Preskočiť na obsah

Karol II. (Neapolsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Karol II.
neapolský kráľ
Karol II.
Narodenie1254
Úmrtie6. máj 1309
Neapol, Taliansko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Karol II.

Karol II. (franc. Charles le Boîteux, tal. Carlo II d'Angiò; * 1254 – † 6. máj 1309, Neapol) bol neapolský kráľ.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Karol bol druhorodený syn grófa Karola z Anjou a jeho prvej manželky Beatrix, dcéry provensalského grófa Raimonda Bérengera IV. Jeho otec získal vďaka pápežskej ponuke, vlastnej ctižiadostivosti a dávky vojenského šťastia sicílske kráľovstvo. Korunovaný bol v januári 1266.

Ako princ mal Karol, svojimi súčasníkmi pre telesný handicap prezývaný Chromý, od roku 1268 titul vojvodu zo Salerna. V máji či júni 1270[1] sa oženil s uhorskou princeznou Máriou, dcérou uhorského kráľa Štefana V. a Alžbety, dcéry kumánskeho chána Kuthana.

Kráľ Štefan V... mal okrem ďalších dcér jednu, ktorá sa menovala Mária. Tú dal za manželku Karolovi Chromému, synovi Karola Veľkého...
Dubnická kronika[2]

Izabela Neapolská bola naopak vydatá za mladého uhorského kráľa Ladislava IV.

Aragónske väzenie

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1282 sa Sicília vzbúrila proti anjouovskej nadvláde. Karol vtedy žil v provensalskom grófstve a otec ho poslal na parížsky dvor, kde mal získať prísľub vojenskej pomoci. Kráľovský bratanec Filip III. ochotne strýkovi poslal posily. V roku 1284 Karol v bitke pri Neapole padol do zajatia aragónskeho admirála Rogera z Laurie a svojho otca tým veľmi nahneval. Roger z Laurie prisľúbil Karolove prepustenie na oplátku za prepustenie Beatrix, dcéry kráľa Manfréda, ale klamal a Karola odviezol do Katalánska.

V internácii strávil Karol celé roky.[3] O jeho prepustenie sa zaslúžila anglická kráľovná Eleonóra Kastílska, ktorá neľutovala peniaze ani čas a jej snaha bola korunovaná úspechom.[4] Karol bol po opakovaných diplomatických vyjednávaniach prepustený v októbri 1288 a donútený sľúbiť, že nebude používať titul sicílskeho kráľa a dať troch zo svojich synov ako rukojemníkov aragónskemu kráľovi. Po nútenom príjazde na francúzsky dvor dal kráľ Filip IV. jeho sprievodcov zatknúť a Karola s vojenským doprovodom a mnohými rytiermi poslal do Itálie, kde bol nadšene privítaný guelfmi a pápežom Mikulášom IV.

S otcom sa po návrate domov už nestretol[pozn. 1] a 29. mája 1289 bol v katedrále v Rieti korunovaný za kráľa Sicílie. V júni 1295 podpísal so svojim aragónskym proťajškom zmluvu z Anagni, ktorá zaručovala prepustenie rukojemníkov. Úplné zloženie zbraní priniesla až roku 1302 zmluva z Caltabellotta, v ktorej získal Sicíliu Fridrich Aragónsky, mladší brat aragónskeho kráľa Jakuba II. a vnuk kráľa Manfréda.

Karol sa rozhodol sa ujať po otcovi zdedeného jeruzalemského trónu, čo ho donútilo k otvorenému sporu s cyperskými Lusignanovcami. Neskôr na jeruzalemskú korunu rezignoval a uprel svoje úsilie k udržaniu panstiev v Grécku a Albánsku, kde sa stretol so Štefanom Urošom a byzantským cisárom Andronikom II.[3]

Zomrel roku 1309 vo veku 55 rokov a bol pochovaný v dominikánskom kostole v Neapoli. Na sicílsky trón nastúpil jeho tretí syn Róbert.

Rodokmeň Karola II.

[upraviť | upraviť zdroj]
Rodokmeň Karola II. do tretieho pokolenia
Karol II. Otec:
Karol I.
Starý otec:
Ľudovít VIII.
Prastarý otec:
Filip II.
Prastará matka:
Izabela Henegávska
Stará matka:
Blanka Kastílska
Prastarý otec:
Alfonz VIII.
Prastará matka:
Eleonóra Anglická
Matka:
Beatrix Provensalská
Starý otec:
Raimond Bérenger IV.
Prastarý otec:
Alfonz II.
Prastará matka:
Garsinde zo Sabranuu
Stará matka:
Beatrix Savojská
Prastarý otec:
Tomáš I.
Prastará matka:
Margaréta Ženevská
  1. Karol z Anjou zomrel v januári 1285 a nástupcom po dobu synovej neprítomnosti určil vnuka Karola Martela. Regentom mal do doby Karolovho návratu, alebo dosiahnutia vnukovej plnoletosti byť Róbert II. z Artois.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. www.fmg.ac
  2. Kronika uhorských kráľov zvaná Dubnická. Ed. Július Sopko. Budmerice : Vydavateľstvo Rak, 2004. 239 s. ISBN 80-85501-13-9. S. 96.
  3. a b NICOLLE, David. Pád Akkonu 1291 : krvavý zánik křižáckých států. Praha : Grada, 2010. 96 s. ISBN 978-80-247-3414-9. S. 14.
  4. PERNOUDOVÁ. Žena v době katedrál. Praha : Vyšehrad, 1996. 255 s. ISBN 80-7021-544-5. S. 203.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • RUNCIMAN, Steven. The Sicilian vespers. [s.l.] : Cambridge University press, 1958. 356 s. ISBN 0521286522. (anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]



Karol II.
Vladárske tituly
Predchodca
Karol I.
Kráľ Neapolska
7. január 12856. máj 1309
Nástupca
Róbert I.