Kalvária (Bratislava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kríž na Kalvárii

Bratislavská Kalvária je miesto v Bratislave, ktorá predstavuje pozostatky z pôvodnej krížovej cesty z roku 1694, ktorá bola postavená na pamiatku víťazstva kresťanských spojeneckých vojsk nad Tureckým vojsko pri bitke pri Viedni v roku 1683.[1] Nachádza sa v mestskej časti Staré Mesto nad Pražskou ulicou. Základný kameň bol položený 27. mája 1694, keď sa konala procesná slávnosť. 14. septembra 1694 posvätili ústredný kríž Kalvárie. Kalvária bola budovaná v rokoch 1694 - 1702, dostavaná bola v roku 1725.[2][3]

Pôvodné zastavenia kalvárie zo 17. storočia boli cielene zdevastované a zničené za komunistického režimu pri budovaní Pražskej ulice.[4][5]

Kalvária[upraviť | upraviť zdroj]

Horský povrch

Bratislavská Kalvária na Kalvárskom vrchu bola postavená medzi prvými v Uhorsku, na pamiatku bitky proti Turkom pri Viedni v roku 1683. Prvé zastavenie krížovej cesty sa nachádza v priestoroch dnešnej zastávky SAV, pri Kostole svätého Cyrila a Metoda. Keď v tých miestach postavili hotel Dax, citlivo zakomponovali kaplnku do zadnej steny hotela. Po premenovaní na hotel Kriváň ju zamurovali a kaplnku postupne búrali a odstraňovali.

V roku 1713 bol práve priestor Kalvárie útočiskom pre Bratislavčanov, ktorí tú prežili povestný mor.

Pred 250 rokmi si vybrali pustý kostolík na vŕšku pri Kalvárii za svoj príbytok dvaja pustovníci, fráter Blažej a fráter Hieronym. V noci 18. marca 1758 však boli obaja na tomto mieste zavraždení.

Najväčší zásah dostala Kalvária počas výstavby Pražskej cesty, kedy bola jej veľká časť úplne zničená.

Dňa 14. septembra v roku 2019 sa konala slávnostná procesia pri príležitosti sviatku Povýšenia Svätého kríža. Po procesii nasledovala krížová cesta pri príležitosti 325. výročia založenia kalvárie v Bratislave. Pri tejto slávnosti bol na Kalvárskom vrchu požehnaný obnovený korpus Ježiša Krista. Následným vyvrcholením slávnosti bola svätá omša v Kostole Panny Márie Snežnej. Omšu celebroval bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko.[1]

Prístupy[upraviť | upraviť zdroj]

Do priestoru Kalvárie vedú 3 prístupy:

  • z ulice Za sokolovňou – vstup od začiatku krížovej cesty. V blízkosti je zastávka MHD autobusov a trolejbusov Sokolská na Pražskej ceste
  • z Langsfeldovej ulice – vstup na úrovni 8. zastavenia
  • z ulice Na kalvárii – vstup od konca krížovej cesty

Zastavenia[upraviť | upraviť zdroj]

15. zastavenie

V súčasnosti sú zastavenia krížovej cesty zobrazené ako obrázok s textom v drevenom ráme pribité na stromy (len 12. zastavenie je pribité na kríži, ktorý sa nachádza na vrchole kopca). Na bratislavskej Kalvárii je spolu až 15 zastavení:

  • I. zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť
  • II. zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia
  • III. zastavenie: Pán Ježiš padá prvýkrát pod krížom
  • IV. zastavenie: Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou
  • V. zastavenie: Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
  • VI. zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku
  • VII. zastavenie: Pán Ježiš padá druhýkrát pod krížom
  • VIII. zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy
  • IX. zastavenie: Pán Ježiš padá tretíkrát pod krížom
  • X. zastavenie: Pánu Ježišovi zvliekajú šaty
  • XI. zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž
  • XII. zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera
  • XIII. zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža
  • XIV. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú
  • XV. zastavenie: Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista – svedectvo pre tretie tisícročie

Lurdská jaskyňa[upraviť | upraviť zdroj]

Lurdská jaskyňa
Bližšie informácie v hlavnom článku: Lurdská jaskyňa (Hlboká cesta, Bratislava)

Lurdská jaskyňa na Hlbokej ceste sa nachádza pár desiatok metrov od Kalvárie. Bola pôvodne kameňolomom, z ktorého bol ťažený kameň na mnohé miesta a stavby v blízkom a vzdialenom okolí. V roku 1892 grófka Gabriela Szapáry za pomoci bratislavským veriacich dala upraviť kameňolom a do výklenku jaskyne umiestniť sochu Panny Márie Lurdskej. Túto prvú sochu zakúpili a pre jaskyňu darovali šičky z bratislavskej textilnej továrne.

Kostol Panny Márie Snežnej[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostol Panny Márie Snežnej (Bratislava)
Kostol Panny Márie Snežnej

Hneď nad Lurdskou jaskyňou sa nachádza rímskokatolícky Kostol Panny Márie Snežnej, ktorý bol postavený v štyridsiatych rokoch 20. storočia. Dominantná 50-metrová veža kostola musela byť v roku 1959 odstránená kvôli výstavbe Slavína. Pôvodný plán bol skrátiť ju o polovicu, no napokon bola zrušená celá. O niekoľko desiatok rokov neskôr sa hovorilo o znovupostavení veže, avšak dodnes plán nebol zrealizovaný.

Pieta pod krížom[upraviť | upraviť zdroj]

Na polceste medzi Kalváriou a kostolom Panny Márie Snežnej sa nachádza Pieta s krížom z júna 1814. Pieta sa nachádza na ulici Na Kalvárii a vedľa Podhorského ulici. V roku 2014 dalo pietu zrekonštruovať Občianske združenie Petra v spolupráci s Farským úradom Panny Márie Snežnej Na Kalvárii. Slávnostne požehnanie Piety sa uskutočnilo 22. októbra 2014, požehnal ju Mons. Mario Giordana. Po slávnostnom požehnaní nasledovala ďakovná omša, ktorá sa konala v kostole Panny Márie Snežnej [6][7][8].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Bratislavská kalvária má 325 rokov [online]. SSV, Katolícke noviny, 2019-09-16. Dostupné online.
  2. Staré Mesto - Kalvária (1694 - 1725) [online]. Epocha.sk, rev. 2021-07-24. Dostupné online.
  3. Bratislavská Kalvária (obnovená) [online]. Letitia te Tiba, 2021-03-14. Dostupné online.
  4. Z tohto kopca je nádherný výhľad na časť Bratislavy: Objavte Kalváriu ukrytú v tôni stromov [online]. Bratislava 24, 2021-05-22. Dostupné online.
  5. Na Kalvárii nad Bratislavou bol požehnaný obnovený kríž [online]. Rehoľa Dominikánov na Slovensku. Dostupné online.
  6. Obnovená Socha Piety, Na Kalvárii, v Bratislave. Farnosť Panny Márie Snežnej, Kalvaria.sk.
  7. Obnovili sme sochu Piety v Bratislave, Na Kalvárii [online]. . Dostupné online.
  8. Staré Mesto - Pieta pod krížom (1814) Na Kalvárii. Epocha.sk, rev. 2021-02-23.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°09′38″S 17°05′58″V / 48,160423°S 17,099404°V / 48.160423; 17.099404