Julián Podoba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Julián Podoba
slovenský lekár, zakladateľ slovenskej modernej endokrinológie, Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV, Slovenskej endokrinologickej spoločnosti
Narodenie9. januára 1916,
Ostratice, Slovensko
Úmrtie31. august 2005 (89 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma materLekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
RodičiaJán Podoba
ManželkaLibuša Podobová
DetiJán
Juraj

doc. MUDr. Julián Podoba, CSc. (* 9. januára 1916, Ostratice - † 31. augusta 2005, Bratislava), bol slovenský lekár, internista – endokrinológ, zakladateľ slovenskej modernej endokrinológie, Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV a a Slovenskej endokrinologickej spoločnosti. Za jeho najväčší prínos sa považuje zavedenie jodidácie kuchynskej soli v Česko-Slovensku, čím sa dosiahlo zlepšenie zdravotného stavu celej populácie. Jeho syn Ján je lekár, endokrinológ.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako najmladší zo šiestich dietí v rodine poľnohospodára Jána Podobu. Jeho otec bol dlhoročným starostom obce Ostratice a za prvej Česko-Slovenskej republiky bol senátorom v Národnom zhromaždení v Prahe. Julián ako deväťročný odišiel z domu študovať na gymnázium v Bratislave, býval na katolíckom internáte v Svoradove. Absolvoval Masarykovo štátne reálne gymnázium v Bratislave (teraz Gymnázium (Bratislava, Grösslingová 18) [1]. Nasledovalo štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v rokoch 1936 - 1940. Po ukončení štúdia začal pracovať na internej klinike v Bratislave pod vedením prof. Ladislava Dérera, ktorý je pokladaný za zakladateľa internej medicíny na Slovensku.

Výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Po druhej svetovej vojne (1945 - 1948) absolvoval študijný pobyt v Prahe na III. internej klinike Univerzity Karlovej. Pripojil sa k pracovnej skupine, ktorá vykonala v Česku prieskum ochorení vznikajúcich z nedostatku jódu. Vďaka tomu získal svoje celoživotné zameranie na endokrinológiu, predovšetkým záujem o ochorenia štítnej žľazy a ochorenia z nedostatku jódu.

Následne inicioval podobný prieskum aj na Slovensku. V rokoch 1949 - 1953 vyšetril so svojimi spolupracovníkmi v 602 obciach viac ako 157 tisíc osôb všetkých vekových kategórií[2], čo predstavovalo vtedy 3,2 % celkovej populácie. Zistil mentálne poškodenia a ľahké poškodenia mozgu v rozsiahlych oblastiach: na Žitnom ostrove, na severozápadnom Slovensku (Trenčín, Kysuce, Orava) a v oblasti Slovenského rudohoria [3]. Mentálne poruchy mali spoločnéhoho menovateľa, ktorým bol nedostatok jódu v organizme, zistený vyšetrením moču postihnutých. Ochorenie sa nazývalo endemický kreténizmus a endemická struma (zväčšenie štítnej žlazy prejavujúce sa hrvoľom na krku).

Predbežné výsledky výskumu vyústili už v roku 1951 do zriadenia Endokrinologického ústavu pod záštitou ministerstva zdravotníctva. Jeho prvý riaditeľom sa stal Julián Podoba. V roku 1954 bol Endokrinologický ústav inkorporovaný do novovzniknutej Slovenskej akadémie vied a v roku 1967 bol premenovaný na Ústav experimentálnej endokrinológie SAV.

Julián Podoba viedol supervíziu programov jódovej profylaxie do roku 1969, kedy rezignoval na funkciu riaditeľa po začatí normalizačného procesu a až do svojho odchodu do dôchodku (1987) bol vedúcim Oddelenia endemickej strumy. Julián Podoba nebol členom koministickej strany, bol katolíkom a vzdelaným človekom.

Ľudia žijúci v oblastiach s ťažkým jódovým deficitom môžu mať priemerný pokles IQ až o 13,5 bodu v porovnaní s komunitami s normálnym príjmom jódu. Tento mentálny deficit má negatívny dopad na schopnosť detí učiť sa, na zdravotný stav žien, na kvalitu života a ekonomickú produktivitu v postihnutých oblastiach.

Jódová profylaxia[upraviť | upraviť zdroj]

Jódová profylaxia je odborný názov pre jodidáciu soli, t. j. umelé pridávanie jódu do kuchynskej soli. Prvý raz úspešne zaviedla roku 1917 v Akrone, v štáte Ohio (USA). V Európe sa začalo s jodidáciou soli roku 1922 v niektorých kantónoch Švajčiarska, neskôr nasledovali Rakúsko a Bavorsko. Len o niekoľko rokov neskôr sa zaviedla jódová profylaxia vo Švédsku. Roku 1930 sa objavili prvé pokusy v Poľsku. Vo väčšine európskych krajín sa jodidačné programy zaviedli až po roku 1945. Na základe výskumu a iniciatívy MUDr. Juliána Podobu sa začala v roku 1951 jodidácia kuchynskej soli (jódová profylaxia) aj na Slovensku. Najskôr 7 mg jodidu draselného na 1kg soli, v roku 1953 12 mg na kilogram. Od roku 1965 sa vyrábala soľ s obsahom 25 mg jodidu draselného (18 mg jódu) na kilogram soli, povolený rozsah je 15-35 mg. V roku 1966 sa stala jódová profylaxia na Slovensku povinnou [4] .

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2003 - Medaila prezidenta Slovenskej republiky
  • 2006 - Významné osobnosti SAV 2006 (In memoriam) [5]
  • 2019 - uvedenie do Dvorany slávy slovenskej medicíny

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • spoluator s kolektívom autorov: Zdravoveda I, 1949, Tatran, Bratislava, 17178/49-II/1
  • spoluator s kolektívom autorov:Zdravoveda II, 1950, Tatran, Bratislava, 17178/49-II/1

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • JAHELKA, Tomáš – JANČIGA, Roman: Prečo zmizli Ťapákovci? O mimoriadnom úspechu jednej zdravotníckej intervencie, 2021, Bratislava, ISBN 978-80-89019-38-0.
  • Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied: Zásluha doc. Juliána Podobu na vymiznutí kreténizmu na Slovensku, link.
  • BREZA, Ján, BERNADIČ, Marián, MÁCOVÁ, Želmíra: História Slovenskej lekárskej spoločnosti, 2019, Bratislava, ISBN 978-80-89305-54-4.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Absolventi [online]. Gymnázium, Grösslingová 18, Bratislava, Gamča. Dostupné online.
  2. LICHARDUS, Branislav; LANGER, Pavel. História, Slovenská endokrinologická spoločnosť [online]. Slovenská endokrinologická spoločnosť; (SES). Dostupné online. Archivované 2022-01-19 z originálu.
  3. JANCIGA, Roman. Kreténizmus (ten endemický) ako významný sociologický faktor, formujúci slovenskú spoločnosť [online]. 2021-12-09, rev. 2021-12-10. Dostupné online.
  4. PODOBA, Ján. Príbeh jódu na Slovensku [online]. Ringier Axel Springer Media , aktuality.sk, 2022-01-09. Dostupné online.
  5. Významné osobnosti SAV 2006 [online]. Slovenská akadémiy vied, 2006-06-01. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]