Jezerní slať

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°2′23″S 13°34′30″V / 49,03972°S 13,57500°V / 49.03972; 13.57500
Jezerní slať
Prírodná pamiatka
Horská Kvilda, Jezerní slať II.JPG
Štát Česko Česko
Región Juhočeský kraj
Okres Okres Prachatice
Lokalita Kvilda
Súradnice 49°2′23″S 13°34′30″V / 49,03972°S 13,57500°V / 49.03972; 13.57500
Rozloha 1,0354 km² (104 ha)
Vznik 31. december 1933
 - Vyhlásil Ministerstvo školstva a národnej osvety
Správa Správa NP Šumava a CHKO Šumava
 - Sídlo správy Vimperk
Kód AOPK ČR 145
Česko: Jezerní slať
Jezerní slať
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Jezerní slať
Webová stránka: Biolib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jezerní slať je rašelinisko a prírodná pamiatka v okrese Prachatice. Nachádza sa na Šumave (Šumavské pláně), necelé 2 km juhovýchodne od Horskej Kvildy a 3 km od Kvildy, na území obce Kvilda. Je súčasťou NP Šumava, ktorého je I. zónou.

Vodstvo a podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o rašelinisko rozvodnicového typu, menšiu časť odvodňuje Hamerský potok do Vydry, zvyšok Kvildský potok do Vltavy. Rozloha slatiny je 103,5 ha, nachádza sa vo výške 1 057 – 1 075 m n. m. a maximálna hrúbka vrstvy rašeliny dosahuje 7 m. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 1°C a pravidelne sú tu zaznamenávané teplotné minimá. Názov slatina dostala od dnes už rašeliníkmi zarasteného jazierka.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Najjednoduchší prístup k Jezernej slati je z turistického parkoviska pri ceste č. 169 z Kvildy do Horskej Kvildy. Od parkoviska vedie prístupová cesta ku 120 m dlhému podvalovému chodníku. Na okraji rašeliniska sa nachádza drevená rozhľadňa, z ktorej je možné vidieť celú rozlohu rašeliniska i s dominantným vrcholom Antýgl v pozadí.

Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Na slatine sa vyskytuje veľké množstvo rastlín, v strednej Európe veľmi vzácnych. Patrí medzi ne breza trpasličia, ktorá nedosahuje výšku väčšiu než 50 cm, páperník pošvatý, borovica horská (kosodrevina) a mnoho ďalších. Vzácne živočíchy sú zastúpené tetrovom, rysom ostrovidom alebo myšovkou horskou.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V 19. a 20. storočí bola pravá časť rašeliniska odvodnená a z časti vyťažená. Ťažba bola ukončená vyhlásením rezervácie v roku 1933, i dnes sú však následky ťažby zrejmé, napr. absenciou kosodrevinového porastu v niektorých častiach slatiny.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jezerní slať na českej Wikipédii.