Jaroslav Vodrážka
Jaroslav Vodrážka | |
Narodenie | 29. november 1894 Karlín, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 9. máj 1984 (89 rokov) Praha, ČSSR |
Národnosť | česká |
Známy vďaka | priekopník detskej knižnej ilustrácie |
Profesia | maliar, grafik, ilustrátor, spisovateľ, pedagóg |
Manželka | Gabriela Vodrážková |
Deti | Jaroslav Vodrážka (* 1930) - hudobník, organista |
Podpis | |
Jaroslav Vodrážka (* 29. november 1894, Karlín, Rakúsko-Uhorsko – † 9. máj 1984, Praha, ČSSR) bol významný český maliar, grafik a ilustrátor. Patrí k priekopníkom detskej knižnej ilustrácie.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Vodrážka sa narodil v obci Karlín (dnes mestská časť Prahy) a po štúdiu na miestnej strednej škole navštevoval v rokoch 1913 - 1918 Umeleckopriemyselnú školu v Prahe. V rokoch 1919 - 1921 študoval grafiku na Akadémii výtvarných umení v Prahe, štúdium však neukončil.[1] Následne pôsobil ako profesor kreslenia na gymnáziách v Benešove, Tábore, Martine a v Prahe.[2]
V roku 1923 sa Vodrážka presťahoval do Martina, kde pôsobil na miestnom gymnáziu šestnásť rokov. Toto mesto si veľmi obľúbil[2] a aktívne sa zapájal do organizácie miestneho kultúrneho života, bol spoluzakladateľom miestneho bábkového divadla a úzko spolupracoval s Maticou slovenskou, ilustroval ňou vydávané knihy a detské časopisy (Slniečko, Včielka, Detský kútik). Podieľal sa na založení najstaršieho[3] slovenského detského časopisu Slniečko, ktorý vychádza dodnes. Práca s literatúrou pre deti ho natoľko nadchla, že začal tvoriť aj krátke veselé básničky, príbehy, maľovanky či vystrihovačky.[2] Celkovo vydal 21 vlastných diel.[1] Spoločne s profesorom Rudolfom Klačkom založili v matičnom vydavateľstve edíciu Dobré slovo, v rámci ktorej publikovali hodnotné diela svojich súčasníkov (ako napríklad Márie Rázusovej-Martákovej, Jozefa Horáka, Jozefa Cígera - Hronského, či Ľuda Ondrejova).[4] Okrem umeleckej činnosti pomáhal so zbieraním etnografického materiálu a hospodárskeho názvoslovia pre Maticu slovenskú.[1] V Martine spoznal svoju manželku Gabrielu Vanovičovú a v roku 1930 sa tu narodil aj ich syn Jaroslav, známy český organista.
Po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 sa musel Vodrážka s rodinou vrátiť späť do Prahy, kde tiež pôsobil ako stredoškolský profesor na štátnej grafickej škole a strednej škole umeleckého priemyslu.[2] Aj keď sa na Slovensko už nevrátil (okrem krátkych výletov a dovoleniek), nezanevrel na miestne kultúrne prostredie a po skončení druhej svetovej vojny intenzívne spolupracoval so slovenskými vydavateľstvami. Výsledkom tejto spolupráce bolo tridsať kníh, ktoré po roku 1945 ilustroval.[5] Vodrážka je tiež uznávaným autorom úžitkovej grafiky, a to predovšetkým exlibrisov,[1][6] ale navrhoval aj plagáty, či pohľadnice. Jeho láska k prírode sa zas odrážala v realistickej krajinomaľbe.
Umelec zomrel 9. mája 1984 v Prahe vo veku nedožitých deväťdesiatych narodenín. Ako hold jeho celoživotnému dielu vydalo vydavateľstvo Mladé letá v tom istom roku knihu Jaroslav Vodrážka deťom.
Jaroslav Vodrážka sa zaslúžil o založenie a systematický rozvoj edičnej činnosti pre deti na Slovensku. Uvedomoval si dôležitú úlohu knihy ako formovateľa estetického cítenia detského čitateľa. Jeho ilustrácie vynikajú svojou farebnosťou, dynamikou a hravosťou, vďaka čomu sú dodnes veľmi blízke deťom.[5] Vodrážka je považovaný za priekopníka vkusnej detskej knižnej ilustrácie.[1] Knihy s jeho ilustráciami sa stali ikonickými pre viaceré generácie slovenských detí a dodnes vychádzajú v reedíciách. Zatiaľ najnovšími sú desiate vydanie knihy Smelý Zajko z roku 2015, desiate vydanie knihy Smelý Zajko v Afrike z roku 2017 a siedme vydanie knihy Slovenské rozprávky, hádanky a rečňovanky z roku 2013 (všetko vo vydavateľstve Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá).
