Kačica chrapka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Kačica chrapkavá)
Kačica chrapka
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(global[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Anas crecca
Linnaeus, 1758
Synonymá
chrapačka menšia, kačica chrapkavá, chrapka

Mapa rozšírenia kačice chrapky
      Hniezdiaca, výskyt v letnom období
      Hniezdiaca, celoročný výskyt
      Nehniezdiaca
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kačica chrapka (iné názvy: chrapačka menšia, kačica chrapkavá, chrapka[3][4][5]; lat. Anas crecca[6][7][8]) je zúbkozobec z čeľade kačicovitých. Obýva rôzne druhy vôd s bohatou pobrežnou vegetáciou celej holarktídy. Cez Slovensko pravidelne migruje a zimovanie bolo zistené v 33,10 % mapovacích kvadrátov.[9] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kačica chrapka patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej a európskej populácie je neznámy, populácia v severnej Amerike je posledných 40 rokov stabilná.[1]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Hlas

2 min., Anglicko

Veľmi hlasná kačica. Samec sa ozýva melodickým kri-kri-kri, samička vysokým háp-háp-háp. Ak sú spolu viaceré, ich kontaktné hlasy sa zlejú do tichého pískania.[10]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 10 - 40, zimujúcich jedincov 500 - 1 000. Veľkosť populácie mala mierny pokles od 20 - 50%. Veľkosť územia na ktorom sa vyskytovala bola stabilná, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 V - zraniteľný. V roku 1998 VU:B1,2c - zraniteľný. V roku 2001 VU - zraniteľný.[11] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[9]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 10 – 30 párov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2012) boli neznáme. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola neznáma.[12] V roku 2014 EN D - silne ohrozený.[2][13][14]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 0 – 5 párov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2008 – 2018) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2018) boli neznáme. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola neznáma.[15]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Páry sa dávajú dokopy už koncom zimy. Káčer volá svoje krik-krik-krik aj po spárení. Hlavný tok prebieha až na hniezdisku. K toku patria aj prenasledovacie lety, ktorými si ohraničujú revír so susednými pármi.

Kačica chrapka si hľadá skryté miesto v hustej vegetácii pozdĺž brehu, niekedy aj trochu ďalej od vody. Hniezdo je priehlbina vyplnená hlavne trávou a páperím. Býva ukryté pod trsom trávy alebo pod kríkom. Stavia iba samička a hniezdny materiál zbiera sediac na hniezde z blízkeho okolia. Koncom marca až začiatkom apríla začne znášať vajíčka. Vajíčka sú krémové až nazelenalé, znáša 8 až 11 vajíčok. Odvtedy sa správa veľmi skryto a zdržuje sa len v hustej vegetácii. Na znášku zasadne až po znesení posledného vajíčka. Zahrieva ich len samička 21 až 23 dní. Na konci inkubačnej doby opustí káčer samičku a začne u neho fáza pŕchnutia. Od začiatku znášania vajíčok až po moment, kedy dokážu mláďatá lietať ubehne 53 dní. Stará sa o ne len samička a zdržujú sa výhradne v kryte vegetácie. Až keď majú mláďatá 44 dní a vedia lietať, vypláva s nimi no otvorenú hladinu. Priemerne sa podarí vychovať 4 – 5 mláďat.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Pri hľadaní potravy vyžaduje plytké mokrade, maximálnu hĺbku 20 cm. Nie je vyberavá, prispôsobí sa momentálnej ponuke buď rastlinnej alebo živočíšnej strave. Koncom leta zalieta na pokosené obilné polia. Na zimoviskách cez deň odpočíva a potravu vyhľadáva v noci, pri mori sa riadi odlivom a prílivom.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 2000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[16]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUCN Red list 2021.3. Prístup 8. februára 2022.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  4. Časopis Poľovníctvo a rybárstvo – Najmenšia európska kačica [online]. SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, 16.2.2010, [cit. 2016-10-13]. Dostupné online. Archivované 2016-10-28 z originálu.
  5. chrapka. In: Slovník súčasného slovenského jazyka H – L, 2011. dostupné online
  6. IOC World Bird List v 9.1 by Frank Gill & David Donsker (Eds). Screamers, ducks, geese, swans [online]. worldbirdnames.org © 2019 IOC World Bird List, Creative Commons Attribution 3.0 Unported License, [cit. 2019-03-07]. Dostupné online.
  7. Carboneras, C., Christie, D.A. & Kirwan, G.M. (2019). Common Teal (Anas crecca). In: del Hoyo, J., Elliott, A., Sargatal, J., Christie, D.A. & de Juana, E. (eds.). Handbook of the Birds of the World Alive. [online]. Lynx Edicions, Barcelona., [cit. 2019-03-07]. Dostupné online. (En)
  8. Butchart, S., Ekstrom, J. & Ashpole, J. Common Teal (Anas crecca) - BirdLife species factsheet [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2019-03-07]. Dostupné online. (En)
  9. a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Alžbeta Darolová, Rudolf Jureček. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Kačica chrapka / Kačica chrapkavá, s. 129 – 131.
  10. PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  11. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  12. Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-15]. S. 790. Dostupné online.
  13. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  14. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  15. Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-15]. Dostupné online.
  16. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Krickente na nemeckej Wikipédii.