Ján Podolák

Ján Podolák
slovenský etnológ, vysokoškolský pedagóg
Ján Podolák
Narodenie	17.5.192617. máj 1926 (97 rokov) Dolná Súča, Slovensko
Alma mater	Univerzita Komenského v Bratislave
Profesia	etnológ
Biografický portál

Dr.h.c. Prof. PhDr. Ján Podolák, DrSc. (* 17. máj 1926, Dolná Súča) je slovenský etnológ, vysokoškolský pedagóg, autor vedeckých monografií a článkov, zakladateľ viacerých etnologických inštitúcií na Slovensku.

Oblasťou jeho výskumov sú tradičné formy agrikultúry, pastierskej kultúry v Karpatoch a na Balkánskom polostrove, slovenské menšiny žijúce v zahraničí, neslovenské národnostné menšiny žijúce na Slovensku, etnokultúrne procesy na Slovensku a v strednej Európe, dejiny národopisnej vedy.

Životopis

Vzdelanie a kvalifikácia

• 1932 – 1938: Ľudová škola v Dolnej Súči
• 1938 – 1946: Gymnázium piaristov v Trenčíne
• 1946 – 1949: dlhodobá práceneschopnosť
• 1949 – 1951: Filozofická fakulta Slovenskej univerzity v Bratislave, štúdium odboru národopis – dejepis
• 1952: PhDr. (z národopisu) na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity
• 1961: CSc. (kandidát historických vied) v Národopisnom ústave SAV
• 1964: doc. (docent slovanského národopisu), habilitácia na externého docenta na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského
• 1986: DrSc. (doktor historických vied) na Filozofickej fakulte UK
• 1991: prof. (profesor národopisu) inaugurácia na Masarykovej univerzite v Brne
• 2008: Dr.h.c. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
• 2014: profesor emeritus – Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Pracoviská

• 1951 – 1952: Filozofická fakulta Slovenskej univerzity v Bratislave, asistent Národopisného seminára
• 1952 – 1966: Národopisný ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava: Spoluzakladateľ ústavu, zástupca riaditeľa a vedecký tajomník (1952 – 60), vedecký pracovník
• 1953: Spoluzakladateľ časopisu SAV “Slovenský národopis”, do roku 1960 funkcia výkonného redaktora
• 1958: Spoluzakladateľ Slovenskej národopisnej spoločnosti (tajomník prípravného výboru)
• 1959: Spoluzakladateľ Medzinárodnej komisie pre výskum ľudovej kultúry v Karpatoch, do roku 1971 jej generálny tajomník

Po celé obdobie (1952 – 66) pedagogické pôsobenie na Filozofickej fakulte UK, na základe ktorého bol roku 1964 habilitovaný ako externý docent slovanského národopisu.

• 1966 – 1991: Filozofická fakulta Univerzity Komenského
• 1966 – 1968: Katedra archeológie, dejín umenia a etnografie. Oddelenie národopisu, docent
• 1968: Zakladateľ Kabinetu etnológie na FIFUK v Bratislave, vedúci kabinetu. Odvolaný po udelení Herderovej ceny (1974)
• 1968: Zakladateľ medzinárodného seminára terénnej praxe etnológov európskych univerzít “Seminarium ethnologicum”, riaditeľ seminára. Odvolaný po udelení Herderovej ceny.
• 1969: Zakladateľ Katedry etnografie a folkloristiky (ako samostatného pracoviska) na FIF UK v Bratislave, vedúci katedry. Odvolaný roku 1970 z politických dôvodov. Po udelení Herderovej ceny (1974) zákaz pedagogického pôsobenia.
• 1969: Zakladateľ medzinárodného orgánu slovanských etnografov – periodika “Ethnologia slavica” (v anglickom, nemeckom resp. francúzskom jazyku) a do roku 1996 hlavný redaktor (27 ročníkov).
• 1991: Odchod do dôchodku
• 1991 – 1993: Matica slovenská v Martine, vedecký pracovník
• 1992: Obnoviteľ Národopisného odboru Matice slovenskej, predseda odboru
• 1993 – 1994: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, prezidentský radca pre minoritnú politiku
• 1994 – 1997: Národopisný odbor Matice slovenskej, predseda odboru
• 1997 – súčasnosť: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
• 1997: Zakladateľ Katedry etnológie na UCM v Trnave a do roku 2004 jej vedúci
• 1999 – 2002: Rektor Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
• 2007 – súčasnosť: Externý vedecko-pedagogický pracovník na Katedre etnológie a mimoeurópskych kultúr UCM v Trnave. Od 1. decembra 2014 ako emeritný profesor.

