Preskočiť na obsah

Investičná stratégia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Investičná stratégia je investorov plán alokácie finančných prostriedkov do rôznych investičných inštrumentov, založený na investičnom horizonte, finančných cieľoch, tolerancii k riziku, daňovom zaťažení a ďalších faktoroch.[1]

Zjednodušene povedané ide o spôsob, akým investor zhodnocuje svoj majetok. Usiluje pritom o maximalizáciu výnosov a minimalizáciu rizika, zvažuje aj likviditu (dostupnosť investovaných prostriedkov) a i. Pretože však niektoré zvažované faktory stoja v protiklade (napr. vyššie výnosy proti nižším rizikám), investor musí zvážiť, aké sú jeho ciele, čomu dáva prednosť a ako svoje prostriedky investuje.[2] Investičnou stratégiou potom môžeme rozumieť formulovanie investičných cieľov a postupov k ich dosiahnutiu. Voľba určitého typu stratégie plynie z konkrétnych podmienok investora, z jeho cieľov a obmedzení.[3]

Investičné plánovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou širšieho finančného plánovania jednotlivcov, rodín či firiem je investičné plánovanie. Voľba investičnej stratégie je významnou súčasťou celého investičného procesu:[4]

  1. Analýza situácie investora – určenie veľkosti investície, investičného horizontu, vzťahu k riziku a požadovaného výnosu
  2. Analýza súčasných investičných príležitostí – zistenie minulého vývoja a súčasného stavu v ponuke investičných nástrojov
  3. Analýza budúcich investičných príležitostí – odhad budúceho vývoja, očakávaného výnosu a rizika jednotlivých nástrojov
  4. Rozhodnutie – výber investičných nástrojov a voľba investičnej stratégie
  5. Realizácia – nákup vybraných investičných nástrojov, vytvorenie investičného portfólia
  6. Analýza priebežných výsledkov – sledovanie investície a hodnotenie dosahovaných výsledkov
  7. Rozhodnutie o ďalšom investičnom chovaní – reinvestícia výnosov, úprava portfólia

Investičný plán možno napĺňať využitím jednej alebo viac investičných stratégií. Pavel Kohout uvádza, že výber stratégie viac ako z 90 % určuje charakter chovania investičného portfólia z hľadiska výnosov, rizík a odolnosti voči inflácii.[5] Jednotlivé stratégie sa od seba líšia investičnými cieľmi a investičnými obmedzeniami. Ciele sa týkajú výnosu a rizika. Medzi obmedzenia patrí časový horizont, regulátorne a zákonné obmedzenia, zdanenie a požiadavky na likviditu.

Časový horizont

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa investičného horizontu sa stratégia člení (presne vymedzenie hraníc nie je ustálené, pohybuje sa obvykle od 1 do 3 rokov, resp. od 3 do 7 rokov) na:[6]

  • krátkodobú
  • strednodobú
  • dlhodobú

Pre veľmi krátkodobú investičnú stratégiu (do 1 roka) sú vhodnými investičnými nástrojmi napr. termínované vklady, sporiace účty, peňažné fondy. Menej vhodné sú bežné účty, ktorých reálny výnos (s prihliadnutím k inflácii) býva spravidla záporný. V horizonte 1 až 3 rokov sú najlepšie hodnotené investície do krátkodobých dlhopisov a dlhopisových fondov, prípadne zaistené fondy, štrukturované dlhopisy a štrukturované vklady.

Pri strednodobých investičných stratégiách (3 až 5ročných) sa viac rozhoduje medzi vyššími možnými výnosmi aj rizikami (akcie, investičné certifikáty, akciové fondy) a menšími výnosmi s väčšou istotou (strednodobé dlhopisy). Ďalšími nástrojmi sú penzijné fondy, stavebné sporenie a životné poistenie, ktoré aj cez nízky výnos činia atraktívnejšími štátne podpory a daňové úľavy.[6]

Pre investičné stratégie s dlhodobým horizontom (viac ako 5 rokov) sa doporučujú investície do akcií, ktoré umožňujú maximalizovať celkový výnos investície. K nim patria aj investičné certifikáty a akciové fondy. Potenciál rizikového, ale vysokého výnosu predstavujú hedge fondy a špeciálne fondy (nehnuteľnosti, deriváty a i.). Menej výnosné istejšie nástroje sú dlhodobé dlhopisy.[6]

