaltu). Tento nález z roku 1997 bol v roku 2003 datovaný na 160 000 až 154 000 BP.[15]. V rokoch 2003 – 2005, teda kým nebolo zmenené vyššie uvedené datovanie nálezu Omo 1, sa nález z Herta chvíľu považoval za najstarší nález Homo sapiens.
  • Hranica 130 000 BP alebo 127 000 BP vyplýva:
    • zo staršieho datovania nálezu Omo 1 (pozri vyššie)
    • zo staršieho datovania nálezu Eyasi (130 000 BP [16], 200 000 – 130 000 BP [17], vyše 130 000 BP [9], 300 000 BP [13]; nové datovania sú 92 – 138 000 resp. 104 – 207 000 [18]), ktorý sa ale zaraďuje aj mimo človeka dnešného typu
    • z datovania nálezov z Temary (=arab. asi Tamara):
      • Smugglers'Cave/Grotte des Contrebandiers (127 – 40 000 BP [8], 130 000 – 40 000 alebo 90 000 – 60 000 alebo viac ako 40 000[9]), no tento nález sa zaraďuje aj mimo človeka dnešného typu
      • Zúhra/Al Harhúra (Zouhrah/El Harhoura; vyše 30 000 BP alebo 127 – 40 000 BP [19], alebo ako Smugglers' Cave [20])
    • z datovania nálezu Dár as-Sultán (Dar es-Soltane 2 (vyše 30 000 alebo 127 000 – 40 000 BP [8], 90 – 80 000 BP [13], 90 – 60 000 BP [9], 110/80 – 60 000 BP [7])
    • zo staršieho datovania nálezu Hawa Ftaih (Haua Fteah, 130 000 – 50 000 BP [8], 47 000 BP [13], vyše 130 000 BP alebo vyše 90 000 BP [9] ; novšie datovanie (roku 2010): 200 000 BP [7]), ktorý sa ale zaraďuje aj mimo človeka dnešného typu
    • zo staršieho datovania nálezu Magára al' Alijá (Mugharet el Aliya, staršie 127 000 – 40 000 BP [8], 45 – 40 000 BP [13], 90 – 60 000 [9]; novšie 60 – 35 000 BP [7]), ktorý sa ale zaraďuje aj mimo človeka dnešného typu
    • z datovania nálezu Sea Harvest/Saldanha [nie je zhodné so známym nálezom Saldanha z roku 1953] (128/127 – 40 000 BP [21])
    • z datovania nálezu Kabua (neskorý pleistocén alebo holocén [22]), pričom ale tento nález sa uvádza len veľmi zriedkavo
  • Hranice okolo 160/150 000 a 130/120 000 a pod. môžu vyplývať aj z datovania:
    • nálezu Laetoli/Ngaloba – LH 18 (120 000 +/- 30 000 [23], 150 000 – 100/90 000 alebo 130 – 110 000 [24], 130 – 108 000 alebo 200 000 – 100 000 alebo 200 000 alebo 370 000 – 200 000 alebo 490 000 – 200 000 [9]), ktorý sa ale zaraďuje aj mimo človeka dnešného typu
    • nálezu Mumba (150/130 – 110/109 000 [25])
    • nálezu Džabal Irhúd (Jebel Irhoud, novšie datovanie 160 000 +/-16 000 [26]; staršie datovanie 190 – 130 000 alebo 120 – 80 000 [27], 125 000 – 90 000 alebo 190 – 105 000 [9], 60 – 40 000 BP [13]), ktorý sa ale zaraďuje aj mimo človeka dnešného typu
    • nálezu Singa (145 – 133 000 alebo 159 – 89 000 BP [7],190 – 130 000 alebo 112 – 82 000 BP alebo 120 000 BP [28]), ktorý sa ale zaraďuje aj mimo človeka dnešného typu
    • staršieho datovania nálezu Kanjera (150 – 75 000 BP [13], novšie: menej ako 10 000 BP [29])
    • nálezu Soleb (viac ako 160 000 BP alebo viac ako 90 000 BP [9]), pričom ale tento nález sa uvádza len veľmi zriedkavo
  • Hranica 100 000 sa môže vzťahovať na rozličné nálezy, lebo od zhruba 115 000 BP a menej je už nálezov pomerne veľa.
  • Hranica 50 000 je začiatok intenzívnejšieho šírenia ľudí z Afriky (úvaha zástancov tejto neskorej hranice je tá, že toto šírenie bolo spôsobeného ich prechodom na vyšší stupeň vyspelosti, ktorý sa archeologicky prejavil ako vznik mladého paleolitu, a ktorý možno považovať za speciáciu). Hranica 45 000 (presnejšie 46 000) je začiatok mladého paleolitu (resp. tzv. neskoršej kamennej doby – Later Stone Age) v Afrike (a mierne neskôr aj v Ázii).[30]
  • Hranica 40 000 je začiatok mladého paleolitu v Európe [8] alebo začiatok najstarších nálezov človeka dnešného typu v Ázii (porov. vyššie citáciu z Boľšaja sovetskaja enciklopedia). Hranica 35 000 je (pred rokom 2011 udávaný) začiatok nálezov priamo jedinca človeka dnešného typu v Európe.

