John Bonham

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
John Bonham
John Bonham v roku 1975
John Bonham v roku 1975
Základné informácie
Popis umelca anglický bubeník
Rodné meno John Henry Bonham
Umelecké mená Bonzo
Narodenie 31. máj 1948
Redditch, Worcestershire
Úmrtie 25. september 1980 (32 rokov)
Clewer, Windsor, Anglicko
Žáner hard rock, heavy metal, blues-rock, folk rock
Hrá na nástroje bicie, tympany, gong
Roky pôsobenia 1964-1980
Vydavateľstvá Atlantic, Swan Song
Súvisiace
články
Led Zeppelin, Band of Joy, Terry Web and the Spiders
Webstránka www.ledzeppelin.com

John Henry „Bonzo“ Bonham (31. máj 1948, Redditch, Anglicko - 25. september 1980, Clewer, Windsor, Anglicko) bol britský bubeník a člen rockovej kapely Led Zeppelin.

Bol preslávený výkonnou a rýchlou pravou nohou, charakteristickým zvukom a citom pre rockovú hudbu. Všeobecne je ostatnými hudobníkmi a kritikmi uznávaný ako jeden z najväčších bubeníkov v histórii rockovej hudby a jeden z najdôležitejších a najvplyvnejších hudobníkov svojej éry. Bonham je popísaný v Encyclopædia Britannica ako "jedinečný príklad pre všetkých hard-rockových bubeníkov, ktorí by ho mali nasledovať".[1]

Bonham sa dožil veku 32 rokov a zomrel 25. septembra 1980 na následky pľúcneho edému spôsobeného vdýchnutím zvratkov v spánku. Po jeho smrti sa ostatní členovia rozhodli Led Zeppelin rozpustiť, pretože Bonhama považovali za nenahraditeľného bubeníka.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Bonham sa narodil 31. mája 1948 v Redditch (Worcestershire, Anglicko), Joan a Jackovi Bonhamovým.

Prvýkrát sa učil hrať na bicie v piatich rokoch, keď si zostavil biciu súpravu zo sudov a plechoviek od kávy a napodobňoval svoje idoly Gene Krupu a Buddy Richeho. V desiatich rokoch mu matka dala malý bubon. Prvú ozajstnú biciu súpravu, Premier Percussion, dostal od otca keď mu bolo pätnásť. Bonham nikdy nechodil na hodiny hry na bicie, riadil sa len radami ostatných bubeníkov z Redditch. Keď bol ešte v škole, hrával príležitostne ako náhradník v kapelách ako Blue Star Trio, v rokoch 1962-63,[2] a v roku 1963 s Gerry Levene & the Avengers.[3]

Bonham navštevoval Lodge Farm Secondary Modern School, kde mu jeho triedny učiteľ do hodnotenia napísal "Raz skončí buď ako smetiar alebo ako milionár".[4][5] Po opustení školy v roku 1964 pôsobil vo firme svojho otca ako tesársky učeň[6] a bubnoval v rôznych miestnych kapelách. V roku 1964 sa Bonham dostal do jeho prvej polo-profesionálnej skupiny, Terry Webb and the Spiders a v tom istom čase stretol svoju budúcu manželku Pat Phillipsovú. Hral tiež v ďalších birminghamských skupinách ako The Nicky James Movement a The Senators, ktorí v roku 1964 vydali nie príliš úspešný singel "She's a Mod". Bonham sa v tom čase začal venovať bicím naplno. O dva roky neskôr sa pridal k skupine A Way of Life, ale ta sa skoro stala neaktívna. Zo zúfalstva a nedostatku pravidelného príjmu sa pridal k bluesovej skupine Crawling King Snakes, ktorej sólovým spevákom bol mladý Robert Plant.

V roku 1967 vyzvali členovia skupiny A Way of Life Bonhama k návratu a on súhlasil, aj keď bol v tomto období v stálom kontakte s Plantom. Keď sa Plant rozhodol založiť skupinu Band of Joy, Bonham bol vybraný ako bubeník. Skupina vydala niekoľko demo snímkov, ale ani jedno album. V roku 1968 poriadal americký spevák Tim Rose turné po Spojenom kráľovstve a pozval Band of Joy aby zahajovali jeho koncerty. Keď sa Rose vrátil po niekoľkých mesiacoch na ďalšie turné, bol Bonham pozvaný, aby v spevákovej skupine bubnoval, čo pre Bonhama bolo pravidelným zdrojom príjmov.

