Kalvária (Bratislava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kríž na Kalvárii

Bratislavská Kalvária je miesto v Bratislave, ktorá predstavuje pozostatky z pôvodnej krížovej cesty z roku 1694. Nachádza sa v mestskej časti Staré Mesto nad Pražskou ulicou.

Kalvária[upraviť | upraviť zdroj]

Horský povrch

Bratislavská Kalvária na Kalvárskom vrchu bola postavená medzi prvými v Uhorsku, na pamiatku bitky proti Turkom pri Viedni v roku 1683. Prvé zastavenie krížovej cesty sa nachádza v priestoroch dnešnej zastávky SAV, pri Kostole svätého Cyrila a Metoda. Keď v tých miestach postavili hotel Dax, citlivo zakomponovali kaplnku do zadnej steny hotela. Po premenovaní na hotel Kriváň ju zamurovali a kaplnku postupne búrali a odstraňovali.

V roku 1713 bol práve priestor Kalvárie útočiskom pre Bratislavčanov, ktorí tú prežili povestný mor.

Pred 250 rokmi si vybrali pustý kostolík na vŕšku pri Kalvárii za svoj príbytok dvaja pustovníci, fráter Blažej a fráter Hieronym. V noci 18. marca 1758 však boli obaja na tomto mieste zavraždení.

Najväčší zásah dostala Kalvária počas výstavby Pražskej cesty, kedy bola jej veľká časť úplne zničená.

Prístupy[upraviť | upraviť zdroj]

Do priestoru Kalvárie vedú 3 prístupy:

  • z ulice Za sokolovňou – vstup od začiatku krížovej cesty. V blízkosti je zastávka MHD autobusov a trolejbusov Sokolská na Pražskej ceste
  • z Langsfeldovej ulice – vstup na úrovni 8. zastavenia
  • z ulice Na kalvárii – vstup od konca krížovej cesty

Zastavenia[upraviť | upraviť zdroj]

15. zastavenie

V súčasnosti sú zastavenia krížovej cesty zobrazené ako obrázok s textom v drevenom ráme pribité na stromy (len 12. zastavenie je pribité na kríži, ktorý sa nachádza na vrchole kopca). Na bratislavskej Kalvárii je spolu až 15 zastavení:

  • I. zastavenie: "Pán Ježiš je odsúdený na smrť"
  • II. zastavenie: "Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia"
  • III. zastavenie: "Pán Ježiš padá prvýkrát pod krížom"
  • IV. zastavenie: "Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou"
  • V. zastavenie: "Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž"
  • VI. zastavenie: "Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku"
  • VII. zastavenie: "Pán Ježiš padá druhýkrát pod krížom"
  • VIII. zastavenie: "Pán Ježiš napomína plačúce ženy"
  • IX. zastavenie: "Pán Ježiš padá tretíkrát pod krížom"
  • X. zastavenie: "Pánu Ježišovi zvliekajú šaty"
  • XI. zastavenie: "Pána Ježiša pribíjajú na kríž"
  • XII. zastavenie: "Pán Ježiš na kríži zomiera"
  • XIII. zastavenie: "Pána Ježiša skladajú z kríža"
  • XIV. zastavenie: "Pána Ježiša pochovávajú"
  • XV. zastavenie: "Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista – svedectvo pre tretie tisícročie"

Lurdská jaskyňa[upraviť | upraviť zdroj]

Lurdská jaskyňa

Lurdská jaskyňa na Hlbokej ceste sa nachádza pár desiatok metrov od Kalvárie. Bola pôvodne kameňolomom, z ktorého bol ťažený kameň na mnohé miesta a stavby v blízkom a vzdialenom okolí. V roku 1892 grófka Gabriela Szapáry za pomoci bratislavským veriacich dala upraviť kameňolom a do výklenku jaskyne umiestniť sochu Panny Márie Lurdskej. Túto prvú sochu zakúpili a pre jaskyňu darovali dievčatá a robotníčky z bratislavskej textilnej továrne. Lurdská jaskyňa bola posvätená 15. septembra 1892. Za krátky čas sa stala obľúbeným miestom modlitieb kresťanov.

Pôvodná sadrová socha Panny Márie bola v roku 1946 nahradená novou, vytesanou z bieleho carrarského mramoru. Posvätená bola 1. mája 1946 biskupom Dr. Michalom Buzalkom. Novú sochu, presne podľa pôvodnej predlohy, vytesal z mramoru slovenský akademický sochár František Gibala.

Počas dlhej histórie Lurdskej jaskyne veriaci z vďaky i ako prejav úcty a mnohých prosieb k Panne Márii umiestnili na priľahlé steny areálu vyše 4 000 pamätných tabuliek.

Pri vstupe do areálu sa nachádza informačná tabuľa, kde sú informácie o jaskyni v 3 jazykoch (slovenčina, maďarčina a nemčina).

Kostol Panny Márie Snežnej[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostol Panny Márie Snežnej (Bratislava)
Kostol Panny Márie Snežnej

Hneď nad Lurdskou jaskyňou sa nachádza rímskokatolícky Kostol Panny Márie Snežnej, ktorý bol postavený v štyridsiatych rokoch 20. storočia. Dominantná 50-metrová veža kostola musela byť v roku 1959 odstránená kvôli výstavbe Slavína. Pôvodný plán bol skrátiť ju o polovicu, no napokon bola zrušená celá. O niekoľko desiatok rokov neskôr sa hovorilo o znovupostavení veže, avšak dodnes plán nebol zrealizovaný.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°09′38″S 17°05′58″V / 48,160423°S 17,099404°V / 48.160423; 17.099404