V novembri roku 2011 bolo oznámené, že najstarším nálezom jedinca človeka dnešného typu z Európy sú podľa nového datovania zuby z jaskyne Grotta del Cavallo v južnom Taliansku. Ich vek je 45 000 až 43 000 rokov BP. Pôvodne sa myslelo, že išlo o zuby neandertálcov. Z tejto zmeny priradenia zároveň vyplýva, že príslušná archeologická kultúra uzzulien, o ktorej sa predtým myslelo, že bola neandertálska, bola už v skutočnosti kultúra ľudí dnešného typu.[31] Zároveň bolo oznámená, že podľa nového datovania je takmer rovnako stará čeľusť človeka dnešného typu z lokality Kent's Cavern v Anglicku, ktorej vek je po novom 44 200 – 41 500 BP [32].

Šírenie po svete resp. vznik v jednotlivých častiach sveta[upraviť | upraviť zdroj]

Pokiaľ ide o prvé výskyty mimo Afriky, zdroje sa v presnom datovaní rozchádzajú (pozri aj podnadpis Nálezy):

Podľa Thurzo 2010 sa človek dnešného typu objavil na Blízkom východe pred 100 000 rokmi, v Európe pred 40 – 35 000 rokmi, Austrálii pred 62 000 rokmi a v Amerike pred vyše 30 000 rokmi.

Vančata 2007 uvádza, že človek dnešného typu sa rozšíril najprv na Blízky východ a (pravdepodobne aj) do juhovýchodnej Ázie. Potom začal zhruba pred 60 000 tisícmi rokov novú fázu kolonizácie ... a prenikol na indonézske ostrovy a do Austrálie. Podľa súčasných analýz sa zdá pravdepodobné, že definitívna kolonizácia Austrálie prebehla ďaleko neskoršie, zhruba v čase, keď anatomicky moderný človek kolonizoval Európu, teda pred 35 000 rokmi. Podľa niektorých názorov niekedy medzi 60 a 40/30 000 prenikol aj do americkej časti Beringie (oblasti okolo Beringovej úžiny). V období zhruba od 35 000 rokov dochádza k expanzívnemu vývoju anatomicky moderného človeka, ktorý v priebehu nasledujúcich 20 000 rokov kolonizoval väčšinu človeku dostupných ekosystémov v tropickom, subtropickom aj miernom a arktickom pásme. Anatomicky moderný človek tiež definitívne kolonizoval Európu, Áziu a severnú a južnú Ameriku, a to vrátane ich subarktických pásiem...Kolonizácia podľa všetkého prebehla v dvoch vlnách. V prvej vlne, ktorá sa začala v období po 35 000 rokov a trvala až do 19 000 rokov, bola definitívne osídlená Austrália, Európa a prevažn8 časť južnej a centrálnej Áyie, a prinajmenšom západná časť Sibiri. O osídlení východnej Sibiri, Beringie a severnej a južnej Ameriky sa vedie rad sporov. Podľa niektorých názorov boli východná Sibír a Beringia (a prípadne severná Kanada) kolonizované v dvoch vlnách: Prvá za zastavila na severe Ameriky. Druhá vlna, tvorená populáciami podobnými európskym magdaléncom a vykazujúcimi cloviskú kultúru, definitívne kolonizovala celú severnú Ameriku. Kolonizácia južnej a strednej Ameriky je sporná – podľa niektorých nálezov mohli do južnej Ameriky preniknúť časti populácie, ktoré sa pokúsili osídliť medzi 30 000 - 20 000 rokmi severnú Ameriku. Podľa iných názorov bolo súčasťou druhej migračnej vlny niekoľko kultúrne aj biologicky rozdielnych ľudských skupín, z ktorých niektoré osídlili severné a iné južné časti severnej a celú strednú Ameriku a ďalšie zas južnú Ameriku. Existujú aj exotické názory, podľa ktorých bola južná Amerika osídlená z Oceánie alebo Afriky...Zdá sa najpravdepodobnejšie, že definitívna kolonizácia Ameriky prebehla až po vrcholu posledného zaľadnenia, keď dochádza k dôležitým zmenám aj v rámci Európy a Ázie.

Soukup 2005 píše, že človek dnešného typu Pred 160 až 140 tisíc rokmi osídlil subsaharské časti Afriky, pred 100 až 80 tisíc rokmi prenikol na Blízky východ a odtiaľ postupoval ďalej dovnútra Ázie, pred 70 až 60 tisíc rokmi dosiahol Novú Guineu a Austráliu, pred 40 až 28 tisíc rokmi nahradil v Európe klasických neandertálcov a pred 20 až 13 tisíc rokmi vstúpil cez Beringiu do Nového sveta.

McKee 2005 (pozri aj podnadpis Nálezy) uvádza, že najstaršie nálezy (takmer) moderných ľudí z Blízkeho východu majú menej ako 115 000 BP alebo menej ako 100 000 BP. Najstaršie nálezy moderných ľudí z Číny majú možno až 100 – 67 000 rokov, ale väčšina je od 35 000 BP, japonské nálezy začínajú 50 000 BP a najstaršie nálezy zo Sibíri majú menej než 40 000 BP. V Austrálii vegetačné zmeny spôsobené ľudmi naznačujú osídlenie od 60 – 54 000 BP alebo už od 140 000 BP, sporné nálezy artefaktov majú 176 – 116 000 BP, nesporné nálezy artefaktov majú menej než 50 000 BP a najstarší nález jedinca má 40 000 BP. K Amerike uvádza nasledovné: Najstaršie nálezy v severnej Amerike začínajú pred 40 000 alebo 38 000 BP alebo 30 000 rokmi, v južnej Amerike pred 47 000 alebo 33 000 rokmi. Niektorí autori neuznávajú akékoľvek americké nálezy staršie ako 13 000 BP alebo ako 11 500 BP. Genetika naznačuje viacero vĺn (asi 3 vlny) migrácií do Ameriky od 40 000 BP alebo od 30 000 BP. Výskum zubov naznačuje osídlenie Ameriky od 14/13 000 BP. Väčšina bádateľov tvrdí, že ľudia prišli do Ameriky cez Beringovu úžinu z Ázie – pevninský most cez Beringovu úžinu sa mohol objaviť okolo 40 000 BP a/alebo istý čas po 28/25 000 BP a potom znova 14/ 12 000 BP a prípadne aj inokedy; niektorí bádatelia však tvrdia, že ľudia do Ameriky prišli z Afriky alebo Austrálie alebo – okolo 18 000 BP – z Európy.

