Ideálna tekutina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Ideálna tekutina je taká tekutina, ktorá je homogénna, nestlačiteľná a nepôsobí v nej vnútorné trenie [1]. Podmienka neprítomnosti vnútorného trenia znamená, že všetky šmykové napätia v tekutine sú nulové, a tenzor napätia sa dá vyjadriť v tvare:

,

kde . V každom bode ideálnej tekutiny (teda na všetkých rovinách preložených týmto bodom) je napätie čistým tlakom o veľkosti . Modul pružnosti v šmyku ideálnej tekutiny je nulový, tzn. . Neprítomnosť šmykového napätia znamená, že v ideálnej tekutine .

Ideálna tekutina sa nebráni zmene tvaru, tzn. je dokonale tekutá.

Zvláštnym prípadom ideálnej tekutiny je:

Oprávnenosť náhrady reálnej tekutiny ideálnou[upraviť | upraviť zdroj]

Pri technických výpočtoch a skúmaní dejov v odbore mechanika tekutín je pre zjednodušenie niekedy výhodné uvažovať namiesto reálnej tekutiny ideálnu. Táto náhrada sa môže vykonať za nasledovných podmienok [1]:

  1. podmienka homogénnosti je splnená, ak sa nepracuje s extrémne malými objemami a tlakmi.
  2. podmienka nestlačiteľnosti sa môže považovať za splnenú pri povolenej chybe výpočtu > 1% aj pre:
    • vodu,
    • vzduch ak jeho vrstva nepresahuje 100 m a rýchlosť prúdenia nepresahuje 50 m.s-1.
  3. podmienka neexistencie vnútorného trenia - nulovej viskozity
    • sa môže považovať za splnenú ak je tekutina v pokoji, alebo tekutina prúdi, ale v jednotlivých priečnych rezoch je rýchlosť konštantná,
    • sa môže zanedbať ak má tekutina nízku viskozitu a tekutina sa pohybuje pomaly, alebo v jednotlivých priečnych rezoch sa rýchlosť mení len málo.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b GANČO, Martin. Mechanika tekutín. Skriptá SjF SVŠT. Bratislava : Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, 1990. 240 s. ISBN 80-05-00549-0.