KAI T-50 Golden Eagle

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 14:13, 29. júl 2018, ktorú vytvoril Sokol Kat (diskusia | príspevky) (Konštrukcia)
KAI T-50 Golden Eagle

Juhokórejský FA-50
Typvojenské cvičné lietadlo
ľahké bojové lietadlo
VýrobcaKorea Aerospace Industries
Prvý let20. august 2002
Zavedenýapríl 2007
Vyradenýv aktívnej službe
Hlavný používateľVzdušné sily Kórejskej republiky
Iracké vzdušné sily
Indonézske vzdušné sily
Filipínske vzdušné sily
Thajské kráľovské vzdušné sily
Výroba2001 – súčasnosť
Vyrobených182
Cena za kusT-50: 27,5 mil. amerických dolárov (v roku 2017) [1]
FA-50: 34,8 mil. amerických dolárov (v roku 2014) [2]

KAI T-50 Golden Eagle je dvojmiestne cvičné lietadlo a ľahké bojové lietadlo. Bolo vyvinuté kórejskou spoločnosťou Korea Aerospace Industries (KAI) v spolupráci s americkou firmou Lockheed Martin, ktorá vyrába stíhačky F-16.

Vznik a vývoj

T-50 Golden Eable

Od roku 1992 sa Kórejská republika zaoberala možnosťou vývoja nového vysoko výkonného lietadla, ktoré by slúžilo na pokračovací výcvik pilotov stíhacích lietadiel, ale aj na plnenie úloh ľahkého bojového lietadla. Plánovalo sa, že výroba nového stroja bude prebiehať na montážnych linkách spoločnosti Samsung potom, ako sa skončí licenčná výroba stíhačiek F-16. Tento program bol však v polovici roku 1995 pozastavený. Hlavným dôvodom bol nedostatok partnerov, ktorí by Samsungu pomohli s prerozdelením rizika, ale aj pochybnosti o finančnej návratnosti projektu, ktoré vyplývali z prebiehajúcej ázijskej finančnej krízy. Dňa 3. júla 1997 však dala juhokórejská vláda programu opäť zelenú. O niekoľko dní neskôr podpísala spoločnosť Lockheed Martin s firmou Samsung dohodu o spoločnom vývoji a výrobe lietadla KTX-2. V októbri 1997 bola podpísaná plnohodnotná zmluva o vývoji nového lietadla, pričom na programe začalo pracovať približne 500 ľudí. V dňoch 12. - 16. júla 1999 sa uskutočnilo posúdenie predbežného konštrukčného návrhu a v septembri toho istého roku sa lietadlo dostalo na rysovacie dosky.

V roku 1999 vytvára Samsung Aerospace spoločný podnik s firmami Daewoo Heavy Industries a Hyundai Space and Aircraft Company, ktorý nazvali Korea Aerospace Industries (KAI). Vývoj lietadla KTX-2 tak pokračuje pod záštitou novovzniknutého podniku.

Na výstave Asian Aerospace, ktorá sa konala vo februári 2000, spoločnosť KAI oficiálne oznámila premenovanie projektu z KTX-2 na T-50/A-50 Golden Eagle. Dňa 4. augusta 2000 bol schválený konštrukčný návrh lietadla, čo viedlo k schváleniu výroby prototypu a spusteniu testovania. Práce na strednej časti trupu sa začali 3. júla a 1. augusta 2000 sa začala aj výroba prednej a zadnej časti trupu. Záverečná montáž bola hotová 14. septembra 2001 a prvý prototyp T-50 Golden Eagle bol predstavený verejnosti 31. októbra.

Prvý let prototypu nového lietadla sa konal 20. augusta 2002. T-50 Golden Eagle vzlietol zo zariadenia Korea Aerospace Industries v Sachone a lietadlo strávilo vo vzduchu 39 minút. Let prebehol úspešne a splnil všetky vytýčené ciele. Lietadlo bolo otestované pri plnom ťahu, avšak bez použitia prídavného spaľovania. Najskôr vystúpilo do nadmorskej výšky 2 134 m a neskôr vzlietlo až do výšky 4 572 m. Golden Eagle vykonal niekoľko manévrov a vyskúšal viacero prechodných režimov motora. Počas celého letu zostal z bezpečnostných dôvodov podvozok lietadla vysunutý. Prototyp dosiahol počas prvého letu maximálnu rýchlosť 565 km/h).

