Irma Sztárayová
| Irma Sztárayová | |
 | |
| Narodenie | 10. júl 1863 Staré, Uhorské kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 3. september 1940 (77 rokov) Sobrance, Slovensko |
| Rodičia | Viktor Stáray de Sztára et Nagymihály & Mária Török de Szendrõ |
| Súrodenci | Eugen (1855 – 1904), Štefan (1858 – 1896), Šarlota (1859 Staré – 1941), Alexander (1862 – 1948),Etelka (1865 – 1866) a Alžbeta (1873 – ?) |
| Odkazy | |
| Commons |  Irma Sztárayová |
Grófka Irma Sztárayová de Sztára et Nagymihály (* 10. júl 1863, Staré, Uhorsko – † 3. september 1940, Sobrance, Slovensko) bola posledná dvorná dáma rakúskej cisárovnej Alžbety. Grófka bola jedinou spoločníčkou cisárovnej, keď bola zavraždená.
Životopis a pôvod
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa dňa 10. júla 1863 v kaštieli v Starom. Pokrstená bola 11. júla 1863 v rímskokatolíckom kostole v Starom. V krstnom liste je uvedená ako Maria Amalia Josepha. Jej rodičmi boli Viktor Stárai de Sztára a Nagymihály (1823 – 1879), dedič majetkov panstva Staré, a Mária Töröková de Szendrő, ktorá tiež pochádzala z grófskej rodiny.[1] Manželia žili v Starom a tu sa im narodilo sedem detí: Eugen (1855 – 1904), Štefan (1858 – 1896), Šarlota (1859 Staré – 1941), Alexander (1862 – 1948), Irma (1863 – 1940), Etelka (1865 – 1866) a Alžbeta (1873 – ?).
Irma Sztárayová pochádzala zo starianskej vetvy grófskeho rodu Stáraiovcov. Zakladateľ tejto vetvy bol jej prastarý otec Ján Filip Stárai (1739 – 1815), užský župan a tajný cisársko-kráľovsky radca. Príbuzným jeho manželky Barbory Migazziovej bol viedenský arcibiskup a kardinál Krištof Bartolomej Anton Migazzi.
K potomkom Jána Filipa a Barbory Migazziovej patrili napríklad syn Krištof Stárai (zaslúžil sa za pozdvihnutie Sobraneckých kúpeľov, ktoré patrili medzi najznámejšie kúpele v Uhorsku), syn Imrich (olomoucký kanonik a prepošt), vnuk Ján Nepomuk Waldstein (rodák z Vinného, významná postava uhorských dejín, člen uhorskej akadémie vied, amatérsky maliar a zberateľ historických diel).
Grófka sprevádzala cisárovnú počas posledných štyroch rokov, od roku 1894 do roku 1898, na jej cestách do Uhorska, Talianska, Švajčiarska, Alžírska a Grécka. Jej spomienky „Aus den letzten Jahren der Kaiserin Elisabeth“, ktoré napísala mnoho rokov po smrti cisárovnej Alžbety, boli publikované v nemčine a češtine a sú cenným zdrojom, ktorý poskytuje podrobný pohľad na posledné roky života cisárovnej. Za svoje služby dostala Irma Sztárayová medailu cti cisára Františka Jozefa I. bezprostredne po atentáte na cisárovnú.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ MAREK, Miroslav. genealogy.euweb.cz [online]. 29.10.2004, [cit. 2019-05-15]. Dostupné online.
- ↑ Haderer, Stefan 2008, Empress Elisabeth's Final Odyssey, European Royal History Journal, Issue 64, Vol. 11.4, August 2008, Eurohistory, Arturo Beéche, East Richmond Heights, CA - U.S.A.)
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- SZTÁRAYOVÁ, Irma. Poslední léta císařovny Alžběty : vzpomínky dvorní dámy. Preklad Milada Kouřimská, Milan Kouřimský. 1. vyd. Praha : Brána, 2005. 138 s. ISBN 80-7243-238-9.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Irma Sztárayová
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 37; pokrstená ako Maria Amalia Josepha Sztáray