Hrabovec (prítok Oľšavy, Bohdanovce)
| Hrabovec | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Obec | Slanec, Rákoš, Bohdanovce, Vyšná Myšľa |
| Prameň | Slanské vrchy |
| - poloha | Bogota, Čatorňa, Slanec |
| - výška | 435 m |
| - súradnice | 48°38′03″S 21°26′49″V / 48,6343°S 21,4470°V |
| Ústie | Oľšava |
| - poloha | Košická kotlina, Toryská pahorkatina, Vyšná Myšľa |
| - výška | 190 m |
| - súradnice | 48°39′03″S 21°22′43″V / 48,6507°S 21,3786°V |
| Dĺžka | 8,0 km |
| Rád toku | VI. |
| Hydrologické poradie | 4-32-05-51 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hrabovec[1] (1975-2008 aj Garbovský potok) je potok v Košickom regióne v obciach Slanec, Rákoš, Bohdanovce a Vyšná Myšľa s okrese Košice-okolie. Je to ľavostranný prítok Oľšavy, ktorá ústi do Hornádu; má dĺžku 8,0 km. Je vodným tokom VI. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-32-05-51. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Slanské vrchy, geomorfologický podcelok Bogota a geomorfologický celok Košická kotlina, geomorfologický podcelok Toryská pahorkatina[2].
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v nadmorskej výške 435 m n. m. v lesnom extraviláne v juhozápadnej časti územia obce Slanec západne od intravilánu Slanca na západnom svahu vrchu Čatorňa (vrch v Slanci) s nadmorskou výškou 487 m n. m. v geomorfologickom podcelku Bogota.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Tečie severozápadným smerom lesným extravilánom, po krátkom úseku 250 m od prameňa v nadmorskej výške 431 m n. m. pretína obecnú hranicu a vteká na územie obce Rákoš, pokračuje lesným extravilánom, stáča sa do západného smeru, opúšťa les a vteká do intravilánu Rákoša; severozápadným smerom preteká intravilánom Rákoša, v nadmorskej výške 310 m n. m. opúšťa intravilán a stáča sa do západného smeru, preteká poľnohospodárskym extravilánom lemovaný širokým pásom príbrežnej vegetácie, veľkým oblúkom sa stáča do juhozápadného smeru, mení smer na západ a v nadmorskej výške 279 m n. m. priberá ľavostranný prítok Kľučiarovský potok; podteká cestu do Ranča Rákoš, ľavým brehom obteká pole Kalmanova pusta, v nadmorskej výške 261 m n. m. vteká na obecnú hranicu medzi Rákošom a Bohdanovcami, približne sleduje obecnú hranicu, priberá druhý ľavostranný prítok Bradliansky potok a hneď preteká cez trojchotárnik obcí Rákoš, Bohdanovce a Vyšná Myšľa; ľavým brehom obteká pole Dlhý Povraz, pokračuje poľnohospodárskym extravilánom a mení smer na severozápadný, podteká železničnú trať Košice – Čierna nad Tisou, sleduje obecnú hranicu a mení smer na západný; v nadmorskej výške 198 m n. m. opúšťa obecnú hranicu, tečie územím Vyšnej Myšle a v nadmorskej výške 190 m n. m. ústi do Oľšavy ako jej ľavostranný prítok. Má dva ľavostranné prítoky. Preteká lesným extravilánom obce Slanec i obce Rákoš, intravilánom Rákoša, z ktorého sa vracia do extravilánu, ďalej po južnej obecnej hranici v extraviláne Bohdanoviec a severnou časťou obce v extraviláne Vyšnej Myšle.[3] Pramení a hornou časťou toku preteká geomorfologickým celkom Slanské vrchy, geomorfologickým podcelkom Bogota a ústi a dolnou časťou toku preteká geomorfologickým celkom Košická kotlina, geomorfologickým podcelkom Toryská pahorkatina[4].
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Vodný tok má doložené viaceré podoby názvu: 1337 fluv. Garbolch, 1337 Garbolchpataka, 1853 Garbóczi Árok, 1867 Mocsolyn patak, 1867 Falusi patak, 1867 Garbócz patak, 1952 Garbocký potok, 1968 Garbovský potok [5][6]. V roku 1975 bola štandardizovaná podoba Garbovský potok[7], s pôvodom v názve niekdajšej samostatnej obce Garbovce; táto obec už v roku 1888 zanikla ako samostatná jednotka - splynula do obce Bohdanovce.[8] V roku 2008 sa pristúpilo k novej štandardizácii názvu potoka v podobe Hrabovec, ktorá predstavuje pôvodnú (rekonštruovanú) podobu názvu Grabovec → Hrabovec[9]. Motivácia pomenovania zostáva rovnaká a spočíva v charakteristickom výskyte lesného porastu listnatej dreviny hrab obyčajný (latinsky Carpinus betulus) v okolí potoka. Zo slovného základu apelatíva grab(r)ъ → hrab po doplnení formantom -ov-ec bol v slovenskom jazykovom prostredí utvorený jednoslovný nepredponový odvodený názov Hrabovec ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii vrátane hydronymie[10]; porovnaj aj hydronymá napr. Vrbovec, Bukovec, Lipovec, Drieňovec, Jedľovec. Maďarské jazykové prostredie prevzalo názov zo slovenčiny ešte pred koncom 12. storočia, pred zmenou g → h v slovenčine.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-11-12).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-11-12].
- ↑ Priebeh vodného toku Hrabovec (prítok Oľšavy, Bohdanovce) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-11-12].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 11. 079-902-87 NVA.
- ↑ Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 137.
- ↑ VARSIK, Branislav. Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10. – 12. storočí : (príspevok k etnogenéze Slovákov). 1. vyd. Bratislava : Veda, 1990. 180 s. ISBN 80-224-0163-3. S. 137.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 31. Bratislava 1976. 79-002-76.
- ↑ Milan Majtán. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997). 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2. S. 37.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2165/2008 zo dňa 8.4.2008 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov. Príloha č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2008, ročník 40, čiastka 1, s. 6. Dostupné na [4] [cit. 2021-11-13].
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 141-143.