Kościelisko
| Kościelisko | ||
| mesto | ||
 Panoráma Kościeliska a Západné Tatry
| ||
|
||
| Štát |  Poľsko
| |
|---|---|---|
| Vojvodstvo | Malopoľské | |
| Okres | tatrzański | |
| Obec | Kościelisko (obec) | |
| Nadmorská výška | 950 – 1 183 m n. m. | |
| Súradnice | 49°17′27″S 19°53′18″V / 49,29083°S 19,88833°V | |
| Rozloha | 136,37 km² (13 637 ha) | |
| Obyvateľstvo | 3 900 (31.12.2006) | |
| Hustota | 28,6 obyv./km² | |
| Primátor | Bohdan Marek Pitoń | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| PSČ | 34-511 | |
| Telefónna predvoľba | +48 18 | |
| EČV | KTT | |
| Adresa | Strzelców Podhalańskich 44 34-511 Kościelisko | |
| Telefón | +48 18 207 91 00 | |
  Poloha mesta v rámci Poľska
| ||
| Wikimedia Commons: Kościelisko | ||
| Webová stránka: http://www.gminakoscielisko.pl/ | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Kościelisko je poľská dedina, ktorá leží päť kilometrov západne od Zakopaného. Tvorí ju 21 osád, ktoré sú roztratené na poľanách a stráňach Palenicy Kościeliskiej a Butorowego Wierchu na západnej strane Gubalowského podhoria (nazývané tiež Pasmem Gubałowskim) v Podtatranskej brázde.
Z histórie[upraviť | upraviť zdroj]
Obec vznikla v 17. a 18. storočí na miestach pastierskej a banskej činnosti. Na lesných poľanách vyrástli malé skupiny domov. Pôvodne sa volala Poľana Kościeliska. Tvorili osady, ktoré sa v miestnych kronikách uvádzajú ako: Blachówka (1623), Budzówka, Butorów, Chotarz, Czajki, Górkówka, Gronik, Groń, Karpielówka, Kierpcówka, Kiry (1646), Nędzówka, Pająkówka, Pitoniówka, Rysulówka, Sobiczkowa, Staszelówka, Sywarne, Szeligówka, Wojdyłówka.
Najskôr tu boli pastieri. Po nich v 18. storočí kráľ Stanislav August dal priviesť baníkov a hutníkov z Nemecka a zo Spiša, ktorí mali dobývať a spracúvať železnú rudu. Založili na východných svahoch Ornaku v hornej časti Doliny Kościeliskej prvú baňu. Vyťaženú rudu potom prevážali do dolnej časti doliny na spracovanie. Prvú pec na tavenie postavili v roku 1767. V jej okolí vyrástli ďalšie obytné domy, mlyn a hostinec. Rudu ťažili aj v bani Maturka v Stołoch a na iných miestach.
Od roku 1790 Kościelisko patrilo k Zakopanému. Žilo tu okolo 500 obyvateľov. Do kostola chodili v Zakopanom. Až v roku 1916 tu postavili nový kostol, farnosť zriadili v roku 1923. Vtedy tu žilo už tisíc ľudí. V Kościelisku sa narodilo a žilo veľa významných Poliakov. Napríklad literáti Andrzej Stopka Nazimek a Stanislaw Nędza Kubiniec. Žil tu legendárny goral horský vodca Jan Krzeptowski–Sabała, vlastným menom Jan Krzeptowski a mnohí iní. V prezidentskej rezidencii tu oddychovali poľskí prezidenti Wojciech Jaruzelski, Lech Wałęsa i Aleksander Kwaśniewski.Kościelisko V rokoch 1973 – 1977 bola obec sídlom gminy Kościelisko-Witów. Po niekoľkých rokoch bola gmina včlenená do gminy Tatrzańskiej. Gmina Kościelisko bola obnovená v roku 1994. Kościelisko je často nazývané „Sercem Podhala” (Srdcom Podhalia).
Športové a turistické stredisko[upraviť | upraviť zdroj]
Okrem toho, že je východiskom mnohých vysokohorských tatranských turistických trás, je aj miestom, kde sa usporadúvajú biatlonové súťaže. Konajú sa tu mnohé kultúrne a spoločenské podujatia, na ktorých sa prezentuje najmä goralský folklór, zvyky a obyčaje. Centrum Kościeliska sa nachádza v osade Szeligówka. Tu stojí kostol sv. Kazimira. Turistické trasy sa začínajú dva kilometre južnejšie pri osade Kiry.[1] V okolí obce sú hotely a penzióny, dobré autobusové spoje a lyžiarske vleky, cyklistické chodníky a ihriská.Sú tu dobré podmienky na bežecké lyžovanie a zjazdové lyžovanie. Kościelisko
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOLLÁR, Daniel; LACIKA, Ján; MALARZ, Roman. Slovensko-poľské Tatry. prvé. vyd. Bratislava : Dajama, 1998. 354 s. ISBN 80-967547-2-6.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kościelisko (wieś) na poľskej Wikipédii.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kościelisko
| mestá s právami powiatu |  | |
|---|---|---|
| powiaty | ||