Klein 1999 (pozri aj podnadpis Nálezy) udáva najstaršie nálezy moderných ľudí na Blízkom východe na 120 – 90/80 000 BP resp. 47 000 BP, v Európe od 40 000 BP, vo východnej Ázii od 40 000 BP (jeden nález má 260 000 BP) a v Austrálii buď od 176 – 116 000 BP alebo od 60 – 50 000 BP alebo od 40 000 BP. V Amerike je najstaršia kostra stará 10/8 000 BP, hranica najstaršieho možného osídlenia podľa vzniku indiánskeho typu chrupu je 30 000 BP a najstaršie nesporné náleziská artefaktov sú od 13/12 000 BP (pričom ale niektoré nálezy z južnej Ameriky by mohli byť až 48 000 resp. 33 000 rokov staré).

Podľa Parker 1999 sa ľudia dnešného typu dostali na Blízky východ okolo 100 000 BP, odtiaľ:

  • do južnej a strednej Európy 40 000 BP, do Škandinávie 9000 BP a na Kanárske ostrovy 2500 BP
  • do Strednej Ázie 50 000, na západnú Sibír 45 000 BP, na východnú Sibír 30 000 BP, na Aljašku 15 000 BP, do severnej Kanady 4500 BP, do Grónska 4000 BP, na Kubu 4500 BP, na juh Južnej Ameriky 13 000 BP
  • do Číny, odtiaľ:
    • do Indonézie 70 000 BP, do Austrálie 50 000 BP, na Tasmániu 35 000 BP, na Bismarckove ostrovy 33 000 BP, ostrovy západne od Bismarckových ostrovov 3500/3000 BP, Havaj 200 po Kr., Nový Zéland 850 po Kr., Veľkonočný ostrov 300 po Kr. a na Madagaskar 500 po Kr.
    • do Japonska 50 000 BP, na Filipíny 30 000 BP

Thurzo 1998 (pozri aj podnadpis Nálezy) uvádzal najstaršie nálezy na Blízkom východe na 100 – 90 000 rokov BP, v Európe 35 000 BP, v Číne 40 – 30 000 rokov BP, na Jáve 41 500 BP a v Austrálii 116 000 rokov BP. K Amerike píše Hoci antropológovia predpokladajú, že prvými Američanmi boli predstavitelia H. sapiens, ktorí sa dostali do Severnej Ameriky pred cca 30 000 rokmi, najstaršie nájdené skamenené pozostatky (nájdené v Kansase) sú datované na 15 400 rokov BP. Hoci archeologických názov svedčiacich o osídlení Ameriky je viac, doteraz sa nenašli spoľahlivo datované artefakty staršie ako 19 600 rokov BP (Meadowcroft Rockshelter, údolie rieky Ohio, Pensylvánia). Kamenné a kostené artefakty, základy obydlí a dokonca kusy mäsa zachované v rašeline čílskej lokality Monte Verde - datované rádiokarbónovou metódou na 33 000 rokov BP - sa zatiaľ nedočkali všeobecného uznania, no počas výskumov zo začiatku 90. rokov pri meste Calgary provincie Alberta v Kanade sa našli jednoduché kamenné sekáče datované na 25 000 - 21 000 rokov BP.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Uvedené sú rôzne príklady z literatúry. Najčastejší prípad – teda systematika, ktorá obsahuje len položku Homo sapiens a ďalej ju viac nedelí – je v prehľade pochopiteľne vynechaný.

Rightmire (2009)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens:

  • nálezy Florisbad (čiastočne je podobný aj Omo 2; 260 000 BP), LH 18 (Laetoli, podobné nálezu KNM-ER 3884), KNM-ER 3884 (270 000 BP), Omo 1, Irhúd (Irhoud, 160 000 BP)
  • nálezy Herto (160 – 154 000 BP), Singa, Aduma (ADU-VP-1/3, 105 – 79 000 BP)
  • nálezy Schúl (Skhul, 100 – 90 000), Kafza (Qafzeh, roky ako Schúl), Dár as-Sultán (Dar es-Soltane, 90 000 BP), Klasies River (roky ako Schúl)
  • nález Nazlet Cháter (Nazlet Khater, 40 – 35 000 BP), Hofmeyr (36 000 BP), Border Cave
  • iné

Tattersall (2009)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

  • prechodná skupina/archaický Homo sapiens – nálezy: Border Cave 5, Boskop, Fish Hoek, Klasies River, možno Cave of Hearths, v širšom zmysle aj: Omo Kibish 1, Herto, Singa
  • iné

Storch (2007)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens/moderný Homo sapiens