Led Zeppelin[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Led Zeppelin

Po rozpade skupiny The Yardbirds, stretol gitarista Jimmy Page Roberta Planta, ktorý mu navrhoval Bonhama. Bonham už Planta poznal z práce na session, rovnako tak ako John Paul Jonesa. Pageho výber bubeníka obsahoval typy ako B.J. Wilson (Procol Harum) a štúdiových hráčov Clema Cattiniho a Aynsley Dunbara. Hovorilo sa, že na Pageovom zozname bol aj Ginger Baker. Keď však Jimmy Page a manažér Peter Grant videli Bonhama v júli 1968 za bicími u Tima Roseho v Hampstead (severný Londýn), boli presvedčený, že je to on, kto sa hodí pre nový projekt.

Bonham najprv váhal, či sa pripojiť k skupine, navzdory intenzívnej kampani.[7] Plant poslal osem telegramov do Bonhamovho obľúbeného hostinca "Three Men in a Boat" vo Walsall a po nich nasledovalo štyridsať telegramov od Granta. Avšak, v tom istom čase dostával tiež lukratívne ponuky od zavedených umelcov akými boli Joe Cocker a Chris Farlowe. Nakoniec akceptoval Grantovu ponuku. Neskôr spomínal, "Rozhodol som sa, pretože sa mi páčila viac ich hudba, než Cockerova alebo Farloweova."[8]

Počas prvého amerického turné skupiny Led Zeppelin v decembri 1968, sa Bonham spriatelil s bubeníkom skupiny Vanilla Fudge, ktorým bol Carmine Appice. Appice mu predstavil bicie značky Ludwig, ktoré potom Bonham používal po zvyšok svojej kariéry. Bonham používal najdlhšie a najťažšie dostupné paličky (veľkosť 2B), ktorým hovoril "trees" (stromy). Jeho tvrdý štýl hry sa uplatnil v mnohých skladbách Led Zeppelin, vrátane "Immigrant Song" (Led Zeppelin III), "When the Levee Breaks" (Led Zeppelin IV / Zoso.svg), "Kashmir" (Physical Graffiti), "The Ocean" (Houses of the Holy) a "Achilles Last Stand" (Presence). Štúdiová nahrávka skladby "Misty Mountain Hop" perfektne dokazuje jeho zmysel pre dynamiku, podobne ako to predviedol perfektnou hrou na "No Quarter." Na niekoľkých kúskoch z neskorších albumov sa Bonham prikláňa skôr k hre na bicie ovplyvnenej štýlom funk a latinskoamerickou hudbou. Piesne ako "Royal Orleans" a "Fool in the Rain" sú toho dobrými príkladmi.

Jeho slávne sólo na bicie, najprv známe ako "Pat's Delight", neskôr premenované na "Moby Dick", často trvalo pol hodiny a pravidelne v ňom Bonham používal holé ruky, aby dosiahol rôznych zvukových efektov.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 25. septembra 1980 vyzdvihol Bonhama asistent Led Zeppelin Rex King, aby sa pred nadchádzajúcim turné po Spojených štátoch zúčastnil skúšky v Bray Studios. Počas cesty do štúdia Bonham požiadal o zastávku na raňajky, kde zdolal štyri štvornásobné vodky (zhruba 473 ml). Keď prišiel na skúšku, pokračoval v pití. Skúška skončila neskoro v noci a tak sa celá skupina odobrala do Pageovho domu, The Old Mill House v Clewere (Windsor). Po polnoci Bonham upadol do spánku a tak bol presunutý do postele, v ktorej spával. Benji LeFevre (ktorý nahradil Richarda Colea ako manžer Led Zeppelin pre turné) a John Paul Jones ho potom nasledujúci deň popoludní našli mrtvého.[9] Bonham mal 32 rokov.