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Štôla. Poznámky z leta 1934 (1934)
- Piráti - veselé príhody siedmich dobrodruhov (1937)
- O strašiakovi (1939)
- Čože - kdeže? (1947)
- Knižka najmenších (1947)
- Rozprávky o zvieratkách (1948)
- Šleptáčik (1948)
- Šohaji (1948)
- Ondríkovi priatelia (1957)
- Pimprlata - vzpomínka mladí (1967)
- Macko Mrmláč valachom (1971)
- Mánesovou stopou: Maliarove poznámky z leta 1946 (1973)
- Bolo - nebolo (1977)
- súbory drevorytov a listov: Za mestom, Jar v tráve, Stohy, Slovenské kroje, Na horách, Predjarie
- Jaroslav Vodrážka deťom (1984) - reprezentačný výber z literárneho a ilustrátorského diela Jaroslava Vodrážku pre deti
Ilustrátorské dielo
- Rudolf Klačko: Čarodejná kapsa. Ruské rozprávky (1930)
- Jozef Cíger Hronský: Smelý Zajko (1930) - na motívy kresleného seriálu Jaroslava Vodrážku
- Jozef Cíger Hronský: Smelý Zajko v Afrike (1931) - na motívy kresleného seriálu Jaroslava Vodrážku
- Herbert George Wells: Prví ľudia na Mesiaci (1931)
- Ladislav Nádaši - Jégé: Itália. Rozprávky (1931)
- Štefan Krčméry: Osvobodenie (1932)
- Jozef Cíger Hronský: Brondove rozprávky (1932)
- Jozef Cíger Hronský: Sokoliar Tomáš (1932)
- Vladimir Galaktionovič Korolenko: Deti z podzemia (1933)
- Július Ballo, Jozef Cíger-Hronský, Rudolf Klačko, Matej Miškóci, Fraňo Mojto: Slniečko: šlabikár a prvá čítanka (1934)
- Janusz Korczak: Bankrot malého Jacka (1935)
- Fraňo Svoboda: Strieborná kavka (1935)
- Theodor Kunst: Za otcom. Poviedka zo života slovenského drotárika (1936)
- Ela Vodrážková: Veselo do sveta (1937)
- Ladislav Nádaši - Jégé: Adam Šangala (1937)
- Jozef Cíger Hronský: Zlatovlasá sestra: národné rozprávky (1937)
- Jozef Cíger Hronský: Budkáčik a Dubkáčik (1939)
- Mária Rázusová-Martáková: Hore grúňom, dolu grúňom (1943)
- Ružena Jilemnická: Rozprávky statočných detí (1946)
- Ján Dolina: Veľkonočné radosti (1946)
- Dominik Štubňa-Zámostský: Z čarovného sveta (1947)
- Dominik Štubňa-Zámostský: Farebné skielka (1948)
- Alois Jirásek: Staré povesti české (1951)
- Irina Valerjanovna Karnauchovová: Ruskí bohatieri. byliny (1952)
- Oľga Dobšinská: Múdry Maťko (1956)
- Pavol Dobšinský: Starý Bodrík a vlk (1956)
- Samuel Ormis: Neposlušné kozliatka (1956)
- Michail Alexandrovič Bulatov: Div a zázrak: ruské ľudové rozprávky, piesne a rečňovanky (1956)
- Peter Christen Asbjörnsen, Jörgen Moe: Veselé norské pohádky (1957)
- Elena Chmelová: Slovenské rozprávky, hádanky a rečňovanky (1958)
- Alexandr Nikolajevič Nečajev: Múdry mužík (1958)
- Irina Valerjanovna Karnauchovová: Snehulienka (1958)
- Alexej Konstantinovič Tolstoj: Líška a drozd (1958)
- Vladimír Reisel: Keď sa lúka zazelená (1961) - verše na obrázky Jaroslava Vodrážku
- Maša Haľamová: Mechúrik - Koščúrik s kamarátmi (1962)
- Mária Rázusová-Martáková: Zvieratká deťom (1966)
- Pavol Dobšinský: Slncový kôň (1967)
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- Cena Fraňa Kráľa za ilustračnú tvorbu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e Lexikón osobností mesta Martin. 1. vyd. Martin : Osveta, 2006. ISBN 80-8063-223-5. Kapitola VODRÁŽKA, Jaroslav - maliar, grafik, ilustrátor, spisovateľ, výtvarný pedagóg, s. 281 - 282.
- ↑ a b c d Jaroslav Vodrážka ilustroval detské knižky poetickými obrázkami [online]. TASR (www.teraz.sk), 29. 11. 2014, [cit. 2018-10-25]. Dostupné online. Archivované 2018-10-24 z originálu.
- ↑ Časopis Slniečko [online]. Literárne informačné centrum, [cit. 2018-10-25]. Dostupné online.
- ↑ Jaroslav Vodrážka deťom. 1.. vyd. Bratislava : Mladé letá, 1984. ISBN 66-219-84 Chybné ISBN. Kapitola S úctou a vďakou (úvodné slovo Ruda Morica), s. 7 - 9.
- ↑ a b Jaroslav Vodrážka deťom. 1.. vyd. Bratislava : Mladé letá, 1984. ISBN 66-219-84 Chybné ISBN. S. prebal knihy.
- ↑ Jaroslav Vodrážka - Číročistý romantik [online]. Slovenské národné múzeum v Martine - Etnografické múzeum (www.snm.sk), [cit. 2018-10-29]. Dostupné online. Archivované 2018-10-29 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Jaroslav Vodrážka
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jaroslav Vodrážka