Publikačná činnosť

Autor, spoluautor, resp. vedúci autorského kolektívu 25 knižných publikácií a 471 bibliografických titulkov vedeckých štúdií, príspevkov a iných odborných prác publikovaných v domácich i zahraničných periodikách a zborníkoch. V zahraničí publikoval v Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Bulharsku, Rusku, Nemecku, Veľkej Británii a v USA.

Početné štúdie v oblasti agrikultúry na Slovensku a najmä monografia "Tradičné poľnohospodárstvo na Slovensku".

Štúdie vydané doma i v zahraničí na tému pastierske kultúry v Karpatoch a na Balkáne, etnický charakter valaskej kolonizácie a najmä monografia „Tradičné ovčiarstvo na Slovensku“

Porovnávacie štúdie z karpatsko-balkánskeho areálu (na základe terénnych výskumov v regiónoch Poľska, Ukrajiny, Rumunska, Srbska, Čiernej Hory, Macedónska, Bulharska a gruzínskeho Kaukazu).

Príspevky o Slovákoch v zahraničí – na základe výskumov v Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, Juhoslávii a Rakúsku.

Knihy

Ján Podolák ako autor, spoluautor alebo editor:

1. Dolná Súča. Etnografická monografia dediny. Časť I. Materiálna kultúra. Rukopis doktorskej dizertácie. Filozofická fakulta Univerzity Komenského. Bratislava 1952. 237 s. 108 obr.

2. Banícka dedina Žakarovce. Ed. J. Mjartan. Bratislava 1956, Rus. nem. ang. res.  – J. Podolák: Poľnohospodárstvo (v Žakarovciach). (Die Landwirtschaft v Žakarovciach), s.63-122

3. J. Podolák: Zehn Jahre slowakischer Volkskunde. Übersetzung Edith Langer. München 1958, s. 32. Slov. angl. res.

4. Spôsoby chovu hospodárskych zvierat. Návod na etnografický výskum (Les Formes Traditionelle de l Elevage du Betail – Précis pour les Recherches Ethnographiques). Bratislava 1962. 182 s. – Edícia Slovenskej národopisnej spoločnosti pri SAV. Zv. 3, Rad 1. Príručky – Pozn. Bibl. Zozn. vyobrazení. Rus. a franc. res.

5. Pastierstvo v oblasti Vysokých Tatier. Bratislava 1967. 128 s. Obr. Kresby. Bibliogr. Zoznam informátorov. Slovník náreč. a odbor. pastier. výrazov. Franc. res. – Klenotnica slovenskej ľudovej kultúry, zv. I.

6. Československá vlastivěda, diel III. Lidová kultura. Ed. A. Melicherčík. Praha 1968. J.Podolák: Zemědělství, s. 392 – 416

7. Kolektív, Horehronie I. – Kultúra a spôsob života ľudu. Ľudové zamestnanie. Ved. redak. Ján Podolák. Bratislava 1969. – J. Podolák: Poľnohospodárstvo a pastierstvo (Landwirtschaft und Hirtenwesen), s. 15 – 173. Nem., franc. res. – Odmenené cenou SAV.

8. Viehwirtschaft und Hirtenkultur. Ethnographische Studien. Ed. Lászlo Földes. Budapest 1969. – J. Podolák: Die Überwinterung auf den Salaschen im Berggebiet der Mittelslowakei, s. 323 – 344.

