Ján Šuda

Ján Šuda
slovenský dokumentarista, režisér, filmový kritik, scenárista a dramaturg
Narodenie	3. október 1939 Žilina, Slovenská republika
Úmrtie	6. júl 2012 (72 rokov) Bratislava, Slovensko
Alma mater	Vysoká škola múzických umení v Bratislave
Filmový portál  Biografický portál

Ján Šuda (* 3. október 1939, Žilina – † 6. júl 2012, Bratislava) bol slovenský dokumentarista, dabingový režisér, filmový kritik, scenárista a dramaturg.

Vzdelanie

Narodil sa v Žiline, detstvo prežil v Dolnom Hričove v rodine riaditeľa základnej cirkevnej školy. Strednú školu absolvoval v Žiline, v ročníku „so silným zameraním na umelecké a literárne oblasti“. K filmu ho podľa jeho slov prilákali žilinské kiná Fatra a Úsvit.

FAMU

Ján Šuda študoval na pražskej FAMU v 60. rokoch; v období, kedy sa na tejto škole tvorila tzv. česko-slovenská nová vlna. „Bolo to také šťastné obdobie (...), kde človek veľmi veľa získal medzi profesormi a spisovateľmi svetového mena, (...) (a) ktoré kulminovalo až do roku 1968.“

Na FAMU študoval v rokoch 1958-1960 dramaturgiu, štúdium však nedokončil. O dva roky neskôr, v roku 1962, začal študovať filmovú vedu, no tento odbor taktiež opustil (1963).

V roku 1989 vyštudoval filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu na VŠMU v Bratislave. Štúdium ukončil teoretickou prácou na tému Dokumentárna tvorba Dušana Hanáka a absolventským dokumentom Kniha a husle (1989).

Tvorba

Filmová reflexia

Od konca 50. rokov publikoval recenzie a články o filme v dennej tlači a v časopisoch Film a divadlo, Predvoj a Kultúrny život.

Práca v televízii

Ján Šuda začínal v roku 1967 v Česko-slovenskej televízii na poste redaktora pre spracovanie krátkometrážnych filmov. Následne pôsobil ako dramaturg pre dlhometrážnu hranú tvorbu a od roku 1980 prešiel do réžie dabingu Hlavnej redakcie programov zo zahraničia v Česko-slovenskej televízii Bratislava (Podraz, Rebel bez príčiny, Kramerová verzus Kramer, seriály Pobrežná hliadka, Dempsey a Makepeacová a i.). Na svoje pôsobenie v Česko-slovenskej televízii spomína Ján Šuda takto: „venoval som sa najmä tvorbe v zahraničnej redakcii i dabingu. Bola to v istom zmysle fabrika, ale dalo mi to veľa (...). Na kolegov mám dobré spomienky. Český dabing patril k špičke – bola to práve česká dabingová škola, ktorá mi veľa dala.“

Po odchode z televízie v roku 1992 založil produkčnú spoločnosť Akcent Studio.

Scenáre

Je autorom scenára dvoch televíznych inscenácií režiséra Pavla Haspru – Veľký prípad (1984) a Rozlet 1 – 3 (1985).

Réžia dokumentárneho filmu

Absolventským filmom Jána Šudu na VŠMU bol dokument o žilinskom umeleckom kníhviazačovi Jánovi Vrtíkovi Kniha a husle (1989). Šudu zaujal Vrtíkov životný osud a podnetná tvorba.

K dokumentárnemu filmu Liptovské pastorále (1996) si napísal aj scenár, k Maliar páter Teodor (2004) zasa zložil hudbu.

Sisa a sivý holub (2007) patrí k jeho najvýznamnejším filmom. Ide o televízny dokument o Sise Michalidesovej, ktorá autora zaujala svojou prózou Sivý holub, predovšetkým okolnosťami jej vzniku – napísala ju krátko po prekonaní ťažkej onkologickej choroby Hodgkinov lymfom.

K téme knihárov sa vrátil trinásť rokov po rovnako tematicky ladenom absolventskom filme dokumentárnym cyklom Európski knihári – Inšpirácie Jindřicha Svobodu (2000), Ivan Galamboš – Reštaurovanie antifonára (2002) a Rozhovory s otcom (2005). Za film Ivan Galamboš – Reštaurovanie antifonára získal Ján Šuda Cenu za vedecký a populárno-vedecký program na 38. Academia Film Olomouc v roku 2003. Dvojportrét umeleckých knihárov – otca (Ján Vrtlík) a dcéry (Ľudmila Michová) – Rozhovory s otcom (2005) získal Tvorivú prémiu na festivale Igric v roku 2006. Ďalším z jeho filmov bol Tri biblie, dva osudy, jedna láska (2009).

Niekoľko rokov pripravoval pre Slovenskú televíziu film Eduard Schreiber – filmár, filantrop a vyhnanec, ku ktorému kvôli chorobe zostal napísaný scenár a námet z roku 2008.

Rozpracovaný zostal aj jeho posledný film o spisovateľovi Kornelovi Földvárim, dokument s názvom Ešte chvíľočku s Kornelom pobudnúť (2013). Nakrútený materiál spracoval dokumentarista a strihač Marek Šulík, ktorý po Šudovi dokončil aj film o Eduardovi Schreiberovi. Roztočený materiál nebol pripravený na strih, Šudovi sa však podarilo natočiť rozsiahly rozhovor s posledným priamym svedkom – synovcom Eduarda Schreibera. Šulík spolu so scenáristom filmu Eugenom Gindlom pôvodný rozsiahly scenár zjednodušili a film dokončili pre RTVS v kratšej minutáži pod názvom Grimasy Friederiky Schüllerovej (2015).

Podľa slov Mareka Šulíka pripravoval Ján Šuda naviac film Posledný Liberátor o slovenskom pilotovi slúžiacom počas druhej svetovej vojny v RAF, nakrútený však nebol ešte žiadny materiál.

Externé odkazy

• Ján Šuda v Česko-Slovenskej filmovej databáze