  • africké nálezy z obdobia 160 000 – 130 000 BP – nálezy: Herto (Homo sapiens idaltu, 160 000 BP) a Omo (130 000 BP)
  • africké nálezy z obdobia 130 000 – 100 000 BP – nálezy: Eyasi, Laetoli, Eliye Springs, Guomde, Singa, Džabal Irhúd (Jebel Irhoud), Klasies River, Border Cave, Equus Cave, lagúna Langebaan, Abdur Reef Limestone, možno (lebo vek 85 000 BP) Katanda
  • rané blízkovýchodné nálezy – Kafza, Schúl; občas zaraďované k blízkovýchodným neandertálcom
  • neskoršie nálezy

Schwartz a Tattersall 2005[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

  • nálezy tradične zaraďované pod archaického Homo sapiens, ale podľa autorov bez podobnosti k Homo sapiens alebo len s miernou podobnosťou: Florisbad (Homo helmei), Ndutu, Ngaloba (LH 18), Džabal Irhúd (Jebel Irhoud) 1, Dar as-Sultán (Dar es Soltane), Jebel Irhoud 3
  • nálezy tradične zaraďované pod archaického Homo sapiens, ktorí sú podľa autorov len blízki príbuzní Homo sapiens (teda ale odlišní od Homo sapiens):
    • juhoafrická skupina – Klasies River Mouth (okrem AP 6222), Fish Hoek, Boskop, Border Cave 5, (?)Cave of Hearts
    • východoafrická skupina – Omo Kibish 1 a 2, Singa, Eliye Springs
    • levantská skupina – Džabal Kafza (okrem 1, 2, 9 a 11), Schúl
  • Homo sapiens – nálezy: Abri Pataud, Brno, Border Cave 1 a 2, Chancelade, Combe Capelle, Cro-Magnon, Dár as-Sultán (Dar es Soltane), Dolní Věstonice, Engis 1, Grimaldi, Hahnofersand, Hawa Ftaih (Haua Fteah), Isturitz, Džabal Kafza (Qafzeh, 1, 2, 9 a 11), Klasies River Mouth (ale len nález AP 6222), Liou-ťiang (Liujiang), Mladeč, Pavlov, Předmostí, Svitavka, Tuinplaas, Velika Pecina, Vogelherd, Wajak, Čou-kchou-tien (Zhoukoudian) Vrchná jaskyňa, Zlatý Kůň.

Paleos.com 2006-2010[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

Cambridge Dictionary 2005[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens/staršie: Homo sapiens sapiens/anatomicky moderný človek

Paleobiology database (prístup september 2011, posledný zdroj 2004/2006)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens – vrátane Homo floresiensis

Systema Naturae (2004 - 2011)- Taxonomicon[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

Groves 2004[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

  • prechodná skupina (na inom mieste ju zdá sa volá presapiens) – nálezy: Ngaloba, Džabal Irhúd (Jebel Irhoud) 1, 2, Omo 2, ES 11693, KNM-ER 3884, Florisbad 1, Singa (inde ju má pod H. heidelbergensis), Mumba, Eliye Springs, KNM-ER 999
  • Homo sapiens – nálezy: Niah, Wajak (Wadjak), Sampung, Liang Toge, Liang Momer, WLH 50, Keilor, Talgai, Cohuna, Omo 1, Ingwavuma, Cape Flats (z roku 1999), Tuinplaas, Gamle’s Cave, Border Cave, Boskop, Fish Hoek, Nazlet Cháter (Nazlet Khater), Afalú (Afalou) 1, Taforalt 14, Taza 1, Schúl (Skhul) 4, 5, 9, Kafza (Jebel Qafzeh) 6, 9, 11, Klasies River Mouth, Cro-Magnon 1, 2, 3, Barma Grande, Bruniquel 24, Del Mar, Sungir 2, Combe Capelle, Dolní Věstonice, Chatelperron, Chancelade, Oberkassel 1, 2, Brno 2, 3, Mladeč 1, 2, 5, Pavlov 1, Grimaldi 4, 5, 6, Roc des Sers 2, Placard 5, Engis 1, 2, San Teodoro 7, 1, 2, 3, 5, Předmostí 3, 4, 9, 10, Paderbourne, Abri Pataud, Cap Blanc 1, Arene Candide 1 IP, 1, 2, 4, 5, Ofnet 2 1.1, 2 4.1, U. Cave 101, 102, 103, Paviland, Sungir, Minatogawa 1, 2, 4, Liou-ťiang (Liujiang), C’-jang (Ziyang), Sa-la-wu-su (Salawusu), Chengong (Čchen-kung), Čchou-kou-tien (Zhoukoudian) – vrchná jaskyňa, Palli Aike

Cameron a Groves 2004[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

  • najstaršie africké nálezy:
    • nálezy z Herta (160 000/154 000 BP)
    • mladšie africké a levantské nálezy – mladšie než 150 000 BP (väčšinou než 100 000 BP, Irhoud je možno trochu starší než 150 000); africké nálezy: Singa, Dire Dawa, Džabal Irhúd (Jebel Irhoud), Dár as-Sultán (Dar es-Soltan), Border Cave, Omo 1, Klasies River; levantské nálezy: Schúl (Skhul) a Kafza (Qafzeh, 120 000 – 80 000 BP)
  • najstaršie európske nálezy – od 40 000 BP (väčšinou od 32 000 BP), nálezy: Cro-Magnon, Předmostí, Brno, Mladeč, Combe Capelle. Grimaldi, Chancelade, Orignac, Oberkassel, Geissenklösterle, Vogelherd, Lascaux, Isturitz
  • najstaršie (východo-)ázijské nálezy – datovanie začiatku nejasné; nálezy: Liou-ťiang (Liujiang; ?67 000 BP), C'-jang (Ziyang, 40 000 BP), Šan-si (Shanxi, 28 000 BP), Niah (?40 000 BP), početné nálezy mladšie ako 20 000 BP, Wajak (nové datovanie 6560 BP)
  • iné

