Ján de La Salle
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Ján de La Salle, známy aj ako sv. Ján Krstiteľ de La Salle bol francúzsky katolícky svätec, kňaz a reformátor školstva. Okolo roku 1680 založil Kongregáciu školských bratov, známu viac ako Školský bratia de La Salle. Taktiež v priebehu života založil prvú priemyselnú školu, prvý ústav pre učiteľov a zaviedol vyučovanie v národnom jazyku (namiesto dovtedy používaného latinského). Napísal niekoľko spisov, ako: Návod na správu školy, O povinnostiach bratov, Povinnosti kresťana, Rozjímania a iné. Momentálne sa základné školy a gymnázia, nesúce jeho meno nachádzajú na rôznych miestach po celom svete, vrátane Bratislavy, kde je to konkrétne Spojená škola de La Salle.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa 30.04.1651 do významnej šľachtickej rodiny v Remeši. Bol najstarším z desiatich detí, z ktorých sa tri stali rehoľnými bratmi a jedno rehoľnou sestrou. Už ako 11-ročný prijal tonzúru a stal sa klerikom. Pred dovŕšením 16-teho roku sa stal kanonikom remešskej katedrály. Neskôr, v roku 1669 sa stal doktorom filozofie a v roku 1670 vstúpil do kňazského seminára sv. Sulpícia v Paríži. Po smrti oboch jeho rodičov sa v roku 1672 stal hlavou rodiny. Vrátil sa domov aby sa staral o svojich súrodencov a prehodnocoval, či je jeho skutočným povolaním stať sa kňazom. Po vykonaní 8 dňového duchovného cvičenia sa však usvedčil v jeho presvedčení, že je to tá správna cesta. V roku 1678 bol na Bielu sobotu vysvätený za kňaza.
Cesta k založeniu škôl[upraviť | upraviť zdroj]
V časoch jeho vysviacky za kňaza bola Európa zničená vojnami a následne vznikla núdza o dobré a bezplatné školy. Množstvo detí a mládeže nedostávalo ani základné vzdelanie. Ján sa preto rozhodol začať zakladať školy. Na jeho šťastie mal v meste Rouene bohatú príbuznú, ktorá podporovala dievčenskú školu založenú Mikulášom Rolandom a chcela, aby aj chlapci mali možnosť vzdelávania. Dostal od nej odporúčanie a podporu, aby mohol založiť bezplatnú chlapčenskú školu v Remeši. V spolupráci s inými sa mu to podarilo a škola bola financovaná z jeho peňazí, ktoré mal ako kanonik a z dedičstva po jeho bohatej príbuznej pani Mailleferovej.
Vylepšovanie školy[upraviť | upraviť zdroj]
Po založení školy Ján stále uvažoval nad tým, ako ju vylepšiť. Chcel aby učitelia šírili duchovné posolstvo a neučili len z povinnosti. Často hovorieval: „Ako môžem odporúčať chudobu, keď sám nebudem chudobný?“. V roku 1683 sa vzdal jeho kanonického miesta a príjmov, o rok na to aj jeho dedičstva. Začal žiť život v chudobe a postupne sa k nemu začalo pridávať viacero mládencov, ktorí sa taktiež začali bezplatne starať o mládencov a vychovávať ich. Po čase sa Ján rozhodol napísať duchovné pravidlá, aby mohlo vzniknúť duchovné spoločenstvo. Rozhodol sa, že všetci čo budú patriť do spoločenstva nebudú kňazmi, ale bratmi. Aby aj predstavení boli iba bratia, vylúčil sa z rehole. Neskôr vďaka naliehaniu bratov prevzal vedenie novej spoločnosti, ktorou bola rehoľa Bratia kresťanských škôl, bežne nazývaná „školskí bratia“. Jej cieľom bolo bojovať proti nevedomosti.
Učiteľské semináre[upraviť | upraviť zdroj]
Mnohí farári prosili Jána aby im poslal nejakých školských bratov, ktorí by boli ochotní zdarma vyučovať deti. Ján sa rozhodol pre ešte lepšie riešenie a v roku 1685 zriadil prvý učiteľský seminár v Remeši určený na výučbu budúcich vidieckych učiteľov. O rok neskôr otvoril takýto seminár i v Paríži. Na seminároch sa vyučovalo zdarma a na oboch seminároch bola účasť okolo 30 žiakov, ktorí sa potom rozišli do rôznych dedín, kde pokračovali vo vyučovaní.
Budúcnosť školy po seminároch[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho školy sa rozšírili vo viacerých častiach Francúzska, neskôr aj po svete. Napriek prenasledovaniam a vyhrážkam, ktoré dostával za svoju činnosť založil aj prvú priemyselnú školu v Európe, v ktorej sa žiaci učili meračstvu, staviteľstvu, kresleniu a účtovníctvu. Svetským učiteľom sa to nepáčilo, lebo sa obávali, že prídu o zamestnanie. Parlament v Paríži mu dokonca zakázal vyučovať. Dovolené mal učiť len tých, ktorých chudoba bola skutočne nepopierateľná. Koncom 17. storočia mali napriek tomu školskí bratia šestnásť škôl s vyše tisícpäťsto deťmi.
Keď bola rehoľa už dostatočne rozbehnutá, Ján požiadal bratov aby si zvolili nového generálneho predstaveného. Na túto funkciu zvolili v roku 1717 Františka Barthélemyho.
Koniec Jánovho života[upraviť | upraviť zdroj]
Po vzdaní sa funkcie generálneho predstaveného sa usadil v Rouene, kde žil v modlitbe a skromnosti. Neprestal v pomáhaní biednym. Jeho zdravotný stav sa však zhoršoval a v roku 1719 pred Veľkou nocou prijal pomazanie chorých. 7. apríla 1719 zomrel v Saint-Yon pri Rouene. V roku 1900 bol pápežom Levom XIII. vyhlásený za svätého. Po smrti sa stal patrónom učiteľov.