Preskočiť na obsah

Ján Gajdoš (1927)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Gajdoš
Funkcie a tituly
Bývalý generálny vikár Prešovskej eparchie
1992 – 2002
Biografické údaje
Narodenie11. január 1927
Bardejovská Zábava, Bardejov, ČSR (dnes Slovensko)
Úmrtie19. november 2015 (88 rokov)
Bardejov, Slovensko
Pochovaný23. november 2015[1]
Mestský cintorín v Bardejove
Svätenia
CirkevGréckokatolícka cirkev na Slovensku
Kňaz
Kňazská vysviacka29. jún 1970 (43 rokov)
Chrám svätého Jána Krstiteľa Prešov
Vasiľ Hopko
svätiaci biskup

Mgr. Ján Gajdoš (* 11. január 1927, Bardejovská Zábava, Bardejov – † 19. november 2015, Bardejov) bol slovenský gréckokatolícky kňaz, funkcionár Prešovskej eparchie (dnes Prešovská archieparchia) a univerzitný pedagóg.

Narodil sa v „chudobnej robotnícko-roľníckej rodine“[2] Andreja a Anny, rod. Draganovskej ako najstarší syn z desiatich detí. Po zavŕšení štúdia na Gymnáziu v Bardejove v roku 1947 začal štúdium teológie a prípravu na kňazstvo v gréckokatolíckom seminári v Prešove a pokračoval v Prahe. Po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi komunistickým režimom (pozri aj Akcia P) sa podieľal na činnosti podzemnej gréckokatolíckej cirkvi. Na základnú vojenskú službu (? – 1953) bol odvedený do pomocného technického prápora na Čechy. Potom až do roku 1968 pracoval ako tesár v Prahe. Využil politický odmäk počas Pražskej jari a po obnovení gréckokatolíckej cirkvi pokračoval v príprave na kňazstvo Římskokatolickej cyrilometodějskej bohosloveckej fakulte so sídlom v Litoměřiciach, pričom 29. júna 1970 ho svätiaci biskup Vasiľ Hopko vysvätil za kňaza v Chráme svätého Jána Krstiteľa v Prešove.[2]

Kňazsky začínal ako správca farnosti Zubné a zároveň ako dochádzajúci duchovný správca farnosti Maškovce (1970 – 1972). Následne spravoval farnosť Ďačov (1972 – 1992), popri čom zároveň pôsobil ako dochádzajúci duchovný správca farností Sabinov (1974 – 1978) a Bajerovce (1978 – 1990). V rokoch 1973 – 1990 bol zároveň tajomníkom Gréckokatolíckeho ordinariátu a potom Gréckokatolíckeho biskupského úradu v Prešove a v roku 1992 ho sídelný biskup Ján Hirka vymenoval za generálneho vikára Prešovskej eparchie. V tejto funkcii pôsobil až do svojho odchodu na odpočinok v roku 2002.[2][3][4] Pre zhoršený zdravotný stav bol v septembri 2015 umiestnený v Hospici Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi, časti mesta Bardejov.[1]

Okrem svojej kňazskej činnosti v rokoch 1990 – 1999 pracoval aj ako odborný asistent Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach so sídlom v Prešove (dnes Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove), pričom v rokoch 1995 – 1999 viedol tamojšiu katedru biblických vied, a v rokoch 1992 – 2002 bol sudcom Diecézneho cirkevného súdu v Prešove.[2][3]

Cirkevné tituly

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1978 získal titul dekan, v roku 1987 arcidekan, v roku 1994 ako generálny vikár nadobudol titul monsignor, v roku 2001 titul kanonik a napokon v roku 2004 získal titul protojerej.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]