Kostol Panny Márie na Slovanoch

Kostol Panny Márie na Slovanoch je kostol Emauzského kláštora (zvaného tiež Emauzy alebo kláštor Na Slovanoch) na Vyšehradské ulici v Prahe 2, pri južnom okraji Nového Mesta. Založil ho spolu s kláštorom Karol IV. Preto aj patril ku vtedajším dominantám mesta Praha. V súčasnosti je kostol s kláštorom súčasťou Slovanskej kongregácie sv. Vojtecha, založenej roku 1945 (benediktíni). Emauzy sú národnou kultúrnou pamiatkou.

Kostol Panny Márie na Slovanoch

Dejiny

Benediktínsky kláštor na Slovanoch bol založený 21. novembra 1347 kráľom a neskorším cisárom Karolom IV. Ten dostal zvláštne zvolenie, aby popri latinskej bohoslužbe v Čechách mohlo byť miesto, kde sa omše budú viesť v staroslovanskom jazyku. Karol IV. sa významne podieľal na výstavbe kláštora, či už výberom miesta ale aj mnohými darmi. Zámer cisára bol prepojiť západnú a východnú cirkev, ktorá sa rozdelila v roku 1054.

Kláštorný kostol zasvätený Panne Márii, sv. Hieronymovi a slovanským patrónom sv. Václavovi, Vojtěchovi, Prokopovovi, Cyrilovi a Metodovi bol zamýšľaný ako monumentálna stavba, ktorá mala slúžiť nielen pre mníchov z kláštora ale aj pre verejnosť. Posvätenie kostola prebehlo na veľkonočný pondelok roku 1372 (29. 3.). V tento deň bola pri omši tradične čítaná pasáž z Nového zákona o putovaní Krista do Emauz, čo prinieslo kláštoru druhé meno „v Emauzoch“. V stredoveku predstavoval kláštor centrum vtedajšej vzdelanosti.

Pri husitských nepokojoch kláštor unikol ničeniu jednak svojou významnosťou v cirkevnom živote, ale aj preto, že vtedajší opát Pavol s komunitou manifestovali svoje sympatie s kališníkmi, ktorým bol kláštor v nasledujúcom období podriadený až od roku 1589.

Na konci 16. storočia bol menovaný opátom Pavol Paminondas Horský, ktorý konvertoval na katolícku cirkev a za podpory cisára Rudolfa II. sa pokúsil obnoviť katolícku bohoslužbu.

V roku 1636 cisár Ferdinand III. uviedol do Emauz komunitu benediktínov zo španielskeho Montserratu, vedenú Benediktom Pennalossom de Mondragon. Kláštor sa mal stať strediskom šírenia kultu Panny Márie Montserratskej. Za pôsobenia Benedikta Pennalossu začala baroková prestavba kláštora, ktorá sa dotkla aj kostola. Po roku 1700 sa kláštorná komunita začala počešťovať. Z prílivu domácich novicov vzišiel opát Martin Zedlitz, ktorý dal kostolu novú podobu. Keďže kláštoru hrozil zánik kvôli novému školskému zákonu, bol predaný novej komunite – nemeckej benediktínskej kongregácii z Berounu, ktoré sprostredkoval kardinál Bedřich Swarzenberg roku 1880. S touto podporou začali beuronskí benediktíni vedení opátom Maurom Wolterom upravovať exteriér i interiér kostola. Opát tu zriadil tzv. beuronskú maliarsku školu.

Interiér kostola Panny Márie na Slovanoch

Po vytvorení samostatného Československého štátu sa kláštorná komunita zúžila, pretože opát a časť rehoľníkov, ktorí sa hlásili k nemeckej národnosti, boli z Česko-Slovenska vyhostení. Opátom sa následne stal Arnošt Vykoukal, ktorý sa pokúsil o znovuobnovenie staroslovanskej liturgie. Vykoukal taktiež naplánoval rozšírenie kláštora o nové budovy.

