Klement Ptačovský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Klement Ptačovský
slovenský botanik a filatelista
Klement Ptačovský
Narodenie21. november 1886
Golčův Jeníkov, Československo
Úmrtie18. jún 1963 (76 rokov)
Bratislava, Slovensko

Klement Ptačovský (* 21. november 1886, Golčův Jeníkov  –  † 18. jún 1963, Bratislava)[1] bol slovenský botanik českého pôvodu, elektrotechnik a tiež filatelista.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Strednú školu vyštudoval v Prahe na Vyššej priemyselnej škole v 1905. V rokoch 1905 až 1909 pôsobil vo firme Kolben-Daněk v Prahe ako elektrotechnik. Od roku 1909 žil v Prešporku (dnešnej Bratislave) a stal sa riaditeľom elektrárne v podniku Dynamit Nobel (neskôr od 1951 bol podnik premenovaný na Závod Juraja Dimitrova, národný podnik, Bratislava), kde pracoval cez 43 rokov až do roku 1952. Venoval sa ochrane prírody, popularizácii biológie, turistike a aj filatelistike.[2] Vo svojich odborných prácach sa zaoberá flórou v okolí Bratislavy, najmä prírodnou rezerváciou Devínska Kobyla, národnou prírodnou rezerváciou Šúr pri meste Svätý Jur a taktiež rastlinstvom na území Záhoria. Práve Ptačovský má najväčšiu zásluhu na záchrane prírodnej rezervácie Šúr (bola vyhlásená v roku 1952), keďže jej hrozil zánik. Úzko spolupracoval so známym českým botanikom prof. Karlom Dominom, s kazateľom, botanikom a etnografom Jozefom Ľ. Holubym, a tiež s botanikom Alexandrom Zahlbrucknerom. Botanik Karel Domin po Ptačovskom pomenoval aj druh jaseňa práve z lokality Jurského Šúra – Fraxinus ptacovskyi.[1]

Napriek tomu, že bol Ptačovský botanikom – amatérom a samoukom, získal si uznanie v odborných kruhoch. Mnoho rokov bol funkcionárom botanickej sekcie Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave. Jeho vzácny herbár sa zachoval na Botanickom ústave SAV [3].

Klement Ptačovský – karikatúra od Jana Fischera, ktorá bola vystavená na Celoštátnej výstave poštových známok v Bratislave v roku 1937.

Klement Ptačovský sa aktívne venoval filatelii, bol zakladajúcim členom Klubu československých filatelistov v Bratislave (založený 7. januára 1923). V dňoch 24. októbra2. novembra roku 1937 sa v budove Zemedelského múzea v Bratislave uskutočnila „Celoštátna výstava poštových známok Bratislava 1937“, ktorú organizoval spomínaný Klub a jej vtedajším predsedom bol práve Ptačovský [4].

Klement Ptačovský zomrel 18. júna 1963 v Bratislave, pochovaný je na mestskom cintoríne v Ružomberku.

Vedecké práce (výber)[upraviť | upraviť kód]

  • Devínska Kobyla (Malé Karpaty). In Krása našeho domova 17, 1925, s. 106 – 109.
  • Laburnum alpinum Presl v Malých Karpatech. Věda přírodní 6, 1925, s. 107 – 108.
  • Šúr u Sv. Juru. (Malé Karpaty II). In Krása našeho domova 20, 1928, s. 4 – 6.
  • PTAČOVSKÝ, Klement. Poznámky ke květeně bratislavského okolí. In Biologické práce. V / 2, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava: 1959, s. 88.

Osobný archívny fond[upraviť | upraviť kód]

V Ústrednom archíve SAV je uložený jeho osobný archívny fond s materiálmi, ktoré dokumentujú jeho vedeckú činnosť s dôrazom na botaniku a ochranu prírody, predovšetkým dokumenty k národnej prírodnej rezervácii Jurský Šúr a národnej prírodnej rezervácii Devínska Kobyla.[5]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok IV N – Q. Bratislava : Veda, 1980. 600 s. S. 588.
  2. Slovenský biografický slovník. Zväzok IV M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. 562 s. ISBN 80-7090-070-9. S. 552.
  3. JURKOVIČ, Miloš. Jubileá botanikov na Slovensku r. 1976. Biológia (Bratislava: Veda), 1976, roč. 31, čís. 10, s. 801 – 805.
  4. ŠULEJ, Rudolf. 80 rokov od konania Celoštátnej výstavy poštových známok Bratislava 1937 [online]. postoveznamky.sk, [cit. 2019-06-24]. Dostupné online.
  5. KAMENCOVÁ, Lýdia. Ptačovský , Klement - osobný fond. Inventár k osobnému fondu. [online]. Ústredný archív SAV, 2008, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.