Vzťah k trhu

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa prístupu k trhu možno rozlíšiť stratégie:[6][7]

  • aktívne – investor sa snaží „poraziť trh“, dosiahnuť vyššiu výnosnosť než aká je na trhu
  • pasívne – investor sa snaží dosiahnuť rovnakého výnosu ako trh, v očakávaní dlhodobého rastového trendu

Uprednostňované faktory

[upraviť | upraviť zdroj]

Investor posudzuje každú investíciu prinajmenšom z hľadiska troch základných faktorov (tzv. magický trojuholník investovania):[8][9]

  • očakávaný výnos investície (vo forme ročných výnosov alebo rastu ceny investície),
  • očakávané riziko investície,
  • očakávaný dôsledok na likviditu investora.
rizikovýnoslikvidita

Investor sa vždy pohybuje vo vnútri tohto trojuholníka a nikdy nemôže dospieť k ideálnej investícii, ktorá by súčasne maximalizovala výnos, bola by celkom bezpečná a bolo by možné ju okamžite premeniť na hotové peniaze. Podľa toho, ktorý z týchto faktorov uprednostňujú, sa investičné stratégie ďalej delia do skupín.

  • Podľa cieľa (pri výbere z týchto stratégií sa zohľadňuje napr. aj rozdielne zdanenie ročných výnosov a výnosov z predaje aktív):[10][11][12]
    • rastová (stratégia rastu ceny investície) – cieľom je predovšetkým rast hodnoty investície; pravidelné ročné výnosy sú obetované v prospech očakávaného vyššieho výnosu v budúcnosti (využíva najmä akcie s vysokým potenciálom rastu hodnoty, doplnených o obligácie a z dôvodu likvidity o nástroje peňažného trhu)
    • výnosová (príjmová, dôchodková, stratégia maximalizácie ročných výnosov) – cieľom je získavať pravidelný príjem z investície, napr. pre pokrytie časti svojich bežných výdajov; je vhodnejšia pri nižšej inflácii, ktorá výnosy príliš neznehodnocuje (využíva najmä dlhopisov, podielových listov, akcií investičných fondov vyplácajúcich dividendy alebo akcií veľkých spoločností so stabilnou dividendou)
    • rastovo výnosová (stratégia orientácie na celkový výnos) – cieľom je rast hodnoty aj pravidelný príjem, je kombináciou oboch predchádzajúcich stratégií
  • Podľa vzťahu k riziku a očakávaniu výnosu:[13][10][11]
    • konzervatívna (stratégia ochrany kapitálu) – ochrana hodnoty bohatstva pred znehodnotením, investor preferuje minimálne riziko
    • vyvážená (progresívna) – rast hodnoty investície pri primeranom riziku
    • agresívna (dynamická) – čo najvyšší rast hodnoty investície aj pri vysokom riziku, investor preferuje výnos
  • Zvláštnym prípadom stratégie podľa preferovaného faktoru je:[11]
    • stratégia maximálnej likvidity – cieľom je zaistiť čo najvyššiu likviditu investície, aby investor mal vložené prostriedky ľahko pri ruke, obvykle za cenu nižšieho výnosu; používa sa v prípade problémov v zaisťovaní vlastnej likvidity alebo pri rýchlych zmenách v tempe inflácie, kedy sa často menia investorove ciele a ten musí pôvodnú investíciu speňažiť, aby mohol prostriedky investovať inak (využíva napr. krátkodobé termínované vklady, cenné papiere a hmotné investície s krátkou dobou návratnosti)

Stratégia investičných fondov

[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj: Investičný fond a Podielový fond

Podobne ako si volia svoju stratégiu individuálny investori, tak aj subjekty kolektívneho investovania (investičné fondy, podielové fondy a i.) sa rôznia v druhu a pomere aktív, do ktorých investujú. Zatiaľčo však individuálny investor môže svoju stratégiu priebežne prispôsobovať aktuálnej situácii na trhu, fondy taký priestor na zmenu nemajú. Volia a zreteľne deklarujú svoju stabilnú investičnú stratégiu tak, aby svojim investorom poskytli transparentnú ponuku.[14]

Základné členenie fondov podľa investičnej stratégie:[15][14][16][17]

