Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi (Žíp)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°21′55″S 20°12′02″V / 48,365278°S 20,200556°V / 48.365278; 20.200556
Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi
Žíp kostol 06.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Obec Žíp
Náboženstvo  
 - cirkev reformovaná
Súradnice 48°21′55″S 20°12′02″V / 48,365278°S 20,200556°V / 48.365278; 20.200556
Štýl gotika
Výstavba pol. 14. storočia
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 1040
 - dátum zápisu 31. 5. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Reformed church in Žíp
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi je gotická sakrálna stavba v obci Žíp v rimavskosobotskom okrese v Banskobystrickom kraji.

Neveľký, pôvodne rímskokatolícky kostolík (zasvätený Panne Márii), patriaci dnes miestnemu zboru Reformovanej kresťanskej cirkvi sa nachádza na vyvýšenej polohe na severozápadnom okraji obce. Vďaka zachovanej architektúre a nástennej maľbe interiéru je najcennejšou historickou pamiatkou obce.

História vzniku[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Žíp leží v údolí rieky Blh východne od okresného mesta neďaleko hlavnej cesty spájajúcej juh stredného a východného Slovenska. Územie bolo osídlené už v dávnych dobách. Spomína sa v zozname pápežských desiatkov pod pomenovaním Ysyp, neskôr Iseph a Iseyd. Predpokladá sa, že je odvodené od mena niektorého z majiteľov tunajších panstiev.

V archívnych dokumentoch z rokov 1332 – 1337 sa spomína existencia cirkevnej obce zasvätenej Blahoslavenej Panne Márii.

Na konci 14. storočia sa obec s okolím stala súčasťou panstva rodu Séčiovcov. V neskorších dobách viackrát zmenila majiteľa.

O vzniku kostola nie sú žiadne archívne záznamy. Terajšia stavba kostolíka nie je pôvodná. V minulosti na tomto mieste stála staršia románska stavba, akých bolo na okolí niekoľko.

Pravdepodobne okolo polovice 14. storočia tu na jej mieste postavili kostolík v gotickom slohu a po dokončení ho vyzdobili, podľa dobových a miestnych zvyklostí, nástennými maľbami. Podľa výskumov vieme, že v minulosti bol kostol obohnaný ohradným múrom.

Po druhej svetovej vojne bol kostol vo veľmi zlom stave a to aj po statickj stránke. Východná časť kostola - presbytérium - sa od hmoty kostola odčleňovalo. Otvor víťazného oblúka bol zamurovaný pretože hrozil zrútením. Múry najstaršej časti - sanktuária - boli na dvoch miestach prasknuté a tejto časti dokonca hrozila skaza. Pred úplným zánikom ho zachránil objav nástenných malieb, ktoré sú dodnes najcennejším artefaktom kostola. Pod novším nátermi boli náhodou objavené maľby postáv a to nielen vo svätyni ale aj na víťaznom oblúku či na stenách lode. Najmä táto skutočnosť podnietila komplexnú rekonštrukciu objektu

V sanktuáriu sa v spodných partiách zachovali fresky, ktoré boli paradoxne zachované v pomerne dobrom stave.

Pôvodne kostol patril katolíkom, no počas obdobia reformácie v 17. storočí ho prevzali kalvíni, ktorým patrí do súčasnosti. Kostol si podľa potrieb prispôsobili svojim liturgickým potrebám.

Vzhľad kostolíka[upraviť | upraviť zdroj]

Drevený kazetový strop kostolíka a vrchná časť víťazného oblúka so zreteľnými nástennými maľbami. Zo stropu visí neskorobaroková zvuková strieška

Kostol Reformovanej cirkvi zaberá temeno nevysokého kopčeka na severnom okraji obce. Je to jednoloďová stavba s polygonálnou apsidou. Zastrešená je sedlovou strechou pokrytou dreveným šindľom. Hmota stavby je na nárožiach západnej strany a pri severnom múre zosilnená opornými piliermi.

Do kostolíka sa vstupuje cez južnú drevenú predsieň zdobenú v štýle vidieckej gotiky.

Strop lode je pokrytý barokovým doskovým maľovaným stropom zdobeným šablónovou ornamentikou. Tvorí ho osemdesiat kaziet navzájom oddelených lištami a vyplnených rastlinnými a abstraktnými motívmi. Stred stropu tvorí veľká kazeta, na ktorej sú namaľované mesiac, slnko a hviezdy.

Drevená empora situovaná na troch stranách na strednom parapete obsahuje maľbu dvoch poletujúcich trúbiacich anjelov držiacich roztiahnutý baldachýn s nápisom. Zaujímavým interiérovým doplnkom je baldachýnová zvuková strieška, ktorá visí nad kazateľnicou, tvarom pripomínajúca drevený vyrezávaný luster.

Najvzácnejším historickým artefaktom sú dnes už iba zvyšky výmaľby pôvodne väčších plôch (podobne ako je to v ďalších kostoloch Gemera). Na víťaznom oblúku na strane presbytéria sú rozoznateľné figúry piatich múdrych a piatich nemúdrych panien, v strede so sediacou žehnajúcou postavou Krista. Na ostení víťazného oblúka vľavo sa nachádza freska svätého Štefana s atribútmi moci; na ľavej strane sa maľba nezachovala. Vrchné časti ostenia obsahujú maľby trojíc postáv.

Na spodnej časti muriva vo svätyni sa zachovali maľované závesy.

Na západnej strane kostola stojí baroková drevená hranolová zvonica z roku 1750. Zaujímavým stavebným doplnkom je drevená zastrešená ochodza, ktorou je zvonica spojená s kostolom. Zvonica mala pôvodne dvojcibuľové zastrešenie. Následkom požiaru ho odstránili a upravili do dnešnej podoby. Do väzby zvonice boli vmontované dva zvony; starší pochádza z roku 1749 a mladší z roku 1922.

Kalvínsky, dodnes funkčný kostol v Žípe patrí do súboru vzácnych románsko-gotických kostolíkov, ktorými sa región Gemera môže pochváliť. Oproti ďalším podobným stavbám v regióne je však menej známy a teda menej vyhľadávaný. Napriek tomu patrí k pamätihodnostiam zasluhujúcim si pozornosť.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-10-09]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • P. Škubla, Zvonice, kostoly a kalvárie Slovenska, Perfekt, Bratislava, 2015, ISBN 978-80-8046-693-0
  • Infopanel pred vchodom