Drobyševskij 2003[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo – jediný druh Homo sapiens

Stringer 2002[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

  • archaický Homo sapiens – nálezy Florisbad, Omo, Guomde, Irhúd (Irhoud)
  • recentný/súčasný Homo sapiens – obsahuje „all living H. sapiens and their closest past rela-tives, inclusive of the last morphological common ancestor of the whole group”

Wood 2000[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

  • Homo helmei/“neskorý archaický Homo sapiens“ (nálezy medzi Homo heidelbergensis a anatomicky modernými ľuďmi): Florisbad, Jebel Irhoud, Omo 2, Laetoli, Eliye Springs, Ileret (KNM-ER 999 a 3884)
  • anatomicky moderný človek – nálezy: Cro-Magnon (Homo spelaeus), Mladeč, Předmostí, Brno, Singa, Dire Dawa, Dár as-Sultán, Border Cave, Omo 1, Klasies River Mouth, Schúl, Kafza, Wadjak, horný Čou-kchou-tien (Zhoukoudian), Niah, Tabon, Willandra Lakes

McBrearty a Brooks (2000)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens A:

  • Homo helmei – len africké nálezy; 300 000 BP – 130 000 BP; pozri článok Homo helmei
  • Homo sapiens B– v Afrike nálezy Border Cave, Dár es-Sultán (Dar-es-Soltan, ale na str. 481 je uvedený ako Homo helmei), Die Kelders, Equus Cave, Hoedjies Punt, Kabua, Klasies River, Mumba, Mumbwa, Omo I, Sea Harvest, Solbe, Temara (=arab. asi Tamara), Taramsa, Zúhra (Zouhrah)...; inde: Schúl, Kafza... ;

Boľšaja sovetskaja enciklopedija/Great Soviet Encyclopedia (1970-1979)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens/neantrop (Neoanthropinae)

  • kromaňonec – hlavný typ raného Homo sapiens
  • iné

Fischer Weltgeschichte (1966)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens:

Gremjackij (1950)[upraviť | upraviť zdroj]

citované v Drobyševskij 2003

Homo sapiens

McCown a Keith (1939)[upraviť | upraviť zdroj]

citované v Drobyševskij 2003

rod Homo/Neoanthropus:

Homo sapiens v užšom zmysle tento zdroj nazýva Homo alebo Neoanthropus. Neandertálci sú zvlášť.

Osborn (1918)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens – uvedená je (zrejme) len Európa

Neandertálci sú zvlášť

Linnaeus (1758)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens alebo Homo diurnus:

Homo sapiens v širšom zmysle aj v užšom zmysle[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledujú príklady zdrojov, ktoré zohľadňujú aj Homo sapiens v širšom zmysle aj Homo sapiens v užšom zmysle.

Wood a Lonergan 2008[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens v širšom zmysle:

Pietrusewsky[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens v staršom zmysle/neskorý Homo:

Vančata 2007[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

  • archaický Homo sapiens v širšom zmysle/?Homo heidelbergensis v širšom zmysle:
    • raný archaický Homo sapiens/Homo heidelbergensis – pozri článok archaický Homo sapiens
    • archaický Homo sapiens v užšom zmysle/mladšie formy archaického Homo sapiens – od 300 000 BP (niektoré africké sú staršie); ?? vrátane Homo helmei (300 000 – 200 000 BP v Afrike), napr.?Jebel Irhoud (hlavný text sa líši od tabuľky), Florisbad; pozri článok archaický Homo sapiens
  • Homo sapiens neanderthalensis – od 130 000 BP; zaraďované aj ako samostatný druh Homo neanderthalensis
  • Homo sapiens sapiens (Homo sapiens v užšom zmysle) – anatomicky moderný človek – cca od 160 000/120 000 BP; nálezy pozri vyššie

Encyclopedia of Anthropology 2006[upraviť | upraviť zdroj]

a) str. 312:
Homo sapiens

  • Homo heidelbergensis
  • Homo neanderthalensis
  • iné

b)inde:
rod Homo:

Soukup 2005[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

  • ...
  • Homo (sapiens) neanderthalensis – 220 – 28 000 BP
  • Homo (sapiens) sapiens/anatomicky moderný človek – od 200 000/140 000 BP, pôvodne Afrika, neskôr všade; rané nálezy: Cro-Magnon, Herto, Omo Kibish, Klasies River, Border Cave, Džabal Irhúd (Diegel Irhoud), Tabun, Schúl (Skhul), Aurignac, Solutré, Combe-Capelle, Oberkassel, Pavlov, Předmostí u Přerova, Dolní Věstonice, Niah, Wilandra Lakes, Clovis

Lewin a Foley 2004[upraviť | upraviť zdroj]

a)str. 257
naddruh Homo sapiens

b)str. 370/371
Homo sapiens I

Alternatívne môže Homo sapiens zahŕňať ešte aj taxón Homo erectus v širšom zmysle.

