Karol II. (Neapolsko)

Karol II.
neapolský kráľ
Narodenie	1254
Úmrtie	6. máj 1309 Neapol, Taliansko
Odkazy
Commons	Karol II.
Biografický portál

Karol II. (franc. Charles le Boîteux, tal. Carlo II d'Angiò; * 1254 – † 6. máj 1309, Neapol) bol neapolský kráľ.

Životopis

Karol bol druhorodený syn grófa Karola z Anjou a jeho prvej manželky Beatrix, dcéry provensalského grófa Raimonda Bérengera IV. Jeho otec získal vďaka pápežskej ponuke, vlastnej ctižiadostivosti a dávky vojenského šťastia sicílske kráľovstvo. Korunovaný bol v januári 1266.

Ako princ mal Karol, svojimi súčasníkmi pre telesný handicap prezývaný Chromý, od roku 1268 titul vojvodu zo Salerna. V máji či júni 1270 sa oženil s uhorskou princeznou Máriou, dcérou uhorského kráľa Štefana V. a Alžbety, dcéry kumánskeho chána Kuthana.

„	Kráľ Štefan V... mal okrem ďalších dcér jednu, ktorá sa menovala Mária. Tú dal za manželku Karolovi Chromému, synovi Karola Veľkého...	“
– Dubnická kronika

Izabela Neapolská bola naopak vydatá za mladého uhorského kráľa Ladislava IV.

Aragónske väzenie

V roku 1282 sa Sicília vzbúrila proti anjouovskej nadvláde. Karol vtedy žil v provensalskom grófstve a otec ho poslal na parížsky dvor, kde mal získať prísľub vojenskej pomoci. Kráľovský bratanec Filip III. ochotne strýkovi poslal posily. V roku 1284 Karol v bitke pri Neapole padol do zajatia aragónskeho admirála Rogera z Laurie a svojho otca tým veľmi nahneval. Roger z Laurie prisľúbil Karolove prepustenie na oplátku za prepustenie Beatrix, dcéry kráľa Manfréda, ale klamal a Karola odviezol do Katalánska.

V internácii strávil Karol celé roky. O jeho prepustenie sa zaslúžila anglická kráľovná Eleonóra Kastílska, ktorá neľutovala peniaze ani čas a jej snaha bola korunovaná úspechom. Karol bol po opakovaných diplomatických vyjednávaniach prepustený v októbri 1288 a donútený sľúbiť, že nebude používať titul sicílskeho kráľa a dať troch zo svojich synov ako rukojemníkov aragónskemu kráľovi. Po nútenom príjazde na francúzsky dvor dal kráľ Filip IV. jeho sprievodcov zatknúť a Karola s vojenským doprovodom a mnohými rytiermi poslal do Itálie, kde bol nadšene privítaný guelfmi a pápežom Mikulášom IV.

Vláda

S otcom sa po návrate domov už nestretol a 29. mája 1289 bol v katedrále v Rieti korunovaný za kráľa Sicílie. V júni 1295 podpísal so svojim aragónskym proťajškom zmluvu z Anagni, ktorá zaručovala prepustenie rukojemníkov. Úplné zloženie zbraní priniesla až roku 1302 zmluva z Caltabellotta, v ktorej získal Sicíliu Fridrich Aragónsky, mladší brat aragónskeho kráľa Jakuba II. a vnuk kráľa Manfréda.

Karol sa rozhodol sa ujať po otcovi zdedeného jeruzalemského trónu, čo ho donútilo k otvorenému sporu s cyperskými Lusignanovcami. Neskôr na jeruzalemskú korunu rezignoval a uprel svoje úsilie k udržaniu panstiev v Grécku a Albánsku, kde sa stretol so Štefanom Urošom a byzantským cisárom Andronikom II.

Zomrel roku 1309 vo veku 55 rokov a bol pochovaný v dominikánskom kostole v Neapoli. Na sicílsky trón nastúpil jeho tretí syn Róbert.

Rodokmeň Karola II.

Rodokmeň Karola II. do tretieho pokolenia

Karol II.	Otec: Karol I.	Starý otec: Ľudovít VIII.	Prastarý otec: Filip II.
			Prastará matka: Izabela Henegávska
		Stará matka: Blanka Kastílska	Prastarý otec: Alfonz VIII.
			Prastará matka: Eleonóra Anglická
	Matka: Beatrix Provensalská	Starý otec: Raimond Bérenger IV.	Prastarý otec: Alfonz II.
			Prastará matka: Garsinde zo Sabranuu
		Stará matka: Beatrix Savojská	Prastarý otec: Tomáš I.
			Prastará matka: Margaréta Ženevská

Literatúra

• RUNCIMAN, Steven. The Sicilian vespers. [s.l.] : Cambridge University press, 1958. 356 s. ISBN 0521286522. (anglicky)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karol II. (Neapolsko)

Externé odkazy

• genealogie-mittelalter.de

Karol II.
Vladárske tituly
Predchodca Karol I.	Kráľ Neapolska 7. január 1285 – 6. máj 1309	Nástupca Róbert I.