  • fondy peňažného trhu – sú konzervatívne, dávajú prednosť likvidite a nízkemu riziku pred vyššími výnosmi, vhodné k investíciam s krátkym horizontom
  • dlhopisové fondy – predstavujú strednú cestu medzi peňažnými a akciovými fondmi, miera rizika a výnosu závisí na druhu dlhopisov, do ktorých investujú
  • akciové fondy – patria k rizikovejším, z hľadiska výnosu však k najvýkonnejším, skôr s dlhým investičným horizontom
  • zmiešané fondy – sú veľmi rôznorodé, charakteristická je pre nich diverzifikácia (naprieč investičnými aktívami, odvetviami, regiónmi), z hľadiska výnosu sú niekde medzi dlhopisovými a akciovými fondmi

Podľa investičného cieľa:[15][14]

  • príjmové (dôchodkové) fondy – preferujú ročný príjem z dividendami a sú orientované skôr krátkodobo
  • rastové fondy – preferujú rast tržnej ceny a orientujú sa skôr na dlhý časový horizont

Ďalej existujú napr. fondy odborové, ktoré sa sústredia na investície do určitého odvetvia, fondy regionálne investujúci v určitom regióne. Zastrešujúce fondy („fondy fondov“) pod sebou zastrešujú viac fondov s rôznymi stratégiami a dôrazom na diverzifikáciu sa podobajú zmiešaným fondom. Etické fondy usilujú o spoločensky zodpovedné investovanie. Verejné fondy sa orientujú podľa vládnucej politickej reprezentácie a investujú skôr s menším rizikom (do obligácií apod.), súkromné fondy sú nezávislé a investujú viac do akcií. Indexové fondy investujú do akcií podľa ich zastúpenia v zvolenom tržnom indexe. Zaistené fondy garantujú počiatočný investovaný vklad, prípadne s minimálnym výnosom.[15] Špecifickými z hľadiska stratégie sú tiež nehnuteľnostné fondy, ktoré investujú do realitného sektoru a do nehnuteľností čoby aktív s nízkou likviditou.[14]

Investičná stratégia projektu alebo firmy

[upraviť | upraviť zdroj]

V kontexte podnikového riadenia sa termín investičná stratégia objavuje vo všeobecnejšom zmysle strategického plánu novo vznikajúcej firmy alebo investičného projektu predstavujúceho rozvoj existujúcej firmy. Investor zvažuje, akú stratégiu zvoliť pre ďalší rozvoj, do akého projektu investovať a z akých zdrojov takú investíciu financovať. Investície môžu byť:[18][8]

Na prvej kategórii investícii sa zameriavali predchádzajúce pasáže. Príklady zvyšných dvoch kategórií predstavujú napr. investície do nákupu novej technológie, zriadenie novej pobočky, výskumu a vývoja nových produktov alebo aj získavanie nového ľudského kapitálu.

Investor sa podobne ako u finančných investícií rozhoduje o tom, že odloží časť svojej súčasnej spotreby (úspor) za účelom získania budúceho úžitku (tak je definovaná investícia v najvšeobecnejšej rovine). Hlavným cieľom je obvykle rast tržnej hodnoty firmy (čo zahrnuje podmienku zisku), môže však ísť aj o ďalšie, vedľajšie ciele ako je zvýšenie podielu na trhu alebo inovácia výrobného programu, prípadne splnenie zákonných povinností. V tomto kontexte sa investície delia na rozvojové (expanzné), obnovovacie alebo mandatórne (regulatórne, povinné).[18][8][19]

Okrem stanovenia investičných cieľov je však potrebné zvoliť tiež investičnú stratégiu, teda spôsob, akým má byť investícia realizovaná a cieľ dosiahnutý. Tiež pri týchto investícií je budúci úžitok neistý, zaťažený určitým rizikom a jeho financovanie má rovnako vplyv na likviditu firmy. Preto aj tu sa hovorí o „magickom trojuholníku investovania“, kedy firma posudzuje investíciu z hľadiska očakávaného výnosu, rizika a likvidity. Investičná stratégia sa potom delí (v súlade s vyššie popísaným delením finančných investícií):[20]

  1. podľa požadovanej výnosnosti:
    • stratégia maximalizácie ročných výnosov investície,
    • stratégia rastu hodnoty investície,
    • stratégia rastu hodnoty investície spojená s maximálnymi ročnými výnosmi,
  2. podľa prístupu investora k riziku:
    • agresívna stratégia,
    • konzervatívna stratégia,
  3. alebo tiež stratégia maximálnej likvidity investície.

