Ján Čajak mladší

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ján Čajak
slovenský spisovateľ, novinár a redaktor
Narodenie18. júl 1897
Selenča, Srbsko
Úmrtie3. júl 1982 (84 rokov)
Bratislava, Slovensko

Ján Čajak ml., pseudonymy Ján Blatňanský, Ján Svätojánsky a i. (* 18. júl 1897, Selenča, Srbsko – † 3. júl 1982, Bratislava) bol slovenský prozaik, novinár a redaktor, syn prozaika Jána Čajaka a vnuk básnika Janka Čajaka.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdelanie získal v Petrovci, Sarvaši, Novom Vrbase a Novom Sade, neskôr študoval evanjelickú teológiu v Bratislave a Prešove, vzdelávanie napokon ukončil v Belehrade na Vysokej škole pedagogickej v roku 1925. Pracoval ako profesor slovenčiny a dejepisu na gymnáziu v Petrovci, v roku 1942 sa presťahoval do Budapešti, kde bol redaktorom. Po vojne pracoval na Ministerstve zahraničia ČSR v Budapešti, neskôr na povereníctve informácií. V roku 1949 sa definitívne usadil v Bratislave, kde pracoval ako redaktor, venoval sa publicistike a prekladom z juhoslovanskej literatúry. V roku 1960 odišiel do dôchodku. Dokumentárny film Ján Čajak ml. vyrobila v rámci cyklu Osobnosti náboženského života Slovenská televízia Bratislava v roku 1996 /scenár Ondrej Bartko, réžia Fedor Bartko/.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Začínal ako redaktor a publicista. Bol redaktorom slovenského časopisu v Juhoslávii Svit a zároveň v ňom uverejňoval svoje recenzie a články o aktuálnych problémoch Slovenska a jeho literatúry. Prvé poviedky mu vyšli v časopise Svit v roku 1934. Do časopisu Náš život prispieval poviedkami aj prekladmi. Vplyv na jeho dielo mali ako jeho otec Ján Čajak, tak i Martin Kukučín, Jozef Gregor Tajovský a ďalší realistickí autori. Okrem románov, poviedok a publicistických diel písal i historické eseje, spomienky a pamäti, často sa venoval i osobám z rodiny či literátom (Janko Čajak, Michal Godra, Janko Kráľ a i.). (Pozn.: Oprava pamäte na pamäti, lebo slovo pamäť sa od nepamäti skloňuje podľa vzoru kosť. Pamäte môže mať iba počítač.)

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1943 – Rozprávka o veľkom valachovi
  • 1943 – Dumný briežok, zbierka poviedok z obdobia 2. svetovej vojny
  • 1943 – Zuzka Turanová
  • 1947 – Zypa Cupák, satirický román
  • 1947 – Po stopách generála Viesta, esejistické spomienky
  • 1968 – V zajatí na Holíčskom hrade, historický román
  • 1971 – Miscellanea, cyklus historických esejí (vychádzalo časopisecky, knižne až v roku 1982)
  • Báťa Ondriš Pazúrik, humoristická poviedka
  • Matej Hronec Bickoš, baladická poviedka