Koltes, T. 2002-2005 (písané 2004 alebo 2005)[upraviť | upraviť zdroj]

a)Homo sapiens v širšom zmysle

  • Homo neanderthalensis – t. j. len Európa a juhozápadná Ázia
  • Homo sapiens v užšom zmysle – vrátane raného moderného Homo sapiens

b)Homo sapiens

c)Homo sapiens:

  • archaický Homo sapiens/vyspelý Homo erectus – pozri článok archaický Homo sapiens
    • raný archaický Homo sapiens/(pre Afriku alternatívne:) Homo rhodesiensis (sensu Hublin), teda súčasť Homo heidelbergensis v širšom zmysle
    • neskorý archaický Homo sapiens/(len pre Afriku? alternatívne:) Homo helmei
    • raný moderný Homo sapiens
  • iné (neskorý moderný Homo sapiens)

Mikko[upraviť | upraviť zdroj]

skupina druhov Homo sapiens:

Heslip 2001[upraviť | upraviť zdroj]

Tento zdroj do Homo sapiens zaraďuje len časť z toho, čo je inde Homo heidelbergensis. Konkrétne ide o nálezy od 350 000 BP. Celkovo ako nálezy Homo sapiens uvádza: Ázia: Ta-li (Dali), Darra-i-Kur, Ťin-niou-šan (Jinniushan), Laj-šuej (Laishui), Liou-ťiang (Liujiang), Ma-pa (Maba), Minatogawa, Nanking (Nanjing), Narmada, Ngandong, Niah, Pinza-Abu, Qafzeh (Kafza) 9, Sa-la-wu-su, Š'-jü (Shiyu), Wadjak 1 a 2, Si-ťia-jap (Xijiayao), Jamašita-čo (Yamashita-cho), C'-jang (Ziyang); Afrika: Kabwe (uvedené aj pod Homo heidelbergensis), Border Cave, Florisbad, Klasies River Mouth, KNM-ER 736, KNM-ER 803, LH 18, Ndutu, Omo 1 a 2; Európa: Atapuerca 5, Cro-Magnon 1, Fontéchevade, Předmostí, Salá (Salé), Steinheim, Swanscombe; Austrália: Coolbool, Keilor, Kow Swamp 1 a 5, WLH 1, 3 a 50

Delson et al. 2000[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens v širšom zmysle

  • archaický Homo sapiens v širšom zmysle
  • Homo sapiens v užšom zmysle

Klein 1999[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens v širšom zmysle

  • všetky africké nálezy (plus niektoré palestínske) od 600 000 BP po zhruba stredný paleolit
    • raný Homo sapiens – nálezy Broken Hill, Ndutu, Nodo, Salá (Salé), Eyasi, Florisbad, Elandsfontein, Cave of Hearths, Garba 3; alternatívne zaraďované ako súčasť Homo heidelbergensis
    • nálezy Schúl a Kafza – patrí do Homo sapiens v užšom zmysle
    • súčasníci neandertálcov – patrí do Homo sapiens v užšom zmysle; cca (?)300/200 000 – 40 000 BP, nálezy: Dar es Soltan, Singa, Omo-Kibish, Eliye Springs, Guomde, Mugharet el Aliya, Klasies River, Border Cave, Ngaloba
  • Homo sapiens sapiens /Homo sapiens v najužšom zmysle – od cca 50 000 BP

Neandertálci sú zvlášť.

Podrobnejší rozpis nálezov pozri vyššie.

Homo sapiens v širšom zmysle[upraviť | upraviť zdroj]

Nesledujú príklady systematík. Charakteristiku pozri ako kombináciu charakteristiky Homo sapiens v užšom zmysle (pozri vyššie) a charakteristík v článkoch o druhoch, ktoré sú okrem toho nižšie uvedené.

Derevianko (2010, 2011)[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje pozri v článku Zoznam systematík rodu človek

Homo sapiens/Homo sapiens sapiens v širšom zmysle:

Schrenk (2008, 1997)[upraviť | upraviť zdroj]

a)2008
Homo sapiens

Neandertálec je samostatný druh.

b)1997
Homo sapiens

Bräuer (2007, 1996)[upraviť | upraviť zdroj]

a)2007:
Homo sapiens

  • archaický Homo sapiens – 800/700/600 000 – 200 000 BP/s Činou (?)100 000 BP, pozri článok archaický Homo sapiens
  • anatomicky moderný Homo sapiens – od 200 000 BP; rané africké nálezy: Omo 1, Herto, Singa, Omo 3, Klasies (dva nálezy), Mumba, Taramsa, Dár as-Sultán (Dar es-Soltane), Temara (=arab. asi Tamara), Zúhra (Zouhrah), Hawa Ftaih (Haua Fteah), Dire Dawa, Bouri, Aduma, Omo 3, Die Kelders Cave, Border Cave; nálezy Kafza, Schúl; neskoršie nálezy a nálezy odinakadiaľ, napr. Mladeč, Mungo atď.

b)1996:
Homo sapiens (v širšom zmysle)

  • archaický Homo sapiens v širšom zmysle
    • anteneandertálec a neandertálec
    • archaický Homo sapiens v užšom zmysle – tu začína Homo sapiens v užšom zmysle; 400 000 – 130 000 /s Áziou 100 000 BP
  • anatomicky moderný človek

Brechner et al. (?2005)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

Brockhaus (2005 - 2006)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

Neandertálec je zvlášť

МcKee (2005)[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

  • prechod od Homo erectus k Homo sapiens – Tiganníf (Tighennif), Sídí Abdurrahmán, Rabat, Salá (Salé), Jün-sien (Yunxian), Vértesszölös (Homo sapiens palaeohungaricus), Castel di Guido, Mauer, Boxgrove
  • Homo sapiens
    • archaický Homo sapiens – pozri článok archaický Homo sapiens
    • Homo sapiens neanderthalensis – 130 000 (náznaky už od 230 000 BP) – 30 000 BP, Európa a Str. východ; zaraďované aj ako druh Homo neanderthalensis (a asi aj pod archaického Homo sapiens – porov. obr. na str. 209)
    • Homo sapiens sapiens – podľa nálezov od 160 000 BP, podľa genetikov od 200 000 BP, zoznam nálezov pozri vyššie

