Kostol svätej Alžbety (Veľké Bielice)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kostol svätej Alžbety leží vo Veľkých Bieliciach (časť mesta Partizánske).

Jeho výstavba začala v roku 1723[1] za Pavla Leopolda Medňanského a z väčšej časti bol dokončený v roku 1759 za prispenia barónky Anny Márie Medňanskej. Nosné oblúky mala iba svätyňa, chrámová loď zostala otvorená do roku 1777. Spočiatku boli dva zvony umiestnené v drevenej zvonici vedľa kostola. Počas prvej svetovej vojny boli zvony zhabané pre účely armády. V roku 1799 a v roku 1902 bol kostol rekonštruovaný. Steny sa spevnili a zvýšili o 2,5 m. Na pamiatku rekonštrukcie je vo vchode umiestnená mramorová tabuľa.

Pri prestavbe na začiatku 20. storočia bol kostol „okrem veže zborený a znovupostavený v neoromán.[skom] slohu.“[1]

Vedľa kostola sa nachádza cintorín a neďaleko je aj fara. Pôvodná budova bola postavená na močaristom teréne, kňazi tu mali neustále problémy s vlhkosťou. V roku 1763 bola vybudovaná nová fara z nepálenej tehly, na ktorú prispeli veriaci. Tá však bola aj napriek mnohým opravám zdemolovaná a na jej základoch vyrástla v roku 1897 terajšia budova.

Kostol je zasvätený sv. Alžbete Uhorskej, dcére uhorského kráľa Ondreja II. z rodu Arpádovcov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b VEĽKÉ BIELICE. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok III. R – Ž. Bratislava : Obzor, 1969. 568 s. S. 375.

Súradnice: 48°38′04″S 18°20′54″V / 48,634403°S 18,348289°V / 48.634403; 18.348289