Jurkovičova Tepláreň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°08′38″S 17°07′33″V / 48,1438°S 17,1257°V / 48.1438; 17.1257
Jurkovičova Tepláreň
coworkingové centrum, kaviareň, reštaurácia, galéria
TEPLAREN-lowres-1008.jpg
Jurkovičova Tepláreň po rekonštrukcii
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°08′38″S 17°07′33″V / 48,1438°S 17,1257°V / 48.1438; 17.1257
Autor Dušan Jurkovič
Štýl funkcionalizmus
Vznik 1942
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 11561/2
 - dátum zápisu 23. 4. 2008
Poloha v rámci Bratislavy
Webová stránka: skypark.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Jurkovičova Tepláreň (pôvodný zaužívaný názov: Bratislavská tepláreň)[1] je rekonštrukciou starej funkcionalistickej budovy Bratislavskej teplárne v Starom Meste, ktorá bola pôvodne navrhnutá Dušanom Jurkovičom, ako súčasť vtedajšej industriálnej časti mesta.[2] Dnes je sídlom coworkingového centra BASE, kaviarne, reštaurácie a galérie.[3]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Jurkovičova Tepláreň pred rekonštrukciou

Jurkovičova Tepláreň  bola vybudovaná v bývalej industriálnej časti Bratislavy, medzi ulicami Čulenova, Továrenská a Bottova. Navrhnutá bola slovenským architektom Dušanom Jurkovičom, ktorý spolupracoval so Západoslovenskými elektrárňami[4] a je považovaný za zakladateľa modernej architektúry na Slovensku.[5] Areál teplárne bol vystavaný vo vojnových 40. rokoch na pozemkoch rafinérie minerálnych olejov Apollo. Bol budovaný postupne, v súlade s meniacimi sa technológiami a architektonickými výrazmi. Samotnú budovu teplárne, ktorá tvorila najstaršiu časť areálu, kotolňu a turbínovú halu, začali stavať v roku 1941 a dokončili ju v roku 1942.[4]

16. júna 1944 americké bombardéry zaútočili na Rafinériu Apollo, Zimný prístav a Dunajský most v Bratislave. Bombardovaním bola čiastočne zasiahnutá a zničená aj budova teplárne.

V období do 70. rokov 20. storočia boli postavené ďalšie dve turbínové haly, vodné hospodárstvo, trafostanica, a druhá kotolňa s rozvodňou a velínom, obehovými čerpadlami a olejovým hospodárstvom. Dominantnou črtou areálu sa stal komín.[4]

Jej prevádzka bola utlmená koncom 20. storočia, následne niekoľko rokov budova chátrala.[6]

23. apríla 2008 získala pre svoje architektonické kvality titul národnej kultúrnej pamiatky (číslo ÚZPF 11561/2).[1]

Rekonštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2018 získala spoločnosť Penta Real Estate povolenie na revitalizáciu Jurkovičovej Teplárne a bola opäť skolaudovaná v roku 2021.[7] Rekonštrukcia budovy bola koncipovaná takým spôsobom, aby zachovala pôvodné časti pamiatky ako sú štruktúra strechy, do priestoru zasadený reštaurovaný žeriav, pamiatkovo chránené násypníky uhlia či pôvodné tehlové steny. Zachovaných bolo presne 31 736 tehál z pôvodnej fasády, z ktorých mnohé boli využité v interiéri po rekonštrukcii.[2]

Účelom budovy po revitalizácii je prevádzka kaviarne, galérie a reštaurácie. Zároveň je sídlom centra flexibilných kancelárií BASE.

Autori rekonštrukcie:

  • autor obnovy plášťa budovy: PAMARCH, spol. s r.o.
  • ator konverzie interiéru: Architekt Martin Paško a tím DF CREATIVE GROUP, spol. s r.o.
  • autor návrhu interiéru centra flexibilných kancelárií: Architekti Ján Antal, Martin Stára a tím Studio Perspektiv s.r.o.[2]

Sky Park[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba projektov Sky Park Residence, Sky Park Offices a rekonštrukcia Jurkovičovej teplárne prispeli do výraznej revitalizácie pôvodnej industriálnej časti mesta, ktorá bola zasiahnutá bombardovaním v roku 1944, počas 2. svetovej vojny.

Sky Park Residence tvoria 4 rezidenčné veže, z ktorých 3 už sú dokončené. Veže boli navrhnuté svetoznámou architektkou Zaha Hadid a zároveň sa stali jedným z jej posledných projektov pred smrťou. Budova Sky Park Offices navrhnutá štúdiom Vietzke & Borstelmann Architekten, bola dokončená v roku 2021. Súčasťou areálu je taktiež park, s viac než 35 000 m² zelene, ktorý navrhol Igor Marko v spolupráci s Townshend Landscape Architects.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
  2. a b c Jurkovičova Tepláreň – odkaz minulosti, symbol prítomnosti [online]. [Cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  3. a b SKY PARK by Zaha Hadid [online]. skypark.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  4. a b c Kotolňa a turbínová hala. In: Register modernej architektúry [online]. Register modernej architektúry, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
  5. Dušan Samuel Jurkovič [online]. www.archinfo.sk, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
  6. Vznik bratislavského zimného prístavu [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2020-05-19, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
  7. Stavebné povolenia : SU2018 388 [online]. www.staremesto.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online. (slovak)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]