Ištarina brána
Ištarina brána bola ôsma brána do vnútorného mesta Babylonu (v oblasti dnešného mesta Hilla, guvernorát Bábil, Irak). Bola postavená približne v roku 575 pred Kr. na príkaz kráľa Nebukadnesara II. na severnej strane mesta. Bola súčasťou veľkolepej opevnenej procesiovej cesty vedúcej do mesta.
Pôvodná stavba bola dvojbrána s menšou čelnou bránou a väčšou a veľkolepejšou zadnou časťou.[1] Steny boli dokončené z glazovaných tehál väčšinou modrej farby, pričom v nízkych reliéfoch boli v intervaloch zobrazené zvieratá a božstvá (tiež z farebných tehál). Brána bola vysoká 15 metrov a pôvodné základy siahali ďalších 14 metrov pod zem.[2]
Nemecký archeológ Robert Koldewey viedol vykopávky na tomto mieste v rokoch 1904 až 1914. Po skončení prvej svetovej vojny v roku 1918 bola menšia čelná brána zrekonštruovaná v Pergamonskom múzeu v Berlíne.[3]
Ďalšie panely z priečelia brány sa nachádzajú v mnohých ďalších múzeách po celom svete.
Na fasáde irackého veľvyslanectva v Pekingu v Číne sa nachádza replika Ištarinej brány.[4] Fasáda irackého veľvyslanectva v Ammáne v Jordánsku tiež evokuje Ištarinu bránu.[5]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Kráľ Nebukadnesar II. vládol v rokoch 604 - 562 pred Kr., teda na vrchole Novobabylonskej ríše. Je známy ako biblický dobyvateľ, ktorý si podmanil Jeruzalem.[6] Nariadil výstavbu brány a zasvätil ju babylonskej bohyni Ištar. Brána bola postavená z glazovaných tehál so striedajúcimi sa radmi basreliéfov muššú (drakov), aurochov (býkov) a levov, ktoré symbolizovali bohov Marduka, Hadada a Ištar.[7]
Nápis Nebukadnesara II.[upraviť | upraviť zdroj]
Nápis na Ištarinej bráne je napísaný akkadským klinovým písmom v bielych a modrých glazovaných tehlách a bol venovaním Nebukadnesara na vysvetlenie účelu brány. Nápis na stene Ištarinej brány je 15 metrov vysoký a 10 metrov široký a obsahuje 60 riadkov písma. Nápis vznikol približne v rovnakom čase ako samotná brána, teda okolo rokov 605 – 562 pred Kr.[8]
Nápis[upraviť | upraviť zdroj]
Nebukadnesar, babylonský kráľ, zbožný knieža ustanovený z vôle Marduka, najvyšší kňazský knieža, miláčik Nabu, ozajstný rozvážlivec, ktorý sa naučil prijímať múdrosť, ktorý pochopil ich (Marduka a Nabu) božskú podstatu a vzdáva úctu ich Veličenstvu, neúnavný správca, ktorému vždy leží na srdci starostlivosť o kult Esagila a Ezida a neustále sa stará o blaho Babylonu a Borsippy, múdry, pokorný, správca Esagila a Ezida, prvorodený syn Nabopolassara, babylonského kráľa, som ja.
Oba vstupy do brán (mestských hradieb) Imgur-Ellil a Nemetti-Ellil po zasypaní ulice z Babylonu boli čoraz nižšie. (Preto) som tieto brány zbúral a ich základy som položil na vodnú hladinu s asfaltom a tehlami a dal som ich zhotoviť z tehál s modrým kameňom, na ktorých boli vyobrazené nádherné býky a draci. Ich strechy som zakryl tak, že som na ne pozdĺžne položil majestátne cédre. Na všetky otvory brán som upevnil dvere z cédrového dreva zdobené bronzom. Na brány som umiestnil divoké býky a divoké draky, a tak som ich ozdobil prepychovou nádherou, aby na ne mohlo ľudstvo s úžasom hľadieť.
Chrám Esiskursiskur, najvyšší slávnostný dom Marduka, pána bohov, miesto radosti a osláv väčších i menších božstiev, som nechal postaviť pevný ako hora v predmostí Babylonu z asfaltu a pálených tehál.[9]
Vykopávky a vystavenie[upraviť | upraviť zdroj]
V Pergamonskom múzeu v Berlíne bola z materiálu vykopaného Robertom Koldeweyom postavená rekonštrukcia Ištarinej brány a procesnej cesty,[10] ktorá obsahuje nápisovú dosku. Je vysoká 14 m a široká 30 m. Vykopávky prebiehali v rokoch 1902 až 1914 a počas nich sa odkrylo 14 m základov brány.
Časti brány a zvieratá z Procesnej cesty sa nachádzajú v rôznych iných múzeách po celom svete. Draky získali len štyri múzeá, zatiaľ čo levy putovali do viacerých múzeí. Istanbulské archeologické múzeá má levy, draky a býky. Ny Carlsberg Glyptotek v dánskej Kodani má jedného leva, jedného draka a jedného býka. V Detroitskom inštitúte umenia sa nachádza drak. Röhsska Museum vo švédskom Göteborgu má jedného draka a jedného leva; Louvre, Štátne múzeum egyptského umenia v Mníchove, Kunsthistorisches Museum vo Viedni, Royal Ontario Museum v Toronte, Metropolitan Museum of Art v New Yorku, Oriental Institute v Chicagu, Rhode Island School of Design Museum, Museum of Fine Arts v Bostone a Yale University Art Gallery v New Haven v štáte Connecticut majú levy.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Garcia, Brittany. Ishtar Gate, World History Encyclopedia.
- ↑ PODANY, Amanda. Ancient Mesopotamia: Life in the Cradle of Civilization. [s.l.] : The Great Courses, 2018. S. 213.
- ↑ LUCKENBILL, D. D.. Review: The Excavation of Babylon. The American Journal of Theology, s. 420–425. DOI: 10.1086/479397.
- ↑ China's Iraq Oil Problem [online]. June 30, 2014. Dostupné online.
- ↑ MEDIA2. The Embassy of Republic of Iraq in Hashemite Kingdom of Jordan Makes Unremitting Efforts to Follow Up Affairs of Iraqi Community in Combatting the Coronavirus – وزارة الخارجية العراقية [online]. 2020-06-07. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Panel with striding lion | Work of Art | Heilbrunn Timeline of Art History | The Metropolitan Museum of Art [online]. . Dostupné online.
- ↑ KLEINER, Fred. Gardner's Art Through the Ages. Belmont, CA : Thompson Learning, Inc., 2005. ISBN 978-0-15-505090-7. S. 49.
- ↑ BAHRANI, Zainab. Mesopotamia: Ancient Art and Architecture. London : Thames and Hudson Ltd, 2017. ISBN 978-0-500-51917-2. S. 280.
- ↑ MARZAHN, Joachim. Babylon und das Neujahrsfest. Berlin : Berlin : Vorderasiatisches Museum, 1981. S. 29–30.
- ↑ Inside the 30-Year Quest for Babylon's Ishtar Gate [online]. 5 January 2018. Dostupné online. Archivované 2018-07-03 z originálu.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ištarina brána
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ishtar Gate na anglickej Wikipédii.