Preskočiť na obsah

Karas obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Karas obyčajný
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Carassius carassius
Linnaeus, 1758
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Karas obyčajný alebo karas zlatistý (Carassius carassius) je stredne veľký druh kaprovitej ryby. Je to sladkovodná ryba, odolná voči znečisteniu a so schopnosťou prezimovať bez kyslíka.

Živí sa planktónom, bentosom a rastlinami. Kŕmi sa hlavne v noci.[2] Dožíva sa 10 až 15 rokov.[3]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Je široko rozšírený európsky druh, jeho areál siaha od Anglicka po Rusko; od severného polárneho kruhu v škandinávskych krajinách a po juh v strednom Francúzsku a oblasti Čierneho mora.[4] Jeho biotop zahŕňa jazerá, rybníky a pomaly tečúce rieky. Bolo zistené, že ryba pochádza z Anglicka a nie je introdukovaná.[5][6]

Nie je veľmi konkurencieschopný a ak sa v prostredí nachádzajú ostatné druhy rýb (hlavne dravce) je jeho populácia malá.[2]

Na území Slovenska je zákonom chránený[7] a jeho lov je celoročne zakázaný[8].

Karas obyčajný je stredne veľký kapor, ktorého dĺžka tela je zvyčajne 15 centimetrov a zriedka presahuje hmotnosť viac ako 2 kilogramy[9]. Jeho maximálna celková dĺžka u samcov bola 64 centimetrov[10] a najťažšie jedince vážili 3 kilogramy.[11]

Všeobecný opis jeho tela je „zlato-zelenej žiarivej farby“[2], ale presnejší zdroj uvádza, že mladé ryby sú zlato-bronzové[12], ale s dospelosťou tmavnú[12], až kým nezískajú tmavozelený chrbát, bronzové horné boky, zlaté brucho a dolné boky,[12] červenkasté alebo oranžové plutvy[5][12] aj keď existujú aj iné farebné variácie. Jednou z charakteristických vlastností je konvexne zaoblená plutva na rozdiel od hybridov Carassius gibelio, ktoré majú konkávne plutvy.[5][13]

Tvarové variácie karasa môžu byť veľmi rôznorodé. Ak sú prítomné dravé ryby, ako sú šťuka alebo ostriež, dochádza k indukovanej zmene morfológie populácie zo štíhlej do kompaktnejšej formy a vysokej formy s dobre zaoblenými plutvami, a dravce ho nedokážu tak ľahko zhltnúť.[14] Ak je v prostredí nedostatok potravy alebo kyslíka tvorí karas zakrpatené a pomaly rastúce populácie.[3]

Karas obyčajný je typovým druhom rodu karas.

Existujú správy o hybridizácii medzi karasom obyčajným a karasom striebristým (Carassius auratus)[5], ktorý bol overený produkciou životaschopných hybridov v laboratórnych podmienkach.[5] Napriek tomu, že takto vyrobené hybridy boli sterilné alebo takmer podobné, vyvoláva znepokojenie genetická kontaminácia pôvodnej populácie;[5] aj keď sa hybridy nemôžu ďalej množiť, hybridy F1 vykazujú hybridnú silu alebo heterózu, pretože sú oveľa schopnejšie pri hľadaní potravy a vyhýbaniu sa predátorom ako ktorýkoľvek z ich rodičov, čo môže predstavovať možnú hrozbu pre pôvodnú populáciu karasa.[5]

Fyziológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Karasy vykazujú niektoré pozoruhodné fyziologické adaptácie na svoje prostredie. Napríklad v zimných podmienkach bez kyslíka môže Carassius carassius prežiť značnú dobu anaeróbnou respiráciou, pričom hlavným konečným metabolickým produktom je etanol; schopnosť, ktorá je medzi stavovcami veľmi neobvyklá. Aj vďaka tomu môžu ryby prežiť anaeróbne podmienky aj počas leta, ale v oveľa obmedzenej miere; zimný fenotyp môže použiť kvasenie ako náhradu dýchania niekoľko týždňov. Pokusne sa ryby udržiavali v anoxických podmienkach 140 dní. Anoxia môže byť najdlhšie tolerovaná v chladných vodách, dokonca až do 0 °C, pretože chladné podmienky znižujú rýchlosť metabolizmu. Produkcia alkoholu sa vyskytuje hlavne vo svalových tkanivách, ale aj v pečeni, kde sa predpokladá, že tento proces vzniká. Aj karas striebristý môže podobne produkovať alkohol vo svalových tkanivách, ale v oveľa obmedzenejšej miere.[15][16]

