Jan Hromádka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jan Hromádka
český geograf
Narodenie18. december 1886
Volenice, Rakúsko-Uhorsko (dnes Česko)
Úmrtie25. január 1968 (81 rokov)
České Budějovice, Česko-Slovensko (dnes Česko)

Jan Hromádka (na Slovensku aj Ján Hromádka; * 18. december 1886, Volenice, Rakúsko-Uhorsko – † 25. január 1968, České Budějovice, Česko-Slovensko) bol český geograf a pedagóg. Narodil sa v kováčskej rodine. Zomrel vo veku 81 rokov po krátkej chorobe v českobudejovickej nemocnici. Je považovaný za zakladateľa slovenskej geografie.

Štúdium[upraviť | upraviť kód]

  • v roku 1906 maturoval na učiteľskom ústave v Příbrame
  • študoval ako mimoriadny poslucháč zemepis a dejepis na Karlovej univerzite
  • okrem toho usilovne navštevoval prednášky filozofov Drtinu a Masaryka
  • za úspechy, ktoré dosiahol v historickom seminári prof. Bidlu, dostal prázdninové štipendium v Ochranove
  • nedokončil vysokoškolské štúdium v Prahe, pretože vypukla vojna
  • následne v roku 1926 dosiahol hodnosť doktora filozofie na Univerzite Komenského v Bratislave
  • v roku 1930 dostal titul venia docenti pre odbor fyzickej geografie
  • v tom istom roku odišiel na študijný pobyt do Sorbony

Profesijný život profesora Hromádku[upraviť | upraviť kód]

Ján Hromádka po ukončení maturity pôsobil ako učiteľ na vidieckych školách pri Klatovoch. Po vojne, ktorej následky musel prekonávať v nemocnici, ho školská správa poslala na učiteľský ústav do Spišskej Novej Vsi, kde pôsobil do r. 1925 ako hlavný učiteľ. Taktiež pôsobil ako vychovávateľ a kultúrny pracovník. V roku 1925 sa dostal na učiteľský ústav do Bratislavy a potom na prvé reálne gymnázium, kde absolvovalo štúdium najviac príslušníkov slovenskej inteligencie. Hromádka bol v roku 1938 menovaný mimoriadnym profesorom fyzického zemepisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde ho r. 1939 menovali riadnym profesorom všeobecného zemepisu. Po zriadení Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského prešiel na ňu, pričom prednášal aj kurz hospodárskej geografie na novozaloženej Vysokej škole obchodnej. Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, bratislavská vláda ho prepustila zo služieb, ale po oslobodení sa vrátil a v rokoch 1945 – 1946 bol prvým voleným dekanom Prírodovedeckej fakulty UK.

Vedecká práca a diela[upraviť | upraviť kód]

Jeho práce možno zadeliť do 4 tematických skupín:

  1. Riešenie otázok geomorfologického vývoja Slovenska
  2. Riešenie regionalizačných otázok
  3. Riešenie otázok vzťahov medzi štruktúrou prírodnej a kultúrnej zložky krajiny
  4. Tvorba regionálne zemepisných syntéz určených na široké použitie (vlastiveda, encyklopédie) a ako príručky pre vysoké a stredné školy

1. Riešenie otázok geomorfologického vývoja Slovenska[upraviť | upraviť kód]

Na riešenie týchto otázok sa podujal pod vplyvom významného geografa J. V. Daneša. Spadajú do obdobia 1928 – 1933. V nich riešil otázku vývoj reliéfu Slovenska. V tých časoch sa väčšinou hľadali na obvodoch Podunajských panví stopy po abrázii neogénnych morí a jazier. Túto otázku už študoval v južnej časti Malých Karpát, teda mu nerobilo problém tento problém s určitosťou objasniť. Taktiež skúmal aj riečne terasy.

2. Riešenie regionalizačných otázok[upraviť | upraviť kód]

Hromádka vnášal do snáh o osvetlenie otázok geomorfologického vývoja aj regionalizačné hľadisko. Tieto snahy sa objavovali po študijnom pobyte v Paríži. Prebojoval orografickú koncepciu a podľa jeho členenia Karpát prerábali ostatní autori svoje členenia.

K horopisnej regionalizácii sa vrátil opäť vo vysokom veku. Podnikal cesty do rozličných častí Českej vysočiny a vypracoval jej orografické členenie povrchu. Oboje členenia uložil do práce Orografické třídení Československé republiky.

3. Riešenie otázok vzťahov medzi štruktúrou prírodnej a kultúrnej zložky krajiny[upraviť | upraviť kód]

Jan Hromádka bol hlavne terénnym geografom a odtiaľ čerpal skúsenosti pre riešenie vzťahov medzi osobitosťami prírodnej a kultúrnej zložky krajiny. Jeho obľúbenou témou bolo aj hľadanie vzťahov medzi tvárnosťou povrchu, osídlením a hospodárskym využitím krajiny. Túto otázku riešil na území niekdajšej Podkarpatskej Rusi a upútala ho aj na Orave. Vyjadril názor, že Bratislava má najväčšie oprávnenie, aby bolo kultúrnym, hospodárskym a politickým strediskom, hlavným mestom Slovenska.

4. Tvorba regionálne zemepisných syntéz určených na široké použitie (vlastiveda, encyklopédie) a ako príručky pre vysoké a stredné školy[upraviť | upraviť kód]

V jeho regionálne zemepisných monografiách možno badať najmä vplyv francúzskej regionálnej geografie, ktorá v čase jeho pobytu vo Francúzsku bola na svetovej úrovni. Je autorom prvých regionálno-zemepisných monografií menších území Slovenska. Sú to Zemepis Oravy (1934) a Zemepis okresu Bratislavského a Malackého (1933 a 1935).

Ďalšie významné diela[upraviť | upraviť kód]

  • Všeobecný Zemepis Slovenska
  • Zemepis Zväzu sovietskych socialistických republík (1947)
  • Príručka zemepisu Československej republiky (1949)
  • Atlas Československej socialistickej republiky, Vojenský zemepisný atlas (1965), Československá vlastiveda – spolupráca

Prínos do geografickej spoločnosti[upraviť | upraviť kód]

  • prvý učiteľ a organizátor geografického výskumu Slovenska
  • prvý moderný geograf Slovenska
  • položil základy pre regionalizáciu a pre typológiu reliéfu, klímy, riek a typov života obyvateľstva
  • položil základy rozvoja slova „geografia“
  • zakladateľ slovenskej geografie

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Geografický časopis 20, 4, 1968.