Kamenné rieky (Vitoša)
| Kamenné rieky (Каменни реки) | |
| prírodný fenomén pohoria Vitoša | |
 pohľad na jednu z vitošských kamenných riek vo vrcholových častiach pohoria
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Sofia |
| Okres | Sofia |
| Obec | Sofia |
| Pohorie | Vitoša |
| Súradnice | 42°34′00″S 23°17′00″V / 42,566667°S 23,283333°V |
| Pre verejnosť | voľne prístupné |
  | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kamenné rieky (bulh. Каменни реки – Kamenni reki) sú prírodný fenomén charakteristický pre pohorie Vitoša v Oblasti Sofia v západnom Bulharsku.[1][2][3][4][5]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Ide o špecifický prírodný úkaz vyskytujúci sa v pohorí Vitoša pre ktoré je charakteristický.[2][3] Jedná sa o kamenné moria (tu podobne ako inde vo svete označované ako kamenné rieky) tvorené veľkými zaoblenými syenitovými blokmi zvyčajne okrúhleho tvaru a rôznych veľkostí, ktoré sa radiálne vinú z vrcholových častí pohoria riečnymi dolinami, ktoré vypĺňajú, smerom do nižších polôh.[2][3][1][4][5] Vitošské rieky a bystriny tak tečú v častiach výskytu kamenných riek skryto korytom položeným pod týmito kamennými riekami.[3][4] Niektoré z nich sa po ceste rozdeľujú a vytvárajú tak aj niekoľko prúdov, niektoré pokračujú až ku koncu nerozvetvené.[3] Väčšie z kameňov dosahujú v priemere bežne veľkosti okolo 4 – 5 metrov a hmotnosti 50 – 60 ton.[2][3][4] Dajú sa považovať za priamo emblematickú súčasť pohoria Vitoša a jej typický krajinný prvok.[3] Špeciálne kamenná rieka nachádzajúca sa v lokalite Zlatnite mostove, býva spomínaná vždy keď sa hovorí o krásach, alebo zaujímavých lokalitách tohto pohoria.[3]
Lokalizácia[upraviť | upraviť zdroj]
Kamenné rieky sa vyskytujú na väčšej časti územia pohoria Vitoša, charakteristické sú však najmä pre vrcholové partie pohoria.[2] Najviac kamenných riek začína v oblasti vrcholov Černi vrăch, Goľam Rezen, Malăk Rezen, Skoparnika, Kupena, Samara a Selimica.[5] Najkrajšie a najzaujímavejšie kamenné rieky sa nachádzajú v doline, ktorú vytvorila rieka Vladajska reka (bulh. Владайска река)[3] a to najmä vo vyhľadávanej lokalite Zlatnite mostove (bulh. Златните мостове),[1][2][3] kde sa nachádza aj najznámejšia a najväčšia kamenná rieka Vitoše.[2][3] Ďalšie významné kamenné rieky sa nachádzajú aj v dolinách riek Bojanska reka (bulh. Боянска река), Struma (bulh. Струма), Bistrica (bulh. Бистрица), Dragalevska reka (bulh. Драгалевскла река), Matnica (bulh. Матница), Tančovica (bulh. Танчовица), Jančovska reka (bulh. Янчовска река), Rudarštica (bulh. Рударщица) a Bistra reka (bulh. Бистра река).[3] Najdlhšia zo všetkých vitošských kamenných riek je kamenná rieka nachádzajúca sa v doline rieky Bistra reka, ľavého prítoku rieky Vladajska reka,[3] pričom táto kamenná rieka dosahuje celkovej dĺžky až dva kilometre.[3][5]
Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]
Spočiatku sa vzhľadom k ich hladkým a oblým tvarom predpokladalo, že sú ľadovcového pôvodu a z tohto dôvodu sa pre nich v minulosti ustálilo pomenovanie „morény“,[2][3][4] pričom značná časť ľudí im stále morény hovorí.[4] Táto hypotéza sa ukázala ako nesprávna, keď sa zistilo, že Vitoša nebola narozdiel od pohorí ako Rila a Pirin v období kvartérnej ľadovej doby zaľadnená a tak vitošské kamenné rieky nemohli vzniknúť pôsobením ľadovca.[3][4] Okrem toho je na niektorých miestach a pri niektorých kamenných blokoch vidieť, že napriek tomu, že kamenný balvan pôsobí samostatne, v skutočnosti existujú časti, kde je ešte na niektorých miestach spojený so základnou skalou a aj z tohto faktu je zrejmé, že na miesto nemohli byť „donesené“ pri pohybe hypotetického ľadovca.[4] Dnes sa predpokladá, že vznikli jednoducho procesom erózie z dôvodu dlhodobého pôsobenia vody (všetky sa nachádzajú v korytách horských riek), mrazivých vetrov a ďalších prirodzených prírodných javov obvyklých pre pohorie Vitoša.[2][4] Následne sa ďalším pôsobením vody a vetra od seba začali zvetralé kamenné bloky v puklinách oddeľovať a ďalším pôsobením sa tieto miesta zaobľovali a uhladzovali.[4]
Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]
- Vitošské kamenné rieky sú jedinými kamennými riekami vyskytujúcimi sa na území Bulharska.[5]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Typický vzhľad kamennej rieky vo Vitoši -
Typický vzhľad kamennej rieky vo Vitoši -
Jedna z kamenných riek začínajúcich pri vrchu Černi vrăch -
Jedna z kamenných riek vo vrcholových častiach pohoria -
Detailný pohľad na časť vitošskej kamennej rieky -
Najznámejšia a najväčšia z vitošských kamenných riek v lokalite Zlatnite mostove -
Najznámejšia a najväčšia z vitošských kamenných riek v lokalite Zlatnite mostove -
Pohľad na kamennú rieku v zime -
Pohľad na kamennú rieku v lokalite Zlatnite mostove zime
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 115 – 116. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite - Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" - Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 173 – 174. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 164 – 165. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j CVETANOV, Momčil. Bălgarskite planini. Stara Zagora : "Domino" EOOD. 2014. 298 s. ISBN 9789546512499. S. 193 – 194. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 672. (po bulharsky)