Preskočiť na obsah

Krištáľ (kremeň)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnorodom pevnom telese s pravidelnou štruktúrou pozri kryštál.
Krištáľ

Krištáľ (iné názvy pozri nižšie) je priehľadná a bezfarebná odroda kremeňa. Osobitným typom kryštalického kremeňa je takzvaný holubníkový kremeň, ktorý vzniká dôsledkom narastania kryštálov kremeňa rôznych kryštalografických tvarov.

Názvy a etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasné slovenské názvy tohto nerastu sú: krištáľ[1][2] (tento tvar namiesto tvarov s tvrdým y je v tomto význame definitívne kodifikovaný až od roku 1953, predtým bol sporný[3]), horský kryštál[4], horský krištáľ[3]. Staršie slovenské názvy sú: krišťál[5][6], krištál[7], krištal[7], kristal[7], kryštál[8][9][6], kryštal[10][7], krystal[7], hôrny kryštál[11][12], horný krištal (pričom slovo horný tu pôvodne pravdepodobne malo význam banský)[13][14], horný kryštál[15], prehladen[12], uhorský diamant[16].

Prenesením názvu tejto odrody kremeňa (dnes spisovne písaného v tvare krištáľ) na ostatné tvarom podobné nerasty vznikol všeobecný mineralogický termín (dnes spisovne písaný v tvare kryštál), ktorý označuje pevné teleso so zákonitým pravidelným usporiadaním a pod. Etymologicky sú teda slová krištáľ a kryštál to isté slovo, preto aj vo veľkej väčšine cudzích jazykov (okrem češtiny a ruštiny) existuje pre obe tieto slovenské slová len jedno slovo (napr. v angličtine crystal, v nemčine Kristall), pričom ale odroda kremeňa sa na zabránenie zámeny zvykne odlišovať nejakým prívlastkom, napr. v angličtine sa odroda kremeňa volá rock crystal a v nemčine Bergkristall.[17][3]

Názov tejto odrody kremeňa (a teda aj všeobecný mineralogický termín kryštál) sa do slovenčiny dostal z nemčiny. V nemčine sa odroda kremeňa dnes nazýva Bergkristall (staršie aj: Bergkrystall; doslova: horský kryštál alebo banský kryštál), ale staršie sa nazývala jednoducho Kristall (staršie aj: Krystall[18], v minulosti: cristalle, kristal, kristallo, kristalla). Slovom Kristall (Krystall) sa v nemčine označuje aj krištáľ ako sklo a kryštál ako všeobecný mineralogický termín. Do nemčiny sa slovo dostalo najneskôr v 11. storočí zo stredovekého latinského slova crystallum (písaného aj v tvare: cristallum), ktoré vzniklo z klasického latinského slova crystallus (v stredoveku písaného aj v tvare: cristallus). Obe tieto latinské slová znamenali ľad, krištáľ ako odrodu kremeňa, krištáľ ako sklo i kryštál ako všeobecný mineralogický termín. Slovo crystallus vzniklo z gréckeho slova krystallos, ktoré znamenalo ľad alebo krištáľ ako odrodu kremeňa. Slovo krystallos vzniklo zo slova kryos, ktoré znamená mráz či ľadový chlad.[19][17][20][21][22][23]

Názov tejto odrody kremeňa pochádza preto z označenia pre ľad, lebo v staroveku a stredoveku si ľudia mysleli, že ide o extrémne zmrazený, nerozmraziteľný ľad vzniknutý hlboko v horách.[24]

Prívlastok horský bol do názvu pridaný v latinčine (crystallus montana) a nemčine (Bergkristall) zhruba v 17. storočí (v slovenčine najneskôr na konci 18. storočia[14]), aby sa zabránilo zámenám odrody kremeňa s krištáľom ako druhom skla a kryštálom ako všeobecným mineralogickým termínom.[24][25][24][26]

Výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Krištáľ sa nachádza v pegmatitoch, v žilách alpského typu, zriedkavejšie v hydrotermálnych žilách alebo v rozsypoch. Vyskytuje sa na mnohých miestach na celom svete, najväčšie kusy pochádzajú z Brazílie a Madagaskaru. Kusy suroviny dosahujú desiatky kilogramov, najväčší krištáľ nájdený v roku 1719 v Zinggenstocku vo Švajčiarsku mal hmotnosť 800 kg. Na Slovensku sa nádherné kryštalické drúzy kremeňa nachádzajú napríklad v Štiavnických vrchoch a v Kremnických vrchoch. [27] Krásu krištáľu často rušia rôzne uzavreniny, najčastejšie rutil alebo turmalín.[28] Číre bipyramidálne obojstranne vyvinuté kryštáliky kremeňa sa nazývajú Marmarošské diamanty. Ich veľkosť zriedkakedy presiahne 10 mm. Ich hlavné lokality sú Zakarpatská oblasť (Ukrajina), Sibír (Rusko) a Arkansas (USA).