Dňa 8. novembra 2002 úspešne absolvoval svoj prvý let aj druhý prototyp T-50. Rýchlosť zvuku sa podarilo prekonať jednému z prototypov 18. februára 2003, počas 41. letu. Lietadlo dosiahlo vo výške 12 192 m rýchlosť 1,05 Machu. Letové skúšky boli ukončené v poradí stým letom dňa 28. apríla 2003 a 28. júla začali lietadlo testovať Vzdušné sily Kórejskej republiky. V auguste a septembri boli dodané ešte dva prototypy. V októbri bol otestovaný kanón lietadla a v novembri sa začalo s testovaním riadených striel vzduch-vzduch AIM-9.

Dňa 19.decembra 2003 bola podpísaná prvá zmluva na dodanie 25 cvičných strojov T-50 pre juhokórejské letectvo.[3] Dodávky začali v decembri 2005 a T-50 bola oficiálne zaradená do služby v apríli 2007.

Cvičné lietadlá T-50 boli považované za tak úspešné a ľahko ovládateľné, že spoločnosť KAI sa rozhodla vyvinúť vylepšenú verziu, ktorá by mohla slúžiť aj ako ľahké bojové lietadlo. To viedlo k skonštruovaniu FA-50, ktoré uskutočnilo svoj prvý let v roku 2011. Táto verzia má zvýšenú kapacitu palivovej nádrže a vylepšuje kľúčovú avioniku, vrátane radarového varovného prijímača, systémov nočného videnia a dátovej linky. Najdôležitejším prvkom, ktorý pribudol vo výbave stroja, je však izraelský pulzno-dopplerovský rádiolokátor EL/M-2032 s efektívnym dosahom 100 km pri detekcii lietadiel veľkosti stíhačky.[4] V decembri 2011 bola s KAI podpísaná zmluva na 20 lietadiel FA-50, ktoré mali byť dodané do roku 2014.

Konštrukcia

T-50

Lietadlo je poháňané jedným dvojprúdovým motorom General Electric F404-GE-102 s prídavným spaľovaním, ktorý generuje maximálny ťah 78,7 kN. Tento motor vyrába juhokórejská spoločnosť Samsung Hanwha Techwin na základe licencie od General Electric. T-50 dosahuje vo výške 9 000 m rýchlosť až 1 640 km/h, čo z neho robí najrýchlejšie cvičné lietadlo na svete.[5] Maximálny dolet stroja je 1 851 km a výškový dostup je 14 630 m.

Kokpit má tandemové usporiadanie, t.j. žiak sedí vpredu a inštruktor na sedadle vzadu. Lietadlo je vybavené digitálnym systémom riadenia (fly-by-wire) s trojitým zálohovaním, pričom riadenie môže prevziať aj inštruktor v zadnej časti kabíny. V kokpite je využitý koncept HOTAS (Hands-On-Throttle-And-Stick), t.j. najdôležitejšie ovládacie prvky sú umiestnené na plynovej a riadiacej páke. Kabína je vybavená dvojicou viacúčelových farebných displejov od firmy Honeywell s uhlopriečkou 127 mm a head-up displejom (HUD) od spoločnosti BAE Systems. K ďalšej výbave patrí GPS/inerciálny navigačný systém, UHF/VHF komunikačný systém a identifikačný systém "vlastný-cudzí".

TA-50

Výbava tejto verzie je rozšírená o dopplerovský rádiolokátor EL/M-2032 od izraelskej spoločnosti Elta. Radar pracuje v režimoch vzduch-vzduch aj vzduch-zem. Mal by byť schopný detegovať a sledovať vzdušné ciele až na vzdialenosť 150 km. Na tú istú vzdialenosť dokáže mapovať zemský povrch vo vysokom rozlíšení a detegovať pozemné ciele. Lode dokáže detegovať a sledovať až na vzdialenosť 300 km.[6]

Lietadlo získalo aj základnú výzbroj v podobe kanónu General Dynamics A-50 kalibru 20 mm a protilietadlových rakiet krátkeho dosahu AIM-9 Sidewinder. TA-50 však má integrované len staršie verzie týchto rakiet (AIM-9M a AIM-9L/I-1). Vzhľadom k tomu, že už ide o verziu, ktorá má plniť úlohy ľahkého bojového lietadla, výzbroj je rozšírená o základnú muníciu typu vzduch-zem. Zastupujú ju neriadené bomby Mk 82 s hmotnosťou 227 kg a navádzané strely AGM-65 Maverick.