V roku 1941 bol kláštor obsadený gestapom a slúžil potrebám nemeckého Červeného kríža. Opát spolu s niekoľkými mníchmi boli odvedený do koncentračného tábora v Dachau. 14. februára 1945 pri spojeneckom bombardovaní Prahy bol kostol spolu s časťou kláštora zničený.

Po vojne sa do kláštora vrátila benediktínska komunita a začala s jeho opravami. Slovanské kláštory založili spoločnú benediktínsku slovanskú kongregáciu sv. Vojtěcha. V roku 1950 prešiel kláštor pod štátnu správu a časť mníchov spolu s opátom Maurusom Verzichom utieklo do Talianska, kde vybudovali exilové „Emauzy“. V období medzi rokmi 1950 – 1989 prebiehala rekonštrukcia objektu pre potrebu vedeckých inštitúcií, ktoré tu boli umiestnené. V roku 1969 mal kostol novú podobu, ktorá sa zachovala až dodnes.

V roku 1990 bol celý kláštor vrátený benediktínskej komunite. Tí sa postarali o zvyšné opravy budov a interiéru kostola. Z Talianska sa postupne vracali mnísi, ktorí utiekli. Na Veľkonočný pondelok, 21. apríla 2003, bol kostol znovu slávnostne otvorený. K tejto príležitosti vznikol nový hlavný oltár, realizovaný podľa návrhu Karla Stádníka.

Premeny kostola

Kláštor bol súčasťou Karlovho urbanistického plánu Nového mesta. Hlavný staviteľ nie je známy. Kostol bol mohutná sieňová budova bez veží a patrila k vtedajším dominantám mesta Prahy. Vnútro bolo vyzdobené nástennými gotickými maľbami. Po dokončení bola stavba 53,5 m dlhá a 22,8 m široká, kostol mal 3 lode, ktoré boli rovnako vysoké.

Baroková prestavba španielskymi benediktínmi trvala až do tretej štvrtiny 18. storočia. Vznikla sakristia vybavená podobnou klenbou ako novo upravený refektár. Bola odstránená vysoká sedlová strecha, nahradila ju trojdielna. V roku 1575 vznikla dnešná podoba klenby, čo dokladá nápis na svorníku v strede. Do západného priečelia sa pristavali dve nízke cibuľovité veže kostola (1712) a v roku 1723 bol vybudovaný nový oltár. Barokovými prestavbami bola výšková dominanta kostola potlačená voči ostatným budovám tým, že sa znížila strecha, čo sa kompenzovalo pristavenými vežami. Ďalej boli zriadené dve krypty v interiéri kostola.

Severný portál

Po roku 1880 (beuronské obdobie) bol kostol s kláštorom prestavaný do novogotického štýlu, dnes nazývaný beurónsky.

V období 1929 – 1930 vypracoval architekt Bohumil Hypšman urbanistický plán na riešenie nábrežia svahu pod Emauzami.

Po roku 1947 boli zreštaurované gotické fresky v ambite. V nasledujúcich rokoch bol postavený nový železobetónový krov. Rekonštrukčné práce boli zverené prof. Oldřichovi Štefanovi. Súťaž na obnovu západného priečelia kostola vyhral návrh architekta Františka Marii Černého, ktorý sa snažil nájsť jeho novú podobu. Návrh bol realizovaný v rokoch 1966 – 1969. Veže sú vysoké 32 metrov (52 m od zeme), s 40 cm silnou konštrukciou z bieleho betónu.

Exteriér kostola

Vonkajšok kostola je jednoduchý. Okná sú trojdielne, v bočných záveroch dvojdielne, s mäkkým vyžľabeným ostením, väčšina z nich má obnovené kružby s „mníškami“ a motívmi štvorlístka v kruhu. Do severnej lode vedú dva portály do tretieho a západného poľa. Ich profilácia je tvorená výžľabkami, hruškovcami a oblúkmi, ktoré nesú štíhle soklíky. Pri východnom portáli je plný nečlenený tympanón, ktorý nesú konzoly s figurálným motívom. Západný portál má v lomenom oblúku vloženú kružbu zloženú zo štvorlístia v kruhu a trojlístka na bokoch, uzatvorenú dole segmentovým oblúkom, ktorý nesú dve konzoly so zvieracími motívmi. Architektonické detaily záveru sa odlišujú a patria k staršiemu vývojovému stupňu kostola.