9. Etnografický atlas Slovenska – Projekt a dotazník. Ed. S. Kovačevičová. Bratislava 1970. J. Podolák: Pastierstvo a chov dobytka. (Hirtenwesen und Viehzucht), Diel B, Dotazník I, s. 179 – 267, J. Podolák (spoluaut.) Poľnohospodárstvo (Landwirtschaft), s.15 – 178, J. Podolák (spoluaut.) Transport, s. 273 – 312.

10. Die slowakische Volkskultur. Ed. E. Horváthová a V. Urbancová. Bratislava 1972. – J. Podolák: Traditionelle Formen der Landwirtschaft, s. 13 – 37. Methoden der Viehzucht, s. 38 – 51.

11. Getreidebau in Ost –  und Mitteleuropa. Ed. I. Balassa. Budapest 1972. – J. Podolák: Alte Rodungsverfahren und Brandwirtschaft in der Slowakei,

s. 143 – 177.

12. Zamagurie. Národopisná monografia oblasti. Zost. a redig. Ján Podolák. Košice 1972. 315 s., 204 čiernobielych a 31 farebných vyobr. Rus a nem. res.

13. Land Transport in Europa. Ed. by A. Fenton, J. Podolák and H. Rasmussen. Copenhagen 1973, s. 514.

14. Vajnory. Vlastivedná monografia. Zost. Ján Podolák. Bratislava 1978. 476 s. Res. a zozn. obr. v jaz. rus., nem., angl. a franc.

15. Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. (Traditionelle Schafzucht in der Slowakei.) Bratislava 1982. 232+86 ilustr. Súb. obs. a res. rus. a nem.

16. Polomka. Ed. J. Hozák. Martin 1982. – J. Podolák: Tradičné spôsoby získavania obživy (Traditionelle Weisen der Ernährungssicherung), s. 216 – 243.

17. Horná Cirocha. Vlastivedná monografia zátopovej oblasti. Aut.: Ján Podolák a kol. Košice 1985. 621 s. – J. Podolák: Pestovanie poľnohospodárskych plodín (Cultivation of agricultural plants), s. 125 – 195. Rus., ang., ukr. res. Fot. Grafy.

18. Záhorská Bratislava. Vlastivedná monografia Devínskej Novej Vsi, Dúbravky, Lamača a Záhorskej Bystrice. Zost. Ján Podolák. Bratislava 1986. 360 s. Res. rus., nem., a franc.

19. Rača. Vlastivedná monografia. Zost. Ján Podolák. Zost. obr. časti Magdaléna Paríková. Bratislava 1989. 308 s. Ilustr. Zozn. inf. zozn. obr. a res. rus., nem., angl. a franc.

20. Etnografický atlas Slovenska (Ethnographischer Atlas der Slowakei). Ed. S. Kovačevičová. Bratislava 1990. – J. Podolák: Chov hospodárskych zvierat (Viehzucht). Texty a mapy, s. 20 – 22 (mapy č. 2, 5, 10, 11, 12, 13, 14 a 15) a Teritoriálno-hospodárska organizácia, s. 64 (mapy č. 20 a 22).

21. Ján und Alojz Podolák: Hirten und Herden – Schafhaltung in der Slowakei. Katalog der Ausstellung. Kittsee (Osterreich – Burgenland) 1991, 88 s.

22. J. Podolák: Die traditionelle Schafhaltung in der Slowakei. (Studia folkloristica et ethnographica, 31). Debrecen 1992. 110 s.

23. Etnokultúrny vývoj na južnom Slovensku: Na území medzi dolným Váhom a Ipľom. (Die etnokulturelle Entwicklung in der Südslowakei). Bratislava 1992. 172 s. Mp. pozn., súbež. obs. nem., zozn. aut., lit. angl., maď., a slov. – J. Podolák: Výskum etnokultúrneho vývoja v okrese Komárno – Ciele, problémy a východiská (Forschung etnokultureller Entwicklung – Ziele, Probleme, Ausgangspunkte), s. 5 – 12; J. Podolák: Poľnohospodárski kolonisti na okolí Hurbanova (Landwirtschaftliche Kolonisten in der Umgebung von Hurbanovo), s. 115 – 119; J. Podolák – M. Paríková: Stručná charakteristika skúmaných obcí (Kurze Charakteristik erforschter Gemeinden), s. 41 – 54. Nem. res.

