Gorila východná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Gorila východná
Gorillas in Uganda-1, by Fiver Löcker.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Gorilla beringei
Matschie, 1903
Synonymá
gorila horská, gorila vrchovská
Eastern Gorilla area.png
Rozšírenie gorily východnej.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Gorila východná (iné názvy: gorila horská, gorila vrchovská; lat. Gorilla beringei) je druh z rodu gorila.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Dospelý jedinec gorily východnej meria okolo 1,3 – 1,9 m a váži od 68 do 210 kg. Samice vážia menej a sú menšie. Tento druh má dlhú strapatú srsť, ktorá dobre udržiava telesné teplo aj vo vysokých výškach, ktoré obýva. Tvár, ruky a chodidlá (u samcov ani hrudník) nie sú osrstené. Srsť a koža goríl východných je čiernej farby. Gorily majú silné nohy a ruky.

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Gorily východné sú spoločenské a zdržujú sa v početných skupinách, v ktorých je až do 40 jedincov. Každá skupina obýva teritórium s rozlohou 400 – 800 hektárov, ktorý sa na okrajoch môže prekrývať so susednými teritóriami. Za súmraku sa skupina usadí na odpočinok – dospelé samce na zemi, samice a mláďatá spolu niekedy v hniezdach na stromoch. Votrelcov plašia štekotom. Ak ten nezaberie, začne alfa samec (u goríl nazývaný ,,strieborný chrbát“) húkať, pričom sa postaví na zadné končatiny, zovretými päsťami bije do hrude (holá koža zosilňuje tento zvuk) a pustoší vegetáciu. Ak to nestačí, s veľkým revom zaútočí a udrie alebo klepne rukou či uhryzne votrelca.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnú zložku potravy gorily východnej sú listy, výhonky a stonky – obzvlášť bambusové. Okrem nich jedáva plody, korienky, mäkkú kôru a huby. Z času načas zje aj mravce, ktoré prehltne skôr, než ju začnú hrýzť. Za jeden deň dokážu spásať až 100 kg bambusu.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Alfa samec je otec väčšiny alebo všetkých mladých goríl v skupine. Samica, ktorá porodila, prejde k inému samcovi, zvyčajne len ak bol jej partner zabitý. Mláďa ostáva so svojou matkou do jej ďalšieho pôrodu – čo predstavuje dobu okolo 4 rokov. Pozornosť rujných samíc si dominantný samec získava imitáciou kŕmenia, húkaním, búšením do pŕs, mlátením rastlín alebo poskakovaním.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré skupiny tohto druhu sú zdrojom turistických príjmov a preto podliehajú ochrane. Iné gorily sú trvalo ohrozované pytliactvom.

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Gorila východná bola donedávna považovaná za poddruh gorily obyčajnej (gorily nížinnej). Dnes ju zaraďujeme ako samostatný druh s týmito poddruhmi:

O systematike pozri aj článok gorila.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Plumptre, A., Robbins, M. & Williamson, E.A. 2016. Gorilla beringei (errata version published in 2016). The IUCN Red List of Threatened Species 2016: e.T39994A102325702. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2016-2.RLTS.T39994A17964126.en. Prístup 1. február 2019.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5.
  • LUPTÁK, P. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice: Zoologická záhrada Bojnice, 2003. ISBN 80-969059-9-6. s. 60