Karnitín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Karnitín je látka, ktorá sa vyskytuje v dvoch izoméroch: D-karnitín a L-karnitín (= vitamín Bt). V poslednom čase je skôr známa forma L-karnitín, ktorá sa hojne využíva ako potravinový doplnok (pri chudnutí, športovaní či prevencii). Druhá forma nemá v ľudskom tele žiadnu funkciu, pri veľkom množstve môže byť toxická. Prírodným izomérom je iba L-karnitín.

L-karnitín[upraviť | upraviť zdroj]

L-karnitín je látka, ktorá zintenzívňuje premenu tukov tým, že na seba viaže mastné kyseliny obsiahnuté v tukoch a umožňuje ich prechod cez mitochondrionálnu membránu bunky, kde sa z nich tvorí energia.

Názov "karnitín" je odvodený od latinského slova caro - mäso. Čistý karnitín je biely prášok, silne priťahujúci vodu, takže aj na vzduchu sa rýchlo mení v roztok. Hovorí sa mu karnitín báza, alebo tiež čistý karnitín. Má dve optické formy, ale len ľavotočivá (L-karnitín) má liečebný účinok. V predaji je preto výlučne L-forma. Vzorec karnitínu je (CH3)3 - N - CH2 - (CH - OH) - CH2 - COO -

Zastúpenie karnitínu v potrave je rôzne. Najviac ho obsahuje ovčie mäso, potom jahňacie a hovädzie, menej už bravčové a králičie. Oveľa menej ho je v kuracom mäse, jahňacej pečeni a v kravskom mlieku. Dodávaných stravou musí byť až 75% dennej potreby karnitínu u človeka, zvyšok je vlastná tvorba z esenciálnych aminokyselín lyzínu a metionínu v tele.

Karnitín sa spätne resorbuje v obličkách- až 98-99%. Po prijatí v bežnej strave (mäso, mlieko) sa dokáže vstrebať zo 75%, z umelých suplementov len 5-10%.