Uhliskový potok (prítok Šambronky)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°14′05″S 20°44′45″V / 49,2347°S 20,7459°V / 49.2347; 20.7459
Uhliskový potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Obec Šambron
prameň Šambron
 - poloha Hájnik (les)
 - výška 798 m
 - súradnice 49°13′06″S 20°42′55″V / 49,2182°S 20,7154°V / 49.2182; 20.7154
Ústie Šambronka
 - poloha Šambron
 - výška 618 m
 - súradnice 49°14′05″S 20°44′45″V / 49,2347°S 20,7459°V / 49.2347; 20.7459
Dĺžka 3,4 km
Rád toku V.
Hydrologický identifikátor 3-01-03-545
Poloha ústia
Red pog.svg
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Uhliskový potok[1] je potok v regióne Zamagurie na území obce Šambron v okrese Stará Ľubovňa v Prešovskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Levočské vrchy v geomorfologickom podcelku Levočská vysočina.[2] Je ľavostranným prítokom Šambronky a má dĺžku 3,4 km. Je vodným tokom V. rádu.

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v západnej časti územia obce Šambron v 798 m n. m. lesnom extraviláne v blízkosti lesa Hájnik.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od prameňa tečie severovýchodným smerom cez lesný a nižšie i cez poľnohospodársky extravilán, tento smer si zachová až do svojho ústia, v 684 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok, v 660 m n. m. priberá ďalší pravostranný bezmenný prítok, pravým brehom obmýva pole Uhliská, ľavým brehom obmýva pasienok Ždiar, ľavým brehom obmýva pole Dlhé lazy, v 618 m n. m. ústi do Šambronky ako jej ľavostranný prítok v povodí Popradu. Vodný tok Uhliskový potok má dva významnejšie bezmenné prítoky.[3][4][5]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Motivantom názvu vodného toku Uhliskový potok na území obce Šambron v období pomenovacieho procesu bolo pole Uhliská, cez ktoré Uhliskový potok pretekal, ako pôvodná lokalita využívaná na tvorbu drevného uhlia. Produkcia drevného uhlia ako jedného z produktov rozkladu dreva za vysokých teplôt bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom vzduchu mala na Slovensku tradíciu od stredoveku až do druhej polovice 19. storočia s hlavným odberateľom hutníctvom, keď bola nahradená výrobou v kovových peciach. Z toponyma Uhliská rozšírením o formant -ový bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Uhliskový potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[6]

Názov vodného toku Uhliskový potok bol štandardizovaný v roku 2007.[7] V priestore slovenskej hydronymie potokov hydronymum Uhliskový potok nie je jedinečným hydronymom (marec 2022); existuje niekoľko takýchto homonymných názvov potokov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-04-04.
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-04-04]
  3. Priebeh vodného toku Uhliskový potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-03-22].
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12, 120, 121. 079-902-87 NVA
  5. Geografické názvy okresu Stará Ľubovňa A10. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-196/1988 z 11.7.1988. 58 s. S. 38, 39, 46, 54, 56. 79-910-88 GNO.
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
  7. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 49. Dostupné online [4] [cit. 2022-04-01.]