Gorila

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Gorilla)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Gorila pozri Gorila (rozlišovacia stránka).
Gorila
Big Male Gorilla.jpg
Samec gorily nížinnej (Gorilla gorilla).
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Gorilla
I. Geoffroy, 1852
ZL Gorilla (genus).png
Rozšírenie goríl:

██ Gorila západná

██ Gorila východná

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Gorila (lat. Gorilla) je rod primátov (presnejšie hominoidovcov).

Zaradenie v systéme[upraviť | upraviť kód]

Zaradenie do čeľade/podčeľade nie je ustálené. Rod gorila sa môže zaradiť:

  • do monotypickej podčeľade gorilorodé (Gorillinae) z čeľade hominidi (Hominidae) v širšom zmysle [Wood a Constantino 2004 (in: Cracraft and Donghue 2004 [1] a in: Gaisler a Zima 2018)]
  • do podčeľade hominini (Homininae) z čeľade hominidi (Hominidae) v širšom zmysle]] [Groves 2001 [2]; Goodman 1974 [3]]
  • do podčeľade šimpanzorodé (Paninae) z čeľade hominidi (Hominidae) v širšom zmysle [Vančata 2003; Gantt 1983]
  • do monotypickej podčeľade gorilorodé (Gorillinae) z čeľade šimpanzovité (Panidae) [Thurzo 1998 (a Thurzo v Encyclopaedii Beliane)]
  • do monotypickej čeľade gorilovité (Gorillidae) [Soukup 2005]
  • v minulosti:

Ojedinele sa gorila neklasifikuje ako samostatný rod, ale ako súčasť rodu človek (Homo) [4] (pozri aj článok človek (Homo)).

Charakteristka[upraviť | upraviť kód]

Je to najväčší druh primátov. Dnes žije v Afrike. Je blízkym príbuzným človeka a tiež najväčším a najsilnejším ľudoopom na svete. Voľne žijúci dospelý samec váži až trikrát toľko ako človek, samice sú však menšie. Tieto veľké ľudoopice zvyčajne chodia po štyroch. Mláďatá sa šplhajú aj po stromoch. Gorily žijú v rodinnom spoločenstve, ktoré tvorí dominantný samec, niekoľko samíc a mláďatá. Tlupa pomaly putuje rozľahlým lesom aj niekoľko kilometrov a popritom požierajú rastlinnú potravu. Mimo ohrozenia sú to mierumilovné tvory, ale v prípade ohrozenia môže samec napadnúť aj leoparda či človeka, ale nikdy bez príčiny! Horské gorily dovolia človeku si aj sadnúť v ich blízkosti, ak sa presvedčia, že im nehrozí nebezpečenstvo.

Posledný spoločný predok človeka a gorily žil pred 6,2 – 8,4 (Chen 2001, Wildman 2003, Bailey 1992)/ 14,4 (Arnason 1996) / 5,8 – 6,2 (Adachi 1995) miliónmi rokov.

Systematika[upraviť | upraviť kód]

Typický starý systém (1967 až cca. do konca 90. rokov)[5][6]:
rod Gorila (Gorilla):

Typický nový systém (od cca. 1996/2001)[6][17][18][19]:
rod Gorila (Gorilla):

Variantom tohto nového systému je systém, v ktorom je gorila Grauerova presunutá pod gorilu západnú, kde jej vedecké meno potom samozrejme znie Gorilla gorilla graueri (okrem toho je Gorilla beringei bwindi zaradená ako súčasť poddruhu Gorilla beringei beringei).[22][23]

Viacerí bádatelia s rozdelením gorily na dva druhy nesúhlasia a držia sa starého systému, čiže uznávajú len jeden druh gorily a spravidla len 3 poddruhy.[24]

K slovenským názvom treba poznamenať, že - ako hore vidno - ten istý (prominentný) autor P. Lupták v roku 2002 (v knihe Zviera) nazval druhy gorily "gorila nížinná" a "gorila horská", zatiaľ čo o rok neskôr (v knihe Slovenské mená cicavcov sveta) už tie isté druhy gorily nazval "gorila západná" a "gorila východná" a názvy "gorila nížinná" a "gorila horská" použil pre niektoré poddruhy týchto druhov.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gorila
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Gorila

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. [1]
  2. Groves, C. P. 2001: Primate taxonomy. Smithsonian Institution Press, Washington, DC, citované in: [2]
  3. GOODMAN: Biochemical evidence on hominid phylogeny, 1974 [3]
  4. Watson 2001 citovaný in: [4]
  5. Savci upol.cz [5]
  6. a b Groves, Colin (2002). "A history of gorilla taxonomy" . In Andrea B. Taylor & Michele L. Goldsmith. Gorilla Biology: A Multidisciplinary Perspective. Cambridge University Press. pp. 15–34. [6]
  7. gorila. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 232.
  8. Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 91
  9. opice. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. s. 344
  10. [7]
  11. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov. [8]
  12. STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava: Mladé letá, 1965. s. 485
  13. Afrika. In: Pyramída. s. 44.
  14. gorila. In: Pyramída S. 1142
  15. a b c d BURNIE, D. et al.: Zviera. Bratislava: Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. s. 135 (kapitolu prekladal P. Lupták)
  16. vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 93/1999 Z. z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín
  17. a b c d e f g LUPTÁK, P. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice: Zoologická záhrada Bojnice, 2003. ISBN 80-969059-9-6. s. 60
  18. Mammal Species of the World 3rd ed. [9]
  19. Mikko's Phylogeny Archive [10]
  20. gorila. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 230.
  21. NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 750/2013 z 29. júla 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi
  22. Vančata 2010 citovaný v: [11]
  23. gorila. In: Encyklopedie antropologie [12]
  24. HARCOURT, Alexander H.; STEWART, Kelly J.. Gorilla Society (Conflict, Compromise, and Cooperation Between the Sexes). [s.l.] : University of Chicago Press, 2007. 416 s. ISBN 978-0-226-31602-4. S. 66-72.