Izmail Ivanovič Sreznevskij

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Izmail Ivanovič Sreznevskij (rusky Измаил Иванович Срезневский; * 13. jún 1812, Jaroslavľ, Rusko - † 21. február 1880, Petrohrad, Rusko) bol ruský a ukrajinský filológ a slavista.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

V rokoch 1829-1837 pôsobil ako úradník v Charkove. V roku 1842 sa stal profesorom dejín slovanských literatúr v Charkove, od roku 1846 zastával túto funkciu v Petrohrade. V roku 1851 sa stal mimoriadnym, v roku 1854 riadnym členom petrohradskej akadémie vied.

Od 30. rokov 19. storočia sa zaoberal slovanskou, najmä ukrajinskou ľudovou slovesnosťou a etnografiou. V rokoch 1839-1842 podnikol cestu do Nemecka a viacerých slovanských krajín. Po návrate do Ruska sa venoval ruskej a slovanskej jazykovednej problematike.

Sreznevskij a Slovensko[upraviť | upraviť kód]

V roku 1842 strávil od marca päť mesiacov na Slovensku. Osobne poznal Ľudovíta Štúra, Jána Hollého, Pavla Jozefa Šafárika i Jána Kollára. Slovenskou tematikou sa zaoberá v dvoch prácach: Slovackije pjesni (Charkov 1832; obsahuje piesne, zapísané od slovenských podomových obchodníkov) a Putevyje pisma I. I. Sreznevskogo iz slavianskich zemeľ (1895; zbierka, ktorá obsahuje jeho korešpondenciu s matkou o pobyte na Slovensku). V jeho pozostalosti sa zachovalo veľa národopiseckého a dialektologického materiálu o Slovensku.