Exteriér sa zachoval z veľkej časti z poslednej prestavby a to novogotickej (beuronskej). Rozvrhnutie kláštorných budov zachováva tradičnú osnovu stredovekých kláštorov, ku kostolu sa z južnej strany pripájajú konventné budovy na štvorcovom pôdoryse, ktoré majú vo vnútri "rajský dvor".

Klenba spolu s erbmi Karolovej ríše

Interiér kostola

Kostol je tvorený tromi loďami s trojchórovým záverom. Všetky tri chóry sú päťboké. Stredný je výrazne hlbší od bočných. Na ne nadväzuje trojlodie so siedmymi obdĺžnymi poľami v hlavnej lodi a priečnymi pozdĺžnymi bočnými poľami. Trojlodie je rozdelené dvoma radami hladkých osembokých pilierov (12 dokopy), z ktorých priamo vychádzajú päťboké lomené arkády. Na šikmých stenách pilierov sú drobné pravouhlé vyseknutia. Klenbové rebrá majú hruškový tvar a vybiehajú priamo pri obvodových stenách z príložiek na pilieroch bez konzol a spájajú sa v terčovom svorníku.

Hlavná loď má dvojnásobnú šírku bočných lodí a je od nich oddelená aj mohutnými pásmi. Podokenná rímsa obieha celý chrám. V strednom chóre sú založené oblé prípony, s prostými kalichovými a listovými hlavicami na podokennej rímse. V bočných lodiach sú prípony mohutnejšie v podobe pilastra, zakončené taktiež podokennou rímsou.

Hlavný oltár

Kostol je koncipovaný tak, aby návštevník mal široký perspektívny pohľad k hlavnému oltáru.,

Napojenie arkád a klenby na piliere

Vnútro kostola má významné znaky toho, že na jeho vzniku sa podieľal aj Karol IV. Môžeme to pozorovať na klenbe hlavnej lode, kde sú dochované erby krajín, zahrnuté pod Karolovu vládu. Interiér ďalej zdobia nástenné maľby, ktoré znázorňujú náboženské výjavy zo Starého a Nového zákona. V ľavom rohu za oltárom je socha sediacej Matky Božej montserratskej – Čierna Madona. Vstup do kaplnky zdobí mohutný raný barokový portál. Dnes ma kaplnka už beurónsku úpravu.

Nástené maľby

Zaujímavosti

Český kráľ a rímsky cisár Karol IV. koncipoval Nové mesto ako hlavné mesto Svätej ríše rímskej. Tomu zodpovedajú aj nápadné polohy významných budov, ktoré sú umiestnené symbolicky. Pätica nových kostolov, založených Karolom IV. - Kostol Panny Márie na Slovanoch, Kostol Panny Márie a svätého Karola Veľkého, Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej a Kostol Zvestovania Panny Márie Na slupi vytvárajú kríž s prekrížením pri Kostole svätého Apolináře.

Na dnešných vežiach možno vidieť dva zlaté špice. Sú vysoké 4 m a na ich výrobu sa spotrebovalo 1,3 kg 24-karátového zlata. Optický klam spôsobuje, že južná veža je o niečo nižšia.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol Panny Márie na Slovanoch

Pozri aj

• Emauzský kláštor

Literatura

• Líbal D.:Katalog gotické architektury v České republice do husitských válek, Praha : Unicornis, 2001, ISBN 80-901587-8-1.
• Kalina P.:Praha 1310 - 1419. Kapitoly o vrcholné gotice, Libri 2004, ISBN 80-7277-161-2.
• Benešovská K.,Kubínová K.: Emauzy. Benediktinský klášter Na Slovanech v srdci Prahy, Academia 2008,ISBN 978-80-200-1533-4.

Externé odkazy

• Emauzké opátstvo