FA-50

Táto verzia má v porovnaní s TA-50 rozšírenú škálu výzbroje o navádzané bomby GBU-38/B.[7]

Operačné nasadenie

Filipínska operácia proti islamským radikálom

FA-50 odpaľuje strelu vzduch-zem AGM-65 Maverick

Dňa 23. mája 2017 spustila filipínska armáda útok v meste Marawi (provincia Lanao del Sur), s cieľom zajať vodcu skupiny Abu Sayyafa, ktorá bola spriaznená organizáciou Islamský štát (IS). Výsledkom bola najdlhšia mestská bitka v moderných filipínskych dejinách. Po dvoch dňoch pozemných bojov sa do operácie zapojilo aj filipínske letectvo. Jeho úlohou bolo uskutočniť letecké údery na asi 30 zostávajúcich militantov z džihádistickej skupiny Maute, ktorých sa pozemným jednotkám nedarilo vytlačiť z ich pozícií v troch dedinách v okolí mesta.

Do konca prvého týždňa kampane nasadili filipínske vzdušné sily obe svoje bojové lietadlá - FA-50 a OV-10 Bronco. Po krátkom prímerí, počas ktorého boli evakuovaní civilisti, sa 3. júna pozemné potýčky a letecké údery obnovili. K "slovu" sa opäť dostali FA-50, ktoré bombardovali centrum mesta. O dva dni neskôr sa do blízkej palebnej podpory pozemných jednotiek zapojili spolu s FA-50 aj vrtuľníky AW109E. Do oblasti nad mestom Marawi sa stíhačky vrátili znovu 9. júna, keď uskutočňovali nálety na okolité dediny pod kontrolou džihádistov z Maute.

Po počiatočných úspechoch lietadiel FA-50 sa však odohral incident, pri ktorom tieto stroje takpovediac pálili do vlastných radov. K prípadu došlo 12. júla, keď sa stíhačky FA-50PH pokúsili zhodiť štyri neriadené bomby na obranné pozície asi 80 militantov zo skupiny Maute a IS. Jedna z bômb dopadla približne 200 metrov od vytýčeného cieľa a zasiahla budovu, v ktorej sa nachádzali vládne jednotky. V dôsledku tohto incidentu boli dvaja vojaci zabití a 11 ďalších utrpelo zranenia. Po uskutočnení takmer 70 úspešných misií tak musela byť celá letka FA-50PH kvôli vyšetrovaniu dočasne uzemnená.

Do bojov sa lietadlá FA-50 znovu zapojili v polovici augusta a boli nasadzované až do úplného ukončenia celej operácie. Tá sa oficiálne skončila 23. októbra 2017, po piatich mesiacoch bojov, keď filipínsky tajomník národnej obrany Delfin Lorenzana informoval o víťazstve nad teroristami v Marawi.[8]

Varianty

  • T-50: cvičné lietadlo
  • T-50B: špeciálna verzia pre juhokórejský akrobatický tím Black Eagles
  • TA-50: lietadlo pre pokračovací výcvik pilotov a ľahké bojové lietadlo
  • FA-50: ľahké bojové lietadlo

Používatelia

T-50 indonézskych vzdušných síl

Filipíny Filipíny

Indonézia Indonézia

Irak Irak

Kórejská republika Kórejská republika

Thajsko Thajsko

Špecifikácie (FA-50)

Veria T-50B z akrobatického tímu Black Eagles

Technické údaje

  • Posádka: 2
  • Dĺžka: 13,14 m
  • Rozpätie: 9,45 m
  • Výška: 4,82 m
  • Nosná plocha : 23,69 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 6 470 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 12 300 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × dvojprúdový motor General Electric F404-GE-102 s prídavným spaľovaním s maximálnym ťahom 78,7 kN

Výkony

  • Maximálna rýchlosť: Mach 1,5 (1 640 km/h) vo výške 9 144 m
  • Dolet: 1 851 km
  • Dostup: 14 630 m[10]
  • Stúpavosť: 198 m/s
  • Preťaženie: -3/+8 g

Výzbroj

Referencie

Pozri aj