Človek pekinský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Busta človeka vzpriameného pekinského

Človek pekinský alebo človek vzpriamený pekinský (iné názvy: sinantrop(us), čínsky človek, staršie človek pekingský; lat. Homo erectus pekinensis, Homo pekinensis, ďalšie synonymá pozri nižšie) je poddruh človeka vzpriameného.

Rozsah pojmu[upraviť | upraviť zdroj]

V užšom zmysle taxón zahŕňa len nálezy z Čou-kchou-tienu, v širšom zmysle aj podobné (t.j. najmä relatívne mladé) čínske nálezy (pozri nižšie).

Cameron a Groves 2004 taxón (podobne ako sa to robievalo istý čas v minulosti) spolu s najstaršími čínskymi nálezmi (okrem Homo erectus lantianensis) vyčleňujú ako samostatný druh človeka (potom samozrejme len pod názvom človek pekinský - Homo pekinensis) [1].

Schwartz a Tattersall 2005 [2]tiež navrhujú samostatný druh, konkrétne môže byť podľa nich definovaný dvoma spôsobmi:
Homo pekinensis v širšom zmysle:

  • Homo soloensis/„skupina N/S/N“ - nálezy Ngawi, Sambungmacan, a Ngandong
  • Homo pekinensis v užšom zmysle - nálezy Čou-kchou-tien (Zhoukoudian) a asi aj Nanking (Nanjing)

Synonymá[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšie synonymá, okrem vyššie uvedených, sú: Sinanthropus pekinensis, Pithecanthropus pekinensis, Pithecanthropus steinheimensis pekinensis, Praehomo asiaticus sinensis, Praehomo sinensis, Sinanthropus pekingensis, (?) Pithecanthropus pekingensis, Pithecanthropus sinensis, Homo erectus sinensis.

Nálezy z Čou-kchou-tienu[upraviť | upraviť zdroj]

Objav a opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vykopávky pod vedením Rakúšana menom Otto Zdansky, ktoré sa začali v roku 1921 v lokalite s názvom „Čou-kchou-tien (Zhoukoudian) lokalita 1“ v Číne (presnejšie vo „Vrchu dračích kostí“ (po čínsky Lung-ku-šan, pchinjin: Longgushan) pri dedine Čou-kchou-tien 50 km od Pekingu), viedli najprv len k nálezom niekoľkých zubov. Jeden nález zuba z roku 1927 (nálezcom bol Švéd Birgin Bolin) primäl Kanaďana menom Davidson Black priradiť ho (spolu s nálezmi zubov z roku 1921 a 1923 z tej istej lokality) v tom istom roku do nového druhu menom Sinanthropus pekinensis (Black v texte opisu navrhol, aby sa opis priraďoval jemu aj Zdanskemu ako spoluautorovi, ale keďže autorom opisu je len Black, je jediným správnym autorom len Black). Black sa v tom istom roku 1927 ujal vedenia aj vykopávok. V roku 1928 sa v tej istej lokalite našli dve primitívne ľudské čeľuste a fragmenty lebky a v roku 1929 Číňan Wen-čung Pej (angl.: W. Ch. Pei, pchinjin: Bei Wenzhong) našiel prvú lebku sinantropa. Do roku 1937 (teraz už o.i. pod vedením Nemca F. Weidenreicha) sa v lokalite našli celkovo zvyšky vyše 14 lebiek, 147 zubov, 7 častí stehnovej kosti, dve ramenné kosti, jedna kľúčová kosť a jedna zápästná kôstka. V roku 1939/1940 F. Weidenreich druh Sinanthropus pekinensis spojil s druhom Pithecanthropus erectus do nového druhu nazvaného Homo erectus, ale zhruba do 70. rokov ešte niektorí autori stále klasifikovali čou-kchou-tienske nálezy ako Sinanthropus pekinensis či Pithecanthropus pekinensis (čo je jeden z alternatívnych názov).

V roku 1937 výskumy zastavil postup Japoncov. V roku 1941, počas druhej svetovej vojny, sa pôvodná zbierka nálezov stratila; špekuluje sa, že je zakopaná niekde v Číne, že sa potopila pri bombardovaní Pearl Harboru Japoncami alebo je niekde mimo Číny. Skutočnosť, že vykopávky boli spracované veľmi dôkladne a F. Weidenreich ich opísal veľmi podrobne, túto stratu minimalizuje [3]. Výskumy boli obnovené v roku 1949 a menšie nálezy ľudí z lokality sa uskutočnili v rokoch 1951, 1955 a 1966. V roku 1979 boli výskumy obnovené znova a dlhodobo, ale nové hominidné nálezy sú iba fragmentárne a našli sa hlavne kamenné nástroje (do roku 1998 sa ich našlo 17 000) a kosti 97 druhov zvierat.

Datovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Nálezy z Čou-kchou-tienu sa staršie datovali do asi 460 až 350 tisíc/(podľa Thurzo 1998) 230 tisícami rokov BP (niekde sa uvádzal začiatočný dátum až 600 000 rokov). Encyklopédia archeológie 1985 písala, že geologické datovanie zaraďuje nálezy do glaciálu [[|mindel až do raného interglaciálu mindel-riss. Podľa nového datovania vrstiev, z ktorých nálezy pochádzali, z roku 2009 sú najstaršie nálezy staré 770 000 +/- 80 000 rokov, najmladšie sú staré 400 000 - 500 000 rokov. [4]

Charakteristika nálezov[upraviť | upraviť zdroj]

Kosti sú ťažké, lebky sa zdajú pokročilejšie ako pri jávskom pitekantropovi. Lebková kapacita je priemerne 1050 cm3 (podľa M. Thurza 1043 cm 3), absolútne však kolíše medzi 850 a 1220 cm3. Čeľuste vystupujú dopredu, nejestvuje bradový hrboľ. Veľmi málo kostí človeka pekinského sa našlo v ich anatomických vzájomných vzťahoch.

Pôvodne sa predpokladalo, že jaskyne boli obývané nepretržite počas celého obdobia (vtedy datovaného na) 460 000 - 230 000 rokov, ale neskôr (ešte pred zmenou datovania) sa ukázalo, že šlo najmenej o tri samostatné časové jednotky osídlenia.

Homo erectus z Čou-kchou-tienu je geologicky a vývojovo mladšou formou človeka vzpriameného. Podľa vedno siedmich zachovaných fragmentov stehenných kostí sa usudzuje, že bol menšieho vzrastu ako jávsky Homo erectus (pitekantropus). Dosahoval výšku 150-165 cm, chodil vzpriamene. Vývojovo stojí vyššie ako poddruhy Homo erectus erectus i Homo erectus modjokertensis. Nálezy sa veľmi podobajú jávskemu Homo erectus, no majú trochu klenutejšie čelo a väčšiu kapacitu lebky.

Človek z Čou-kchou-tienu bol lovcom a zberačom (v jaskyni sa našli čerešňovité plody), lovil jelene, diviaky, kone, slony a nosorožce, našli sa aj rozštiepené kosti levov, šabľozubých tigrov a podobne.

Podľa M. Thurzu: Tmavé, takmer čierne, až šesť metrov hrubé sedimenty v Jaskyni dračích kostí slúžili celé desaťročia ako doklad o dlhodobom využívaní a udržiavaní ohňa. Ich podrobnejšie rozbory v druhej polovici 80. rokov ukázali, že mnohé z predpokladaných vrstiev popola sú iba dekalcifikované usadeniny organických zvyškov. Prítomnosť ohniska a využívanie ohňa hominidmi boli dokázané iba v najmladších vrstvách.
Čou-kchou-tienske nálezy sa tradične pokladali aj za dôkazy kanibalizmu - a to najmä pre ich fragmentárny stav a predpokladané stopy po zárezoch a zásekoch. Ich prehodnotenie ukázalo, že chýbanie tvárových a bazálnych častí lebiek a stopy na ich povrchu sú dôsledkom opakovaného zrútenia sa stropu jaskyne a aktivity mäsožravcov - najmä hyeny jaskynnej a dikobraza.

Ďalšie nálezy[upraviť | upraviť zdroj]

M. Thurzo 1998 pod človeka vzpriameného pekinského zaraďuje aj zuby z nálezísk Paj-lung-tung (pchinjin: Bailongdong) v okrese Jün-si (Yunxi) v provincii Chu-pej (Hubei) a Lung-ku-tung (Longgudong, nie je zhodné s lokalitou Longgupo) v okrese Jün-sien (Yunxian) v tej istej provincii, datované približne na 500 000 rokov BP.

Mladšie nálezy, ako Che-sien (Hexian), Ťin-niou-šan (Jinniushan) atď., pripisované pôvodne človeku pekinskému, patria podľa novších názorov zrejme pod druh Homo heidelbergensis (aj keď staršie nálezy z tejto mladšej skupiny, napr. Che-sien, sa aj dnes ešte často zaraďujú aj pod druh Homo erectus, teda pod človeka pekinského).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  1. David W. Cameron, Colin P. Groves: Bones, stones, and molecules: "out of Africa" and human origins, 2004
  2. ) Schwartz, J. H., Tattersall, I.: The Human fossil record IV, 2005
  3. Delson, E.:Encyclopedia of human evolution and prehistory, 2000; http://german.cri.cn/chinaabc/chapter14/chapter140404.htm
  4. Guanjun Shen, Xing Gao, Bin Gao, Darryl E. Granger: Age of Zhoukoudian Homo erectus determined with 26Al/10Be burial dating in: Nature, Vol. 458, 2009, str, 198–200; http://veda.sme.sk/c/4345232/pekinsky-praclovek-ostarel-o-200-tisic-rokov.html