Niekoľko týždňov po pitve bolo oznámené, že 24 hodín pred svojou smrťou, skonzumoval John Bonham štyridsať odlievok vodky, čím si privodil pľúcny edém: zavodnenie pľúc spôsobené vdýchnutím zvratkov. Výsledok vyšetrovania nešťastnej smrti bol zverejnený 27. októbra.[9] Pitva nenašla v Bonhamovom tele žiadne stopy drog.[10] John Bonham bol spopolnený 12. októbra 1980 a pochovaný na cintoríne v Rushock, Worcestershire. Na jeho náhrobku je nápis:

Hrob Johna Bonhama

Cherished memories of a loving husband and father,
John Henry Bonham
Who died Sept. 25th 1980.
aged 32 years.
He will always be remembered in our hearts,
Goodnight my Love, God Bless.

Spomínajte s láskou na milujúceho manžela a otca,
Johna Henry Bonhama
ktorý zomrel 25. septembra 1980.
vo veku 32 rokov.
Bude navždy v našich srdciach,
dobrú noc moja Láska, Boh ti žehnaj.

Navzdory mediálnym dohadom, že bubeníci Cozy Powell, Carmine Appice, Barriemore Barlow, Simon Kirke alebo Bev Bevan a mnoho ďalších by mali Bonhama nahradiť, ostatní členovia sa rozhodli po Bonhamovej smrti skupinu Led Zeppelin rozpustiť. Dňa 4. novembra 1980 vydali tlačové prehlásenie potvrdzujúce, že skupina nebude pokračovať bez svojho bubeníka. "Prajeme si aby vošlo v známosť, že strata nášho drahého priateľa a ohľad na jeho rodinu, spoločne so zmyslom pre nedelitelnosť, ktorý cítime spoločne s naším manažérom, nás doviedli k rozhodnutiu nepokračovať v činnosti skupiny." Prehlásenie bolo podpísané jednoducho "Led Zeppelin".[11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. "Led Zeppelin" (2008) Encyclopædia Britannica. Ultimate Reference Suite. Chicago: Encyclopædia Britannica
  2. WELCH, Chris. John Bonham: A Thunder of Drums. San Francisco, Calif. : Backbeat, 2001. ISBN 0-87930-658-0. S. 19.
  3. BONHAM, Mick. John Bonham: The Powerhouse Behind Led Zeppelin. London : Southbank Publ., 2005. ISBN 1-90491-511-6. S. 31.
  4. Ian Fortnam, "Dazed & confused", Classic Rock Magazine: Classic Rock Presents Led Zeppelin, 2008, p. 38.
  5. Chris Welch and Geoff Nicholls (2001), John Bonham: A Thunder of Drums, page 15.Google books (limited extracts) Retrieved 2008-09-07
  6. ibid, page 18.
  7. ERLEWINE, Stephen Thomas. Led Zeppelin Biography [online]. Allmusic, [cit. 2008-11-11]. Dostupné online.
  8. DAVIS, Stephen. Power, Mystery And The Hammer Of The Gods: The Rise and Fall of Led Zeppelin. Rolling Stone, 4 July 1985, čís. 451. Dostupné online [cit. 2008-01-15].
  9. a b Chris Welch (1994) Led Zeppelin, London: Orion Books. ISBN 1-85797-930-3, pp. 92-94.
  10. John Bonham Biography
  11. No Way Out 2005, Mick Wall, page 86
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku John Bonham na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Led Zeppelin
Členovia
Jimmy Page | Robert Plant | John Paul Jones | John Bonham
Diskografia

Štúdiové albumy: Led Zeppelin | Led Zeppelin II | Led Zeppelin III | Led Zeppelin IV | Houses of the Holy | Physical Graffiti | In Through the Out Door |

Koncertné albumy: The Song Remains the Same | BBC Sessions | How the West Was Won |

Kompilácie: Box Set | Profiled | Remasters | Box Set 2 | Complete Studio Recordings | Early Days: Best of Led Zeppelin Volume One | Latter Days: Best of Led Zeppelin Volume Two | Coda | Mothership

Filmy: The Song Remains the Same | Led Zeppelin DVD

Súvisiace články

Peter Grant | Jason Bonham | Richard Cole | Swan Song Records | The Yardbirds | XYZ | The Firm | Page & Plant | Strange Sensation