Prvky investičnej stratégie

[upraviť | upraviť zdroj]

Základnými prvkami investičnej stratégie projektu (firmy) sú:[21]

  1. geografická stratégia – stanovenie relevantného trhu, výber okruhu zákazníkov; zameranie na:
    • všetky segmenty lokálneho alebo regionálneho trhu,
    • zvolený segment (výrobková skupina) národného aj medzinárodných trhov,
    • zvolený segment v zvolenej geografickej oblasti,
    • všetky segmenty vo všetkých geografických oblastiach (celosvetová konkurencia),
  2. stratégia z hľadiska tržného podielu – stanoviť cieľovú pozíciu na trhu:
    • stratégia nákladového prvenstva – dosiahnutie nižších nákladov ako konkurencia (napr. výrobou a predajom vo veľkých objemoch, so značným podielom na trhu),
    • stratégia diferenciácie – odlíšenie vlastných produktov či služieb od konkurencie jedinečnými rysmi, dôraz na značku,
    • stratégia tržného výklenku – sústredenie na úzko vymedzenú skupinu zákazníkov, okruh produktov alebo geograficky obmedzený trh,
  3. stratégia z hľadiska väzby výrobok–trh (pre grafické znázornenie sa používa tzv. Ansoffova matica):
    • stratégia penetrácie – zvýšenie podielu súčasných výrobkov na doterajších trhoch,
    • stratégia rozvoja produktov – ponuka nových výrobkov na súčasných trhoch,
    • stratégia rozvoja trhov – preniknutie súčasných výrobkov k novým zákazníkom, na nové trhy,
    • stratégia diverzifikácie trhov – preniknutie nových výrobkov na nové trhy (zrejme najrizikovejšie),
  4. marketingová stratégia – je do značenej miery podmienená zvolenou stratégiou väzby výrobok–trh, pričom k zvýšeniu predajov firmy možno zvoliť medzi dvoma stratégiami:
    • stratégia zameraná na konkurenciu – usiluje o zvýšenie podielu na trhu, napr. agresívnou cenovou stratégiou, imitačnou stratégiou, profilovou stratégiou; volí sa v prípade zrelosti či nasýtenia trhu,
    • stratégia tržnej expanzie – sústredí sa na rozšírenie existujúceho trhu (zvýšenie dopytu súčasných zákazníkov) či vytvorenie nového trhu (získanie nových zákazníkov) pri zachovaní tržného podielu firmy; volí sa pre rastúce trhy.

Investičný proces

[upraviť | upraviť zdroj]

Investičný proces popísaný v úvode v súvislosti s finančnými investíciami možno podobne popísať aj rozdelením do troch, resp. štyroch hlavných fáz:[22][23]

  1. predinvestičná fáza – predprojektová príprava: identifikácia projektov, predbežný výber, technicko-ekonomická štúdia realizovateľnosti
  2. investičná fáza – projektová príprava a realizácia investície, vznik kapitálových nákladov
  3. prevádzková (operačná) fáza – prevádzka, produkcia výrobkov alebo služieb, vznik prevádzkových nákladov a generovanie prevádzkových výnosov
  4. fáza ukončenia a likvidácie projektu – likvidačná hodnota projektu spojená s likvidáciou a odpredajom zvyšných zásob alebo investičného majetku vstupuje do celkových výnosov z projektu

