Indigo (chemická látka)
| Indigo | |
 | |
 | |
| Všeobecné vlastnosti | |
| Sumárny vzorec | C16H10N2O2 |
| Synonymá | [2(2′)(E)]-[2,2′-Biindolylidén]-3,3′(1H,1′H)-dión |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Molárna hmotnosť | 262,27 g/mol |
| Ďalšie informácie | |
| Číslo CAS | 64784-13-0 |
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Indigo je organická zlúčenina, ktorá má jasne modrú farbu. Kedysi sa toto farbivo extrahovalo z listov niektorých rastlín rodu Indigofera, hlavne Indigofera tinctoria. Rastliny, ktoré produkovali toto farbivo, boli bežne pestované a používané po celom svete, hlavne v Ázii, ako dôležité plodiny. Produkcia farbiva indigo bola ekonomicky dôležitá kvôli historickej vzácnosti modrých farbív.[1]
Väčšina indiga, ktorá sa aktuálne vyrobí, je syntetického pôvodu. Ročne sa ho vyrobí niekoľko tisíc ton. Najčastejšie je spájané s produkciou denimu (rifloviny) a modrých riflí, kde jeho vlastnosti umožňujú rýchle použitie ďalších techník na úpravu farby.
Chemické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Indigo je tmavomodrý kryštalický prášok, ktorý sublimuje pri teplote 390–392 °C. Je nerozpustné vo vode, etanole a éteroch, ale je rozpustné v DMSO, chloroforme, nitrobenzéne a koncentrovanej kyseline sírovej.
Indigo absorbuje žiarenie v oranžovej oblasti viditeľného spektra (λmax = 613 nm).[2] Jeho tmavomodrá farba vzniká vďaka konjugovaným dvojitým väzbám, kvôli ktorým je táto molekula planárna. Indigo biela tieto väzby nie sú konjugované a zlúčenina nie je planárna.
Použitie[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavným použitím indiga je farbenie bavlny, hlavne pri tvorbe rifloviny vhodnej na výrobu nohavíc. Na jeden pár nohavíc je v priemere potreba len 3-12 g farbiva. Menšie množstvá sa používajú na farbenie vlny a hodvábu.
Indigokarmín, takisto známy ako indigo, je derivát indiga, ktorý sa tiež používa ako farbivo. Ročne sa ho vyrobí asi 20 tisíc ton, takisto hlavne na tvorbu modrých riflí.[1] Používa sa i ako potravinárske farbivo. V menšej miere sa indigokarmín používa ako redoxný indikátor.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b STEINGRUBER, Elmar. Indigo and Indigo Colorants. Weinheim, Germany : Wiley-VCH Verlag GmbH & Co. KGaA, 2004-08-15. DOI: 10.1002/14356007.a14_149.pub2. Dostupné online. ISBN 978-3-527-30673-2. DOI:10.1002/14356007.a14_149.pub2 S. a14_149.pub2. (po anglicky)
- ↑ High-performance liquid chromatography of blue and purple indigoid natural dyes. Journal of the Society of Dyers and Colourists, 1991, s. 266–269. DOI: 10.1111/j.1478-4408.1991.tb01351.x.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Indigo dye na anglickej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |