Preskočiť na obsah

Juraj Lihosit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Juraj Lihosit
Narodenie25. apríl 1944 (80 rokov)
Martin

Juraj Lihosit (* 25. apríl 1944, Martin) je slovenský filmový a televízny režisér.

Detstvo prežil v Žiline. Absolvoval strednú priemyselnú školu filmovú v Čimeliciach. Neskôr šiel na filmovú a televíznu dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení, ale štúdium nedokončil. V praxi začínal ako produkčný v ČST, neskôr ako asistent a pomocný režisér tiež v Slovenskej filmovej tvorbe. V hranom filme sa výraznejšie presadil ako asistent réžie vo filme Ľalie poľné od Ela Havettu. Striedavo pracoval pre televíziu a na Kolibe.

Výročné ceny národných kinematografií majú takú váhu, akú má národná kinematografia v tom-ktorom národe a jeho kultúre.
– Lihosit na problematiku filmových cien pre Film.sk.[1]

V 60. rokoch Juraj Lihosit pôsobil aj ako autor hudby a textov vtedajšej bigbítovej hudobnej vlny. Pre skupinu The Beatmen napríklad zložil hudbu ku skladbe „Keby som bol Nór“,[2] či otextoval coververziu piesne „She Loves You“ (v slovenčine„Mám ju rád“) od skupiny The Beatles a bol výlučným textárom skladieb debutového albumu Deža Ursinyho, Provisorium.

V roku 1977 nakrútil hraný debut (televízny) s názvom Ako sa Vinco zaťal podľa námetu Jany Galvancovej a Ondreja Šulaja. Film sa odohráva na dedine v období SNP, kde je hlavnou postavou bitkár a frajer Vinco (Ivan Romančík st.). Ten sa odmieta pridať k partizánom a zároveň aj prezradiť úkryt partizánom Nemcom. Film sa v roku 1979 dostal do trezoru, kde bol až do roku 1989. Napriek „trezorovaniu“ mohol v nakrúcaní pokračovať, aj keď mnohé témy mal tabuizované. Mal problém písať si vlastné scenáre, preto ostatná tvorba vznikla na základe ponúknutých prác a sústredil sa na filmy a relácie pre deti a mládež. Hraný debut v Slovenskej filmovej tvorbe prichádza o čosi neskôr v roku 1983 filmom Sojky v hlave podľa scenáru Dušana Dušeka. Ide o lyrickú komédiu o láskach a sklamaniach chlapca z malého mesta.

Ďalšia tvorba a film pre deti

[upraviť | upraviť zdroj]

Na spoluprácu s Dušanom Dušekom nadviazal aj v roku 1988 ďalším filmom - Vlakári, ktorý opäť zachytáva slovenskú mládež. Vnútorný svet chlapca nám ukazuje jeho túžby, predstavy spojené najmä so spolužiačkou Kajkou. Ďalšia z príbehových línií sleduje Vojtov vzťah s otcom, ktorí sa po hospitalizácii matky ocitli doma sami. Zanedbanú opateru tak nahrádzajú starí rodičia (Jozef Kroner). Okrem lyrickej štylizácii, ktorá má opísať divákom čo prežíva chlapec uprostred dospievania sa niekoľkokrát objavuje aj štylizácia groteskná. Okrem Koliby bola Lihositovým zamestnávateľom aj televízia. Sem patrí napríklad televízny film Na začiatku cesty, alebo Vianočné čary a Anonym z rovnakého roku. Posledný zo spomenutých patrí do kategórie, ktorej sa Juraj Lihosit venoval - tvorba pre deti. Najvýraznejšie v 30-dielnom seriáli Bambuľine dobrodružstvá z roku 1982/1983. Pôvodný počet dielov bol 13, neskôr sa zvýšil na 26 a napokon na 30. V tejto sfére nakrútil tiež seriál večerníčkov Veselý strach pre STV, ktoré tiež napísal Dušan Dušek. Hlavnou postavou bolo opäť dievčatko v predškolskom veku (Adelka), ktoré v siedmich 8-minútových príbehoch hovorí o svojom strachu. Seriál využíval tiež animované pasáže (Valéria Takáčová). V rokoch 1978 až 1982 nakrútil viac ako 100 televíznych programov rôznych žánrov: dokumentárne filmy, televízne inscenácie, publicistické programy, folklórne pásma, programy pre deti, medailóny osobností, kultúrne a vzdelávacie programy...

V roku 2011 získal cenu Elsa Morante Cinema Bratislava, ktorú udeľuje taliansky inštitút významnej osobnosti z oblasti filmu a kultúry. Okrem Slováka je ocenený aj Talian, konkrétne vtedy ním bol Roberto Fraenza.

Dokumentárna tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Do tejto kategórie patrí množstvo profilov známych osobností ako Ladislava Chudíka, Jozefa Kostku, Štefana Nosáľa, Jána Kostru, Jozefa Budského či Janka Alexyho. V roku 1982 v spolupráci s Dežom Ursínym nakrútil film o zanikaní starého a formovaní nového života v súčasných lesoch s názvom Spievanie na zore. Po roku 1989 sa prestal venovať dramatickej tvorbe a vrátil sa k dokumentárnej. Nakrútil tak film Odchody a návraty o emigrantoch - známych bývalých z V-klubu. Zaujímavým projektom bol tiež dokument Svedectvo z obrazovky, v ktorom sa venoval televíznym hlásateľkám odstaveným v čase normalizácie a iným dobou "postihnutým" (Dubček, Kusý, Kočtúch, Kaliský, Strinka, Budaj...). Už tu sa dostáva do kontaktu s ďalšou ním preferovanou témou - Alexander Dubček. Nakrútil o ňom filmy ako Blízky človek a Dubček sa narodil v Uhrovci z roku 1993.

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V procese výroby je veľký hraný projekt Dunajská sága, ktorý má mať podobu filmu aj televízneho seriálu. V centre pozornosti sú osudy významnej bratislavskej rodiny Kovatsovcov na pozadí dejinných udalostí od začiatku 19. storočia po rok 1944. Vysoký rozpočet historického veľkofilmu posúva premiéru, ktorá je momentálne naplánovaná na rok 2013.

Televízne inscenácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Dokumentárne filmy

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Václav Macek, Jelena Paštéková, Dejiny slovenskej kinematografie, (Martin: Osveta, 1997). 599 s. ISBN 80-217-0400-4

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona. Cena za každú cenu?. Film.sk, 2001, roč. 2, čís. 9, s. 22 – 24. S. 23, stĺ. 1 (citácia Lihositu). Dostupné online [cit. 2024-02-17]. ISSN 1335-8286.
  2. BEATMEN, The: Keby som bol Nór (RN / Slovenská televízia / 1965) [online]. MÚZEUM SLOVENSKÝCH HISTORICKÝCH ZVUKOVÝCH NAHRÁVOK, [cit. 2023-04-24]. Dostupné online.