Bol objavený v jazierkach v Polabí, kde zimoval v prostredí s veľkým obsahom sírovodíkov.

Rozmnožovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pohlavne dospieva v 3. až 5. roku života. Neresí v od mája do júla vo viacerých dávkach. Kladie cca 300 tisíc ikier, ktoré lepí na rastliny. Ikry potom neochraňuje.[3] Liahnu sa do 8 dní.[9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Crucian carp na anglickej Wikipédii.

  1. Freyhof, J. & Kottelat, M. 2008. Carassius carassius. The IUCN Red List of Threatened Species 2008: e.T3849A10117321. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2008.RLTS.T3849A10117321.en. Prístup 22. december 2021.
  2. a b c Kottelat, M. and J. Freyhof 2007 Handbook of European freshwater fishes. Publications Kottelat, Cornol, Switzerland. 646 p.; Fisbhbase Ref. 59043
  3. a b c Holčík J., Hensel K.. Ichtyologická príručka. 1971. vyd. Bratislava : Obzor. S. 114.
  4. Holopaien et al., 1997b
  5. a b c d e f g SMARTT, Joseph. A possible genetic basis for species replacement: preliminary results of interspecific hybridisation between native crucian carp Carassius carassius (L.) and introduced goldfish Carassius auratus (L.) [online]. =Aquatic Invasions, 2007, [cit. 2021-12-22]. S. 59 – 62. Dostupné online. DOI:10.3391/ai.2007.2.1.7
  6. (Smartt, 2007) cituje Wheeler 1972, 2000, Copp etal. 2005
  7. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 158/2014 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2014-05-22, [cit. 2021-12-22]. Dostupné online.
  8. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 185/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2006-03-17, [cit. 2021-12-22]. Dostupné online.
  9. a b Carassius carassius (Linnaeus, 1758) [online]. fishbase.mnhn.fr, [cit. 2021-12-22]. Dostupné online.
  10. Koli, L. 1990 Suomen kalat. [Fishes of Finland]. Werner Söderström Osakeyhtiö. Helsinki. 357 p. (in Finnish). Fishbase Ref. 6114
  11. Muus, B.J. and P. Dahlström 1968 Süßwasserfische. BLV Verlagsgesellschaft, München. 224 p. 224. Fishbase Ref.556
  12. a b c d WELLBY, Ian; GIRDLER, Ash; WELCOMME, Robin. Fisheries Management: A Manual for Still-Water Coarse Fisheries. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2010. Dostupné online. ISBN 978-1-4051-3332-6. S. 49. ,s. 49
  13. FAS. Crucian Carp [online]. Farnham Angling Society, 2010, [cit. 2021-12-22]. Dostupné online. Archivované 2021-12-22 z originálu.
  14. BRÖNMARK, Christer; MINER, Jeffrey G.. Predator-Induced Phenotypical Change in Body Morphology in Crucian Carp. Science, 1992-11-20, s. 1348–1350. Dostupné online. ISSN 0036-8075. DOI10.1126/science.258.5086.1348.
  15. Shoubridge, E. A. & Hochachka, P. W. (1980). Ethanol end product of vertebrate anaerobic metabolism. Science, N.Y. 209,307-308.
  16. BLAŽKA, Pavel; OKROUHLÍK, Jan. Život bez kyslíku. Vesmír (Praha: Vesmír), 2005-10-13. Dostupné online [cit. 2021-12-22]. ISSN 1214-4029.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]