Ján Piroh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Ján Piroh
Narodenie17. december 1946
Považská Bystrica, Slovensko
Úmrtie30. január 2003 (56 rokov)
Bratislava, Slovensko

Ján Piroh (* 17. december 1946, Považská Bystrica – † 30. január 2003, Bratislava) bol slovenský dokumentarista, známy predovšetkým filmami s horolezeckou tematikou a cestopisnými reportážami.

Štúdium a začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Ján Piroh študoval v rokoch 1961 až 1965 umeleckú fotografiu na SŠUP v Bratislave. Po ukončení štúdia sa pokúšal dostať na FAMU a dva roky pracoval ako fotograf pre Duslo Šaľa. V roku 1969 bol prijatý na filmovú a televíznu kameru do Prahy. Po absolvovaní štúdia v roku 1973 získal miesto kameramana v Spravodajskom filme Štúdia krátkych filmov v Bratislave a do roku 1982 sa podieľal na tvorbe žurnálov Týždeň vo filme a Sonda. Medzi jeho vtedajších spolupracovníkov patril Igor Dobiš, Štefan Bujna, Mikuláš Fodor, Ľudovít Veselý a iní. V roku 1976 sa mu podarilo nakrútiť prvú samostatnú reportáž Výstup na Rysy, ktorá sa objavila v deviatom čísle filmového žurnálu Sonda.[1]

Charakteristika tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

Už v reportážach bola u Jána Piroha prítomná autorská invencia, schopnosť vyťažiť z udalosti jej humorné i kritické aspekty. Táto spravodajská skúsenosť ovplyvnila aj dokumentárnu tvorbu. Piroh spája pozitívnu publicistickú zanietenosť, ktorá pripomína Kudelkove diela zo šesťdesiatych rokov, s dokumentaristickou vyváženosťou tvaru. Poetiku Pirohovej tvorby charakterizujú občiansky angažované témy, napríklad ekológia, ale aj reportážna kameramanská štylizácia.[2] K forme jeho diel patrí aj prelínanie hraných prvkov s dokumentárnymi.[3]

Dokumentárne filmy[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka zrušeniu interného nariadenia o zákaze režírovania filmov inými než internými režisérmi Štúdia krátkeho filmu mohol Ján Piroh debutovať v roku 1978 filmovým portrétom o majsterke športu Anne Matouškovej 22+4.[4] V rámci aktuálne politického dokumentárneho filmu nakrútil v roku 1980 film Smetisko, v ktorom zobrazil znečisťovanie životného prostredia v Bratislave so zaujatosťou bezprostredne zainteresovaného. Od ostatných podobných filmov sa Smetisko odlišuje tendenciou dopátrania sa skutočne poslednej príčiny zlého stavu. Publicistická reportáž ovplyvnila aj Kroniku 1825 dní (1981) o bilancii volebného obdobia v Petržalke.[3] V diele Ťažké plechovky, kontrola, ľahký koniec (1981) spája dokumentárne a hrané prvky.

Vo filme Malebná cesta dolu Váhom (1983) pokračoval Ján Piroh v ekologických témach - sleduje znečisťovanie Váhu od prameňa až k ústiu, funkčne využíva kontrast s textom o Váhu zo začiatku 19. storočia. Oproti jeho predchádzajúcim dielam je zrejmé stupňovanie štylizačných postupov (najmä v epizódach - vízách). Príkre kontrasty, irónia a expresívna štylizácia podmieňujú sugestívnosť známych faktov.[5] Aj v tejto snímke spája dokumentárne a hrané prvky.

K vrcholom Pirohovej tvorby patrí celovečerný film Kangchenjunga (1981) zaznamenávajúci prípravy, cestu a výstup horolezeckej expedície na himalájsky vrchol. Na rozdiel od predchádzajúcich i nasledujúcich podobných filmov Piroh nekládol dôraz na turisticko-estétske zábery hôr či takzvanú objektívnosť reportáže, ale uprednostnil obrazový denník.[6] Autor pokračoval v úsilí o odkrytie skrytých obsahov horolezeckých expedícií ako ho naznačil už Druhý výstup na Nanga Parbat (Dušan Trančík). Piroh expedíciu do Himalájí ani nekomentuje, ani neopisuje, ale zobrazuje dôsledne prizmou osobných skúseností. Pre Kangchenjungu je príznačná rovnováha zážitku a vyčerpávajúcej informácie o priebehu udalosti.[7]

Snímka Volanie v tiesni (1984) sa pohybuje vo sfére publicistiky, ktorá približuje prácu príslušníkov Verejnej bezpečnosti na Silvestra a Nový rok 1984.[7] V nasledujúcom období sa Piroh venoval už iba hranému filmu a k dokumentu sa vrátil až v deväťdesiatych rokoch, kedy pracoval v STV Bratislava (1992 - 1994). Od roku 1995 nakrúcal dokumentárne filmy pre Českú televíziu a českú filmovú spoločnosť Febio (Jak se žije, OKO, Zpověď, Cestománie či GEN – Galerie elity národa).[8]

Hraná tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Ján Piroh spolupracoval ako druhý kameraman na hraných filmoch režiséra Juraja Jakubiska Dovidenia v pekle, priatelia! (1970/90), Tisícročná včela (1983), Pehavý Max a strašidlá (1987).[1]

Režijný debut Jána Piroha v hranom filme Sagarmatha (1988) - supervízia Juraj Jakubisko - nadväzuje na dokumentárny film Kangchenjunga. Piroh nakrútil dramatický príbeh o horolezeckej výprave na Mount Everest. Film sa pokúša o realistické zachytenie atmosféry vo výprave, o odhaľovanie zložitých medziľudských vzťahov vo vypätých nebezpečných situáciách a o zachytenie dramatického zápasu ľudskej vôle a túžby po prekonaní nebezpečenstva.[9]

Výberová filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Dokumentárne filmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 22+4 (1978)
  • Smetisko (1980)
  • Odsun ranených (1980)
  • Kangchenjunga (1981)
  • Ťažké plechovky, kontrola, ľahký koniec (1981)
  • Teplota vzduchu 50°C, vlhkosť 97% (1981)
  • Malebná cesta dolu Váhom (1983)
  • Volanie v tiesni (1984)
  • V tieni manéže (1995)
  • Kontajner náš každodenný (1997)
  • Cestománie (1999)

Hrané filmy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b In Memoriam: Ján Piroh. Film.sk, 2003, čís. 3. Dostupné online.
  2. Macek V. - Paštéková J.: Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, s. 451.
  3. a b Macek V.: K dejinám slovenského dokumentárneho filmu. Bratislava: Slovenský filmový ústav - národné kinematografické centrum, 1992, s. 84.
  4. Macek V. - Paštéková J.: Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, s. 369.
  5. Macek V.: K dejinám slovenského dokumentárneho filmu. Bratislava: Slovenský filmový ústav - národné kinematografické centrum, 1992, s. 89.
  6. Macek V. - Paštéková J.: Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, s. 452.
  7. a b Macek V.: K dejinám slovenského dokumentárneho filmu. Bratislava: Slovenský filmový ústav - národné kinematografické centrum, 1992, s. 85.
  8. . Dostupné online.
  9. . Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]