Voľba investičnej stratégie je významnou súčasťou predinvestičnej fázy a zvolená stratégia ďalej predurčuje kroky v ďalších fázach procesu.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ SCOTT, David L. The American Heritage Dictionary of Business Terms. Boston : Houghton Mifflin Harcourt, 2009. 608 s. Dostupné online. ISBN 978-0618755257. Archivované 2013-04-15 z originálu. (po anglicky)
  2. ↑ Investování a finanční trhy: Spotřebitel – investor a riziko: Cíl investování [online]. FinančníVzdělavání.cz, 2007, [cit. 2012-10-23]. Dostupné online. Archivované 2013-10-06 z originálu.
  3. ↑ POLÁCH, Jiří; DRÁBEK, Josef; MERKOVÁ, Martina; POLÁCH, Jiří jr. Reálné a finanční investice. Praha : Nakladatelství C H Beck, 2012. 280 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7400-436-0.
  4. ↑ DUSPIVA, Pavel. Finanční investování, I. díl. Pardubice : FES UP, 2006. 50 s. Študijný materiál.
  5. ↑ KOHOUT, Pavel. Investiční strategie pro třetí tisíciletí. 6. vyd. Praha : Grada, 2010. 296 s. Dostupné online. ISBN 978-80-247-3315-9. S. 206.
  6. ↑ a b c d SVOBODA, Martin a kol. Základy financí. 1. vyd. Brno : ESF MU, 2009. 195 s. VŠ skripta. ISBN 978-80-210-4976-5. Kapitola 6.4 Investování, investiční strategie a možnosti, s. 76–82.
  7. ↑ Kolektivní investování: Investiční strategie fondů [online]. FinančníVzdělavání.cz, 2007, [cit. 2012-10-23]. Dostupné online. Archivované 2013-10-06 z originálu.
  8. ↑ a b c PECKOVÁ, Pavla. Strategický investiční management. Brno : ESF MU, 2011. Diplomová práca. Dostupné online. Kapitola 1.3 Investiční strategie a strategie dlouhodobého financování, s. 11-13.
  9. ↑ SYROVÝ, Petr; NOVOTNÝ, Martin. Osobní a rodinné finance. 2. vyd. Praha : Grada, 2005. 176 s. ISBN 80-247-1098-6. Kapitola 3 Spoření a investování jako cesta k cíli, s. 116-128.
  10. ↑ a b redakce Peníze.cz. Investiční strategie [online]. Peníze.cz (Partners media, s.r.o.), [cit. 2012-10-23]. Dostupné online.
  11. ↑ a b c ŠMEJKAL, Antonín. Vliv investičních strategií na výkonnost mikropodniků a malých podniků. Brno : ESF MU, 2010. Dizertačná práca. Dostupné online. Kapitola 7.1. Investiční strategie dle preferenčního faktoru, s. 58-59.
  12. ↑ Svoboda a kol. (2009), s. 82.
  13. ↑ redakce Peníze.cz. Co předchází investování [online]. Peníze.cz (Partners media, s.r.o.), [cit. 2012-10-23]. Dostupné online.
  14. ↑ a b c d BARTAL, Michal. Investiční strategie investičních fondů v ČR. Brno : ESF MU, 2010. Diplomová práca. Dostupné online. Kapitola 4 Investiční strategie, s. 39-47.
  15. ↑ a b c VALACH, Josef. Investiční rozhodování a dlouhodobé financování. Praha : Ekopress, 2006. 465 s. ISBN 8086929019. S. 245.
  16. ↑ redakce Peníze.cz. Typy podílových fondů a jejich investiční strategie [online]. Peníze.cz (Partners media, s.r.o.), [cit. 2012-10-23]. Dostupné online.
  17. ↑ Bartoš Roman, Peníze.cz. Škola finanční gramotnosti: typy podílových fondů [online]. 2011-11-22, [cit. 2012-10-23]. Dostupné online.
  18. ↑ a b BEDNAŘÍK, Jan. Hodnocení efektivnosti investičního projektu a jeho financování. Brno : ESF MU, 2012. Diplomová práca. Dostupné online. Kapitola 1.1 Investice, s. 1-2.
  19. ↑ FOTR, Jiří; SOUČEK, Ivan. Investiční rozhodování a řízení projektů. Praha : Grada, 2011. Dostupné online. ISBN 978-80-247-3293-0. Kapitola 1.2 Klasifikace investičních projektů, s. 16-17.
  20. ↑ Bednařík (2012), kapitola 2. Investiční strategie, s. 4-6.
  21. ↑ Fotr a Souček (2011), kapitola 1.4 Nástin strategie projektu (firmy), s. 20-23.
  22. ↑ Fotr a Souček (2011), kapitola 1.5 Proces přípravy a realizace projektů, s. 23-39. Dostupné online.
  23. ↑ KISLINGEROVÁ, Eva a kol. Manažerské finance. 3. vyd. Praha : C. H. Beck, 2010. 811 s. Dostupné online. ISBN 8-0740-0194-6. Kapitola 5.3 Fáze investičního procesu, s. 283-286.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Investičná_stratégia&oldid=7710648“