Ján Šuda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ján Šuda
slovenský dokumentarista, režisér, filmový kritik, scenárista a dramaturg
Narodenie3. október 1939
Žilina, Slovenská republika
Úmrtie6. júl 2012 (72 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma materVysoká škola múzických umení v Bratislave

Ján Šuda (* 3. október 1939, Žilina – † 6. júl 2012, Bratislava) bol slovenský dokumentarista, dabingový režisér, filmový kritik, scenárista a dramaturg.[1]

Vzdelanie[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa v Žiline, detstvo prežil v Dolnom Hričove v rodine riaditeľa základnej cirkevnej školy. Strednú školu absolvoval v Žiline, v ročníku „so silným zameraním na umelecké a literárne oblasti“[2]. K filmu ho podľa jeho slov prilákali žilinské kiná Fatra a Úsvit.[3]

FAMU[upraviť | upraviť kód]

Ján Šuda študoval na pražskej FAMU v 60. rokoch; v období, kedy sa na tejto škole tvorila tzv. česko-slovenská nová vlna. „Bolo to také šťastné obdobie (...), kde človek veľmi veľa získal medzi profesormi a spisovateľmi svetového mena, (...) (a) ktoré kulminovalo až do roku 1968.“[3]

Na FAMU študoval v rokoch 1958-1960 dramaturgiu, štúdium však nedokončil. O dva roky neskôr, v roku 1962, začal študovať filmovú vedu, no tento odbor taktiež opustil (1963).[4]

V roku 1989 vyštudoval filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu na VŠMU v Bratislave. Štúdium ukončil teoretickou prácou na tému Dokumentárna tvorba Dušana Hanáka a absolventským dokumentom Kniha a husle (1989).[1]

Tvorba[upraviť | upraviť kód]

Filmová reflexia[upraviť | upraviť kód]

Od konca 50. rokov publikoval recenzie a články o filme v dennej tlači a v časopisoch Film a divadlo, Predvoj a Kultúrny život.

Práca v televízii[upraviť | upraviť kód]

Ján Šuda začínal v roku 1967 v Česko-slovenskej televízii na poste redaktora pre spracovanie krátkometrážnych filmov. Následne pôsobil ako dramaturg pre dlhometrážnu hranú tvorbu a od roku 1980 prešiel do réžie dabingu Hlavnej redakcie programov zo zahraničia v Česko-slovenskej televízii Bratislava (Podraz, Rebel bez príčiny, Kramerová verzus Kramer, seriály Pobrežná hliadka, Dempsey a Makepeacová a i.). Na svoje pôsobenie v Česko-slovenskej televízii spomína Ján Šuda takto: „venoval som sa najmä tvorbe v zahraničnej redakcii i dabingu. Bola to v istom zmysle fabrika, ale dalo mi to veľa (...). Na kolegov mám dobré spomienky. Český dabing patril k špičke – bola to práve česká dabingová škola, ktorá mi veľa dala.[2]

Po odchode z televízie v roku 1992 založil produkčnú spoločnosť Akcent Studio.[1]

Scenáre[upraviť | upraviť kód]

Je autorom scenára dvoch televíznych inscenácií režiséra Pavla Haspru – Veľký prípad (1984) a Rozlet 1 – 3 (1985).

Réžia dokumentárneho filmu[upraviť | upraviť kód]

Absolventským filmom Jána Šudu na VŠMU bol dokument o žilinskom umeleckom kníhviazačovi Jánovi Vrtíkovi Kniha a husle (1989). Šudu zaujal Vrtíkov životný osud a podnetná tvorba.

K dokumentárnemu filmu Liptovské pastorále (1996) si napísal aj scenár, k Maliar páter Teodor (2004) zasa zložil hudbu.

Sisa a sivý holub (2007) patrí k jeho najvýznamnejším filmom. Ide o televízny dokument o Sise Michalidesovej, ktorá autora zaujala svojou prózou Sivý holub, predovšetkým okolnosťami jej vzniku – napísala ju krátko po prekonaní ťažkej onkologickej choroby Hodgkinov lymfom.

K téme knihárov sa vrátil trinásť rokov po rovnako tematicky ladenom absolventskom filme dokumentárnym cyklom Európski knihári – Inšpirácie Jindřicha Svobodu (2000), Ivan Galamboš – Reštaurovanie antifonára (2002) a Rozhovory s otcom (2005). Za film Ivan Galamboš – Reštaurovanie antifonára získal Ján Šuda Cenu za vedecký a populárno-vedecký program na 38. Academia Film Olomouc v roku 2003. Dvojportrét umeleckých knihárov – otca (Ján Vrtlík) a dcéry (Ľudmila Michová) – Rozhovory s otcom (2005) získal Tvorivú prémiu na festivale Igric v roku 2006. Ďalším z jeho filmov bol Tri biblie, dva osudy, jedna láska (2009).

Niekoľko rokov pripravoval pre Slovenskú televíziu film Eduard Schreiber – filmár, filantrop a vyhnanec, ku ktorému kvôli chorobe zostal napísaný scenár a námet z roku 2008.

Rozpracovaný zostal aj jeho posledný film o spisovateľovi Kornelovi Földvárim, dokument s názvom Ešte chvíľočku s Kornelom pobudnúť (2013). Nakrútený materiál spracoval dokumentarista a strihač Marek Šulík, ktorý po Šudovi dokončil aj film o Eduardovi Schreiberovi. Roztočený materiál nebol pripravený na strih, Šudovi sa však podarilo natočiť rozsiahly rozhovor s posledným priamym svedkom – synovcom Eduarda Schreibera. Šulík spolu so scenáristom filmu Eugenom Gindlom pôvodný rozsiahly scenár zjednodušili a film dokončili pre RTVS v kratšej minutáži pod názvom Grimasy Friederiky Schüllerovej (2015).

Podľa slov Mareka Šulíka pripravoval Ján Šuda naviac film Posledný Liberátor o slovenskom pilotovi slúžiacom počas druhej svetovej vojny v RAF, nakrútený však nebol ešte žiadny materiál.[5]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c VRAŠTIAK, Štefan. In Memoriam : Ján Šuda. Film.sk (Bratislava: Slovenský filmový ústav), september 2012, čís. 9. Dostupné online [cit. 2018-01-18].
  2. a b Rozhovor so žilinským rodákom, režisérom Jánom Šudom In: Cieľ, 8.12. 1998, str. 8 – 9
  3. a b PhDr. Viktor Hujík, Na slovo s režisérom J. Šudom. In: Smer, 26. 10. 1989, str. 7
  4. Komunikácia s Renátou Šmatlákovou (SFÚ) prostredníctvom e-mailu.
  5. Komunikácia s Marekom Šulíkom prostredníctvom e-mailu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]