Ivan Lexa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 09:11, 29. október 2006, ktorú vytvoril Laddy (diskusia | príspevky) (→‎Život)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Ivan Lexa (* 18. august 1961, Bratislava) je bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby.

Život

Jeho otec Vladimír Lexa st. bol ministrom za socializmu. Ivan Lexa vyštudoval anorganickú technológiu na CHTF SVŠT. Údajne bol evidovaný komunistickou ŠtB ako dôverník. Pracoval v Slovnafte.

Bol jedným z najdôležitejšich mužov bývalého slovenského premiéra Vladimíra Mečiara. Už v januári 1991 ho Mečiar dosadil na miesto šéfa Úradu vlády SR. Po víťazstve HZDS vo voľbách v roku 1992 sa stal opäť šéfom úradu. O rok neskôr vznikol prvý konflikt medzi ním a prezidentom Michalom Kováčom, ktorý ho odmietal vymenovať za ministra privatizácie so slovami, že „pán Lexa nespĺňa predpoklady na vykonávanie tejto funkcie a nemá ani moju osobnú dôveru“. Napokon Lexu vymenovala vláda za štátneho tajomníka ministerstva privatizácie a keďže minister nebol menovaný, Lexa fakticky riadil ministerstvo.

Riaditeľ SIS

Po voľbách z roku 1994 poslanci za HZDS presadili zmenu zákona, aby riaditeľa SIS namiesto prezidenta vymenúvala vláda. Mečiar tak Lexu mohol 18. apríla 1995 vymenovať do funkcie riaditeľa SIS.

Tajná služba pod jeho vedením bola podľa jeho kritikov zapletená do niektorých nezákonných činností. Medzi medializované prípady patrí:

  • Kauza Triptych Klaňanie troch kráľov
  • Zavlečenie Michala Kováča ml. do Hainburgu (31. augusta 1995) a
  • následná vražda Róberta Remiáša, ktorý zahynul 9. apríla 1996 pri nevyjasnenom výbuchu auta v bratislavskej Karlovej Vsi (Lexa bol obvinený z návodu na vraždu)
  • Kauza údajnej nelegálnej likvidácie zbraní z arzenálu tajnej služby
  • Sabotáž bývalých funkcionárov SIS proti exprezidentovi Michalovi Kováčovi. (Podľa vyšetrovania mali obvinení v roku 1995 v rámci SIS navrhnúť riešenie vnútropolitickej situácie v smere posilnenia vtedajšej vládnej koalície pod vedením HZDS. Súčasťou opatrení malo byť aj skrátenie funkčného obdobia prezidenta Kováča)
  • Kauza mŕtvych duší (Lexa mal podľa obvinenia v dobe od septembra 1995 do októbra 1997 rozhodnúť o prijatí do služobného pomeru 10 fiktívnych príslušníkov SIS. Za obdobie od decembra 1995 do októbra 1998 bolo na platoch a odmenách neexistujúcich príslušníkov SIS vyplatených viac ako tri a pol milióna korún.)
  • Prípad OKO (údajné nezákonné vypočúvanie príslušníkov tajnej služby Lexom)
  • Prípad fiktívne firmy (z peňažných prostriedkov tajnej služby sa nezákonne zakladali firmy kryjúce činnosť SIS)
  • Prípad vila príslušníka SIS
  • Kauza Mercedes a monitorovacie zariadenie
  • Kauza míting KDH

Počas riaditeľovania Ivana Lexu Slovenská informačná služba bola vylúčená z organizácie MEC (Middle European Conference) preto, že bola takmer od prvej chvíle podozrivá, že sa podieľala na únose slovenského občana do cudziny. Správa ďalšieho riaditeľa SIS Vladimíra Mitra z roku 1999 konštatuje nadštandardné vzťahy SIS počas riaditeľovania Lexu s terajšou ruskou tajnou službou. Krátko pred koncom volebného obdobia 1994-1998 (3. marca 1998) zastupujúci prezident Vladimír Mečiar udelil amnestiu na časť prípadov (pre neznámych páchateľov zodpovedných za kauzu zavlečenia).

Po parlamentných voľbách 1998

Správa jeho nástupcu na poste riaditeľa SIS Vladimíra Mitra prednesená v parlamente hovorila o nezákonnom sledovaní novinárov, opozičných politikov, zavlečení prezidentovho syna Michala Kováča do Rakúska, nezákonnom odpočúvaní. V priebehu niekoľkých rokov sa špeciálnym vyšetrovacím tímom podarilo odhaliť jedenásť káuz, ktoré sa skončili podaním obžaloby na súde. Lexa na krátky čas po roku 1998 skončil vo vyšetrovacej väzbe.

Ušiel do Juhoafrickej republiky, na jeho úteku ho sprevádzala jeho sekretárka a pravá ruka Ingrid Kučerová. Kučerová Lexu sprevádzala počas celej jeho ponovembrovej kariéry: po Lexovom vymenovaní za predsedu parlamentného Osobitného kontrolného výboru nad činnosťou SIS, presnejšie od polovice januára 1995, sa stala tajomníčkou tohto výboru. Odišla s ním aj do Slovenskej informačnej služby, kde pod krycím menom Kramerová pôsobila ako jeho sekretárka.

Mal sériu súdnych procesov, no vo všetkých závažných obvineniach bol súdmi uznaný za nevinného. V dvoch prípadoch sa naňho vzťahovala platná amnestia.

Rozhovor s Ľudovítom Hudekom

Toto je prepis telefonického rozhovoru medzi Ivanom Lexom a Ľudovítom Hudekom, ktorý sa dostal na verejnosť:

Lexa: Haló, servus Ľudovít.
Hudek: Servus Ivanko.
Lexa: Ku..., do pi.., tak som to nechal a som tu... som tu našiel nejaký odkaz.
Hudek: No tak chvalabohu, už to došlo.
Lexa: A čo došlo?
Hudek: No, od tých susedov, z toho menšieho mestečka, tri strany.
Lexa: A dávaš to tomu vyšetrovateľovi?
Hudek: No však ten, toho kopneme do gúľ.
Lexa: Tak zajtra ho kopneš do gúľ.
Hudek: No.
Lexa: Ty, keď ho kopneš do gúľ, tak ti dám pusu na čelo.
Hudek: Však dvakrát spravil to isté.
Lexa: A toho krajského, toho odjebeš tiež? Vieš, toho na Š.
Hudek: Toho posúdia, som im naznačoval, že ako toto, no...
Lexa: Jasné.
Hudek: Takže ja si myslím, že sa to dobre vyvíja.

Externé odkazy