24. Ethnographic Atlas of Slovakia. Translations and explanations of textes. Ed. S. Kovačevičová. Bratislava 1994. – J. Podolák: III. Livestock Production, s. 62 – 67.

25. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I – II. (Enzyklopedie der Volkskultur in der Slowakei.) Ed. Ján Botík a Peter Slavkovský. Bratislava 1995. – J. Podolák autor hesiel v častiach Teória a dejiny národopisnej vedy a Materiálna kultúra.

26. J. Podolák a kol.: Heľpa. Vlastivedná monografia obce. Martin 1999. 251 s.

27. Tradičné poľnohospodárstvo na Slovensku. (Traditionelle Landwirtschaft in der Slowakei). ASCO art and  science. Bratislava 2008. 440 s., angl. res.

28. Ján Podolák, Katarína Nováková a kol.: Ružindol. Vlastivedná monografia obce. Vydala obec Ružindol a Katedra etnológie a mimoeurópskych štúdií UCM v Trnave 2009. 206 s., angl. res.

29. Ján Podolák (ed.): Dolná Súča. Vlastivedná monografia obce. Vydala obec Dolná Súča. 2011. 412 s., angl. res.

30. J. Novák, J. Podolák, I. Zuskinová, M. Margetín: Po stopách valachov v Karpatoch (Monografia). Tribun EU, s.r.o.  Brno 2013.  280 s., angl.res.

Ocenenia vedeckej a pedagogickej činnosti

• Medzinárodná „Herderova cena“, Univerzita Viedeň, 1974 („za vedecký prínos a príspevok k mierovému spolužitiu“).
• „Cena mesta Bratislavy“ (za kolektívne monografie prímestských obcí Bratislavy), 80. roky 20. storočia
• „Národná cena Slovenskej republiky“. Udelila SNR 1991, člen kolektívu autorov Etnografického atlasu Slovenska.
• „Cena vlády Slovenskej republiky“ za dielo Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, 1995, člen kolektívu.
• „Cena G. Pitrého“, Inštitút antropológie Univerzity Palermo, 1969 a 1995, člen kolektívu. „Strieborná medaila Univerzity Komenského“. Bratislava 1996.
• „Pamätná medaila prezidenta Slovenskej republiky“ (za výsledky v oblasti vedy), 1996.
• „Cena Jána Mjartana“, Národopisný odbor Matice slovenskej, 1996.
• „Pamätná medaila Matice slovenskej“ (za dlhoročné výskumy Slovákov v zahraničí), 1996.
• Udelenie čestného občianstva obce Heľpa, 1999, (za výskumy a zostavenie monografie obce Heľpa).
• Udelenie čestného občianstva obce Dolná Súča, 2006, (za dlhodobý kontinuálny výskum obce).
• „Veľká medaila sv. Gorazda“ („za celoživotnú prácu na rozvoji slovenského vysokého školstva a výrazný podiel pri budovaní UCM v Trnave“). Minister školstva SR, 2002.
• „Cena Ľudovíta Nováka za oblasť spoločenských vied“, Matica slovenská, 2006
• „Zlatá medaila Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave“, Trnava 2006
• Štátne vyznamenanie „Rad Ľudovíta Štúra“. Udelil prezident SR, 2006
• „Zlatá medaila sv. Cyrila a Metoda“, Matica slovenská 2013, za celoživotný prínos v oblasti historických vied

Osobný život

Prvá manželka Magdaléna rod. Hrabovcová (1933 – 1971), pracovala ako zodpovedná redaktorka vo vydavateľstve Tatran. Terajšia manželka Katarína rod. Pálková (nar. 1943), doc. PhDr. CSc., posledné pracovisko Filozofická fakulta UK v Bratislave, vedúca Katedry kulturológie.

Synovia Peter (1955), RNDr. CSc., vedecký pracovník Geografického ústavu SAV v Bratislave, Andrej (1974), Ing., elektrotechnik, odborný pracovník vývoja a výskumu v Norimbergu.