Juraj Uhrín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Juraj Uhrín
Bývalý povereník spravodlivosti
V úrade
17. december 1954 – 18. december 1956
PrezidentAntonín Zápotocký
PremiérRudolf Strechaj (Predseda Zboru povereníkov)
Predchodca Rudolf Strechaj Mikuláš Kapusňák Nástupca
Biografické údaje
Narodenie6. október 1920
Békešská Čaba, Maďarské kráľovstvo
Úmrtie?
Politická stranaKSS (KSČ)
Alma materPrávnická škola pracujúcich
Profesiasudca, politik

Dr.[1] Juraj Uhrín (* 6. október 1920, Békešská Čaba, Maďarské kráľovstvo – † ?[2]) bol slovenský robotnícky právnik a politik. Bol pôvodne poľnohospodársky robotník, po absolvovaní tzv. Právnickej školy pracujúcich, sa stal sudcom[3]. Bol sudcom v procese s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku, na čele ktorej mal stáť Gustáv Husák.[4] Po skončení procesu sa začal ako člen KSS, resp. KSČ politicky angažovať. V roku 1954 sa stal slovenským povereníkom spravodlivosti.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v maďarskom meste Békešská Čaba, kde žila početná slovenská menšina. Živil sa ako pomocná pracovná a poľnohospodárska sila. V rokoch 1941 až 1943 absolvoval prezenčnú vojenskú službu. Z tejto sa pokúsil dezertovať, bol však zadržaný a umiestnený do zberného tábora. Počas vojny bol ťažko zranený, keď ho zasiahol letecký útok. Prišiel o štyri prsty na pravej ruke. Po skončení druhej svetovej vojny sa presťahoval do Česko-Slovenska a začal bývať v Šali. V rokoch 1945 až 1946 pracoval ako robotník v poľnohospodárstve, následne až do roku 1950 ako školník. V roku 1946 vstúpil do Komunistickej strany. Od roku 1948 predsedal dva roky KSS v Šali. V roku 1949 nastúpil na dvojročný kurz tzv. Právnickej školy pracujúcich pri Ministerstve spravodlivosti, ktorá mala za úlohu vychovávať nové a Komunistickej strane verné kádre pre justíciu. Už v roku 1951 sa stal predsedom kontrolného odboru na Povereníctve spravodlivosti. Následne sa stal predsedom Krajského súdu v Bratislave. 17. decembra 1954 bol vymenovaný za povereníka spravodlivosti, pričom vo funkcii zotrval do 18. decembra 1956.[2] [3] Z funkcie povereníka musel podľa záznamov odísť z dôvodov alkoholizmu, nemorálneho života a zneužívania výhod, za čo bol ako povereník disciplinárne riešený. Bolo mu však umožnené naďalej pracovať v štátnej správe, keď začal pôsobiť na Ústrednom národnom výbore v Bratislave.[5]

Ako vhodný káder bol vybraný za sudcu v procese s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku. Stal sa tak predsedom senátu, ktorý bol špeciálne zriadený na Najvyššom súde. Jeho rozhodnutia v tejto kauze boli počas celého priebehu aktívne ovplyvňované prítomnými členmi ÚV KSČ cez lístočky s pokynmi. V jednom z týchto pokynov napísal člen ÚV Rudolf Strechaj Uhrinovi: "Drž nakrátko tú sviňu." Tento pokyn bol mierený k osobe Gustáva Husáka a možnostiam jeho obhajoby. Tento pokyn bol dokonca určitý čas aj súčasťou súdneho spisu, keďže Juraj Uhrín ho nechal z neznámeho dôvodu vo svojom stole v súdnej sieni.[6] Okrem tohto procesu súdil aj iné politické procesy, napríklad proti katolíckemu disentu.[7] Práve za svoju účasť na politických procesoch sa v roku 1954 stal Juraj Uhrín povereníkom spravodlivosti.

Ústav pamäti národa eviduje pod údajmi Juraj Uhrín, nar. 06.10.1920 jeden záznam. Pod registračným číslom 4622 sa nachádza osoba s krycím menom Ulman, ktorá je evidovaná v kategórii agent. Pod kategóriou agent sú podľa Ústavu pamäti národa osoby, ktoré je možné považovať za vedomých spolupracovníkov ŠtB.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenská národná rada 1954 [online]. psp.cz, [cit. 2017-01-04]. Dostupné online.
  2. a b Michal Macháček. GUSTÁV HUSÁK V KAUZE SLOVENSKÉHO BURŅOAZNÍHO NACIONALISMU. Praha 2011, s. 235.
  3. a b J. Vorel, A. Šimánková a L. Babka. Československá justice v letech 1948–1953 v dokumentech. Praha, Úřad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu, 2004, s. 131.
  4. Politické procesy v ČSR v 50. letech [online]. totalita.cz, [cit. 2017-01-03]. Dostupné online.
  5. Juraj Marušiak. Česko-Slovenská historická ročenka. Brno, 2006, s. 286.
  6. Michal Macháček. GUSTÁV HUSÁK V KAUZE SLOVENSKÉHO BURŅOAZNÍHO NACIONALISMU. Praha 2011, s. 156.
  7. Súd s Karolom Cibirom, Silvesterom Krčmérym a spol. [online]. smalik.szm.com, [cit. 2017-01-04]. Dostupné online.
  8. Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti [online]. upn.gov.sk, [cit. 2017-01-04]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]