História a povery

[upraviť | upraviť zdroj]

Od stredoveku sa z veľkých kryštálov kremeňa vyrábali nádoby pre kláštorné poklady a krištáľové gule. Austrálski aborigénovia a prérijní Indiáni v Severnej Amerike používali krištáľ ako talizman a na veštenie. Navajovia verili, že krištáľ ako prvý spôsobil, že Slnko začalo svietiť na Zem. Šamani považovali krištáľ za kameň svetla a používali ho ako jasnovidecký nástroj na hranici medzi viditeľným a neviditeľným.[24]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ OZDÍN, D., UHER, P. Slovenské názvy minerálov. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2002, S. 139
  2. ↑ krištáľ. in Krátky slovník slovenského jazyka 2020, S. 283
  3. 1 2 3 GURIČANOVÁ, DANA. Nie je všetko krištáľ, čo sa blyští, lesknúť sa môže aj kryštál. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2017, roč. 51, čís. 4, s. 79. Dostupné online [cit. 2017-10-10]. ISSN 0023-5202.
  4. ↑ ZUBEREC, J. et al. Nerastné suroviny Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2005, S. 214
  5. ↑ PRCHLÍK, A., HOUDEK, I. Mineralogia. Praha: Česká grafická unie, 1923, S. 84
  6. 1 2 PASTRNEK, F. et al. Beiträge zur Lautlehre der Slovakischen Sprache In Ungarn. Wien: In Commission Bei F. Tempsky Buchhändler der Kais. Akademie der Wissenschaften, 1888, S. 80 (Citát: "kryštál mit t neben krišťál, Sládkovič 49")
  7. 1 2 3 4 5 krištáľ. in: Historický slovník slovenského jazyka
  8. ↑ MAŠEK, F. et al. Chemia pre stredné školy - Chemia a mineralogia pre 4. triedu. Praha: Česká chemická spoločnosť pre vedu a priemysel, 1920, S. 32
  9. ↑ BROUL, F., HERODES, K. Prírodopis pre meštianske školy slovenské: I. stupeň. Olomúc: R. Promberger, 1925, S. 97
  10. ↑ Pravidlá slovenského pravopisu s pravopisným slovníkom. 1940. S. 86 (Poznámka: Tvar krištáľ je označený ako nesprávny)
  11. ↑ LUKÁČ, K., SIVÁK, Ј. Prírodopis pre školy ľudové. Prešov: Štehrovo kníhkupectvo, 1922, S. 28.
  12. 1 2 KOŽEHUBA, J. Prírodopis pre národnie školy - nerastopis. Turč. Sv. Martin: Tlačou a nákladom Kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku, 1872, p. 5
  13. ↑ Ert, H. Krátky prírodopis pre slovenské elementárne školy. Budapešť, 1891. S. 48
  14. 1 2 krištal; horní. in: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  15. ↑ KORDOŠ, G. et al. Stručný prírodopis pre slovenské národnie školy, O rastlinách a nerastoch. Skalica: Tlačou Fr. X. Škarnycla synov, 1871, S. 39
  16. ↑ Matzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 78
  17. 1 2 Etymologisches Wörterbuch des Deutschen [online]. dwds.de, [cit. 2026-06-30]. Dostupné online.
  18. ↑ Krystall. in: Pierer's Universal-Lexikon, Band 9. Altenburg 1860, S. 860-863
  19. ↑ krištáľ. in: Slovník cudzích slov (akademický)
  20. ↑ Kris­tall, der [online]. duden.de, 2018-04-27, [cit. 2026-06-30]. Dostupné online.
  21. ↑ Althochdeutsches Wörterbuch [online]. awb.saw-leipzig.de, [cit. 2026-06-30]. Dostupné online.
  22. ↑ crystallus. in: Karl Ernst Georges: Ausführliches lateinisch-deutsches Handwörterbuch. Hannover 81913 (Nachdruck Darmstadt 1998), Band 1, Sp. 1779
  23. ↑ KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 700 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 301, 305.
  24. 1 2 3 4 R. L. Bonewiz, M. Konzultanti, R. E. Carruthers, 2007. Kamene a drahokamy. Bratislava: Slovart
  25. ↑ Quartz. in: mindat.org (30.6.2026)
  26. ↑ Bergkrystall. in: Deutsches Wörterbuch von Jacob Grimm und Wilhelm Grimm, digitalisierte Fassung im Wörterbuchnetz des Trier Center for Digital Humanities, Version 01/25, <https://www.woerterbuchnetz.de/DWB> (prístup: 30.06.2026)
  27. ↑ R. Ďuďa, D. Slivka: Minerály Slovenska
  28. ↑ Rudolf Ďuďa a Luboš Rejl, 2001. Kameny z celého světa, Praha: Granit

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Krištáľ_(kremeň)&oldid=8298073“