Lexikon der Biologie (2004)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

Bramblett (2004)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

  • archaický Homo sapiens
    • Homo sapiens soloensis
    • Homo sapiens rhodesiensis
    • Homo sapiens neanderthalensis
  • Homo sapiens sapiens – od cca 100 000 BP

NGD 2002[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

  • archaický Homo sapiens – najmä Afrika a Európa
    • raný archaický Homo sapiens – 900 000 – 300 000 BP
    • neskorý archaický Homo sapiens/v Európe aj (alebo iným menom?) anteneandertálec – 300 000 – 200 000 BP
  • raný moderný Homo sapiens/v Európe aj (alebo iným menom?) preneandertálec – Afrika a Európa 200 000 – 150 000 BP (v Európe do 100 000 BP)
  • neandertálec – Európa 100 000 – 27 000 BP (z grafiky nie je jasné, či je to zaradené ako poddruh Homo sapiens alebo ako samostatný druh)
  • Homo sapiens sapiens – všetky kontinenty od 150 000 BP

Delson 2002[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

Všeobecný encyklopedický slovník (2002)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens – človek rozumný/človek múdry

Biopedia 2003-2013, podobne: Rozum do vrecka 1998[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens – človek rozumný; od 400 000 BP

Zeitoun (2000)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens – vrátane neandertálcov

  • nálezy Sinanthropus 11, Bodo, Petralona, Arago XXI/XLVII, Ta-li (Dali), Monte Circeo, La Chapelle, Amud (Amúd), Schúl (Skhul)
  • moderný človek

Filit (1999)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

Podborský (1997)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

Encyklopédia medicíny (1997)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens – človek múdry

Aiello (1996)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

  • archaický Homo sapiens
    • nálezy od 750 000 BP – nálezy: Atapuerca, Steinheim, Swanscombe, Arago, Petralona
    • neandertálec – 130 000 – 30 000 BP, Európa a juhozápadná Ázia
    • raný anatomicky moderný človek – nálezy ?El Castilla, ?L’Arbreda, Kafza (Qafzeh), Schúl (Skhul), Omo, Border Cave, Klasies River, Florisbad, Ngaloba
  • úplne moderní hominidi

Der grosse Ploetz (1998, tabuľka str. 11)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

Scott (1995)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens:

Kronika ľudstva (1992/1988)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens – človek rozumný

Stloukal et al. resp. Beneš, J. (1991/1986)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

McBrearty (1990)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

Pečírka (?1989)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens – človek rozumný:

Biologie (1986)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

Thurzo (1985)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens — človek rozumný

Encyklopédia archeológie (1986)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

Buchvald (1985)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

  • archaický Homo sapiens – 200 – 100 000 BP
  • Homo sapiens neanderthalensis – 100 000 BP – 40/30 000 BP
  • Homo sapiens sapiens
    • protosapientné formy – vyvinuli sa z archaického Homo sapiens; 100 – 40 000 BP; nálezy: Galilea, Tabun, Schúl, Amud, Šánidar, Kiik-Koba, Tešik-Taš, Subalyuk, Krapina, Šaľa, Šipka, Kůlna, Ochoz, Ehringsdorf
    • iné; v Európe sa rozlišuje:
      • staršia vrstva – do 30 000 BP, nálezy: Grimaldi, Combe Capelle, Oberkassel, Brno, Předmostí
      • mladšia vrstva – od 30 000 BP; nálezy: Cro-Magnon, Chancelade, Mladeč, Dolní Věstonice, Pavlov
      • iné

Malá československá encyklopedie (1984)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens – človek rozumný (v širšom zmysle ?)

Szalay a Delson 1979[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

  • Homo ?sapiens soloensis – nález: Ngandong
  • Homo sapiens rhodesiensis – nálezy: Cave of Hearths, ?Kanam, Saldanha, ?Omo Kibish Mb 1, Broken Hill, Bodo, Eyasi, ?Dire Dawa, ?Singa
  • Homo sapiens heidelbergensis – nálezy: Mauer, Vértesszölös, Petralona, ?Vergranne, Montmaurin-Niche, Littorina, Arago, Bilzingsleben, Thomas 1, Thomas 3, Salá (Salé), Swanscombe, ?Orgnac, Steinheim, Rabat, ?Atapuerca, ?Kapthurin
  • Homo sapiens neanderthalensis
  • Homo sapiens cf. sapiens – nálezy: ?Omo Kibish Mb 1, ?Kanjera, Džabal Kafza (Djebel Qafzeh), Schúl (Skhul)
  • Homo sapiens sapiens – nálezy: ?Border Cave, Velika Pecina, Florisbad, San Diego, Combe-Capelle, Cro-Magnon, Lake Mungo, Čou-kchou-tien (Choukutien) Vrchná jaskyňa, Lagoa Santa a neskoršie

Linder Biologie 1979[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

Jelínek (1977)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

Pyramída (1974)[upraviť | upraviť zdroj]

a)v článku Hominidae (1974):
Homo sapiens

b)v článku Homo sapiens (1974):
rod Homo:

Neandertálec je zvlášť

Ale v heslách z rokov 1980 a 1982 sa už neandertálec uvádza ako Homo sapiens neanderthalensis a spomína sa už aj Homo sapiens steiheimensis.

