Preskočiť na obsah

Hraničná (potok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hraničná
potok
Štát Slovensko Slovensko
Zdrojnica Medvedelica, Ľubovnianska vrchovina
Ústie Poprad, Mníšek nad Popradom
Dĺžka 10,8 km
Povodie Poprad
Rád toku IV.
Hydrologické poradie 3-01-03-133,-135,-137
Číslo recipienta 3-01-03-2
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hraničná je potok na hornom Spiši, v severnej časti okresu Stará Ľubovňa.[1] Je to ľavostranný a zároveň posledný prítok Popradu na území Slovenska, má dĺžku 10,8 km a je tokom IV. rádu. Pri osade Žľabina napája malú vodnú nádrž.

Pramení v západnej časti Ľubovnianskej vrchoviny na juhojuhovýchodnom úpätí Medvedelice (887,9 m n. m.) v nadmorskej výške približne 760 m

Od prameňa tečie najprv na východ, v lokalite Korčené sa potom stáča na juhojuhovýchod. Nad obcou Kremná sa prechodne stáča na východ, po pribratí Kremnianky v obci sa postupne stáča a pokračuje smerom na sever. Nad osadou Pilhov sa napokon stáča a k ústiu tečie severovýchodným smerom.[2]

Geomorfologické celky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • pravostranné: krátky prítok z lokality Za Radovským potokom, prítok spod sedla Vabec, Kremnianka, prítok prameniaci ZSZ od osady Doštená, prítok prameniaci JV od osady Skalná, dva prítoky z lokality Čierťaže, krátky prítok prameniaci V od osady Pilhov
  • ľavostranné: dva krátke prítoky (prvý ústi v 687,8 m n. m.) z lokality Korčené, krátky prítok (561,1 m n. m.) z oblasti Lazísk, Eliášovka, prítok z lokality Jánošovo, Žľabinský potok, krátky prítok prameniaci V od osady Kalembovka, prítok prameniaci SSZ od Kalembovky, Pilhovčík

Do Popradu sa vlieva severovýchodne od centra obce Mníšek nad Popradom v nadmorskej výške cca 377 m n. m.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-12-24]. Dostupné online.
  2. Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-12-24]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-12-24]. Dostupné online.