Eibl-Eibesfeldt 1974[upraviť | upraviť zdroj]

citované v Taxonomicon

Homo sapiens

Co je Co 2 (1973, to isté 1983)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

Campbell 196x[upraviť | upraviť zdroj]

a)citované v článku Homo sapiens v Delson, E., Tattersall, I., Couvering, J. A. Van, Brooks, A. S.: Encyclopedia of Human Evolution and Prehistory, 2000

B. Campbell v 60. rokoch navrhol delenie: Homo sapiens:

a toto delenie sa veľmi rozšírilo od roku 1964. Neskôr sa rozšírilo delenie v podobe: Homo sapiens:

b)citované v Drobyševskij 2003
b1)1963, 1965
Homo sapiens

b2)1962
rod Homo – jediný druh Homo sapiens:

Robinson (1961)[upraviť | upraviť zdroj]

citované v Drobyševskij 2003

Homo sapiens

Mayr (1950)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sapiens

  • neandertálci
  • kromaňonci
  • dnešní ľudia

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky a referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Drobyševskij 2003 redukuje taxón Homo sapiens sapiens na moderného človeka po roku 24 000 BP, teda len po kromaňoncoch
  2. Wiley-Blackwell Encyclopedia of Human Evolution, 2011, http://www.noidallescimmie.altervista.org/i_fanerantropi.htm
  3. http://ia600204.us.archive.org/17/items/monitorezoologic21runi
  4. napr. Bonde v roku 1989 – citované napr. v Henke,W., Rothe, H.: Stammesgeschichte des Menschen, 1998, s. 272 http://books.google.sk/books?id=u_wZ4_zc3jkC&printsec=frontcover&dq=inauthor:%22Winfried+Henke%22&hl=sk&ei=VxSjTqftJ_GQ4gTetJiwBA&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=3&ved=0CDkQ6AEwAg#v=onepage&q=Bonde&f=false
  5. bild der wissenschaft: Warum wir so verschieden sind, 1/2009, Konradin Medien GmbH, ISSN 0006-2375, strana 38 http://www.bild-der-wissenschaft.de/bdw/bdwlive/heftarchiv/index2.php?object_id=31713022
  6. Wiley-Blackwell 2011, Thurzo 1998, McBrearty et al. 2000treba poznamenať, že podľa tohto článku z roku 1989 http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/ajpa.1330780412/abstract?systemMessage=Wiley+Online+Library+will+be+disrupted+8+Oct+from+10-14+BST+for+monthly+maintenance je nález starý 500 000 až 1 000 000 rokov (porov. http://www.fossilized.org/Human_paleontology/_sites.php?min=0.324&max=0.396 s chybným datovaním roku článku)
  7. a b c d e Wiley-Blackwell 2011
  8. a b c d e f g h Klein 1999
  9. a b c d e f g h i j McBrearty et al. 2000
  10. Wiley-Blackwell 2011, Rightmire 2009, Thurzo 1998, McBrearty et al. 2000; treba poznamenať, že podľa tohto článku z roku 1989 http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/ajpa.1330780412/abstract?systemMessage=Wiley+Online+Library+will+be+disrupted+8+Oct+from+10-14+BST+for+monthly+maintenance je nález starý 500 000 až 1 000 000 rokov (porov. http://www.fossilized.org/Human_paleontology/_sites.php?min=0.324&max=0.396 s chybným datovaním roku článku)
  11. Thurzo 1998, McBrearty et al. 2000
  12. Righmire 2009, http://ma.prehistoire.free.fr/premiers.htm
  13. a b c d e f g Thurzo 1998
  14. Koltes, T. (2005): http://ma.prehistoire.free.fr/omo_1.htm, http://ma.prehistoire.free.fr/premiers.htm
  15. http://www.nature.com/nature/journal/v423/n6941/full/nature01670.html, http://ma.prehistoire.free.fr/idaltu.htm
  16. McKee 2005
  17. http://ma.prehistoire.free.fr/eyasi.htm
  18. Wiley-Blackwell Encyclopedia of Human Evolution, 2011
  19. Klein
  20. McBrearty et al. 2000 v článku sa sekcia textu o datovaní doslova opakuje aj pri náleze Smugglers Cave aj pri nález Zouhrah, takže buď sú datovania úplne zhodné aj so zdrojmi alebo ide o tlačovú chybu
  21. Wiley-Blackwell 2011, Klein 1999, McBrearty et al. 2000 - str. 476 !
  22. Wiley-Blackwell 2011, McBrearty et al. 2000
  23. McKee 2005, Klein 1999
  24. http://ma.prehistoire.free.fr/lh18.htm, Thurzo 1998
  25. http://ma.prehistoire.free.fr/premiers.htm, Thurzo 1998, Wiley-Blackwell 2011, Klein 1999, McBrearty et al. 2000
  26. Rightmire 2009, Wiley-Blackwell 2011
  27. http://ma.prehistoire.free.fr/irhoud.htm
  28. McBrearty et al. 2000, Thurzo 1998
  29. Klein 1999, Wiley-Blackwell 2011
  30. Klein 1999, najmä str. 492 a 264
  31. http://www.nature.com/nature/journal/vaop/ncurrent/full/nature10617.html
  32. http://www.nature.com/nature/journal/vaop/ncurrent/full/nature10484.html

(Iné) externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]