Krugerrand

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Krugerrand je juhoafrická zlatá minca, vyrazená po prvýkrát v roku 1967 Juhoafrickou mincovňou. Minca nemá nominálnu hodnotu, jej hodnota je určená objemom zlata a jeho aktuálnou cenou. Účelom tejto mince bolo rozhýbať juhoafrický trh. V 80. rokoch pokrývala 90 % svetového trhu zlatých mincí. Meno mince je zloženie mena Kruger (bývalý juhoafrický prezident Paul Kruger znázornený na averze mince) a označením menovej jednotky Juhoafrickej republiky (JAR) „rand“. Na reverze je vyobrazený jeden zo symbolov JAR – antilopa skákavá. Na minci sú tiež nápisy „Juhoafrická republika“ napísané afrikánčinou a angličtinou.

Počas 70. a 90. rokov niektoré západné mocnosti zakázali import tejto mince kvôli jej spojitosti s juhoafrickým apartheidom. Po skončení apartheidu našla minca obľubu nielen medzi investormi, ale aj medzi zberateľmi. Počet emitovaných kusov je veľmi kolísavý. V rokoch 19671969 bolo každoročne vyrazených 40 000 kusov tejto mince. V 70. rokoch sa jednalo o 200 000 emitovaných kusov, v roku 1974 uzrelo svetlo sveta ďalších 1 000 000 kusov a v roku 1978 bolo vyrobených dokonca 6 miliónov kusov mince Krugerrand. S koncom apartheidu počet vyrazených kusov rapídne klesol a v roku 1998 pribudlo len 23 277 nových Krugerrandov. Od tejto hranice sa počet vyrazených kusov ročne zvyšuje, ale predchádzajúci rozmach sa neočakáva.

História mince[upraviť | upraviť zdroj]

Krugerrand bol predstavený v roku 1967 ako investičná možnosť pre verejnosť. Na rozdiel od ďalších mincí razených z drahých kovov, získal Krugerrand status zákonného platidla. Aby zvýšili odolnosť mince, bola razená ako zliatina medi a zlata. Navzdory tomu, že minca bola zákonným platidlom, sa z Krugerrandu stal v období 70. a 80. rokov 20. storočia tovar zakázaný k importu do mnohých západných krajín. Dôvodom boli ekonomické sankcie proti JAR kvôli jej politike apartheidu.

V roku 1980 predstavoval Krugerrand 90 % celosvetového trhu zlatých mincí. V tomto roku tiež juhoafrická mincovňa po prvýkrát dala vyraziť tri zmenšeniny Krugerrandu, ktoré sa tiež vyrábajú dodnes. Jedná sa o mince s 1/2 unca zlata, 1/4 unca zlata a 1/10 unca zlata. Celkovo bolo mincami Krugerrand predaných viac než 46 miliónov uncí zlata.[1]

Mince inšpirované Krugerrandom[upraviť | upraviť zdroj]

Počas stále rastúcej hodnoty zlata v 70. rokoch 20. storočia sa Krugerrand rýchlo stala prvou voľbou pre svetových investorov, ktorí chceli nakupovať zlato. JAR v tej dobe mala pod kontrolou približne 2/3 celosvetovej produkcie zlata. Odhaduje sa, že medzi rokmi 1974 a 1985 bolo len do Spojených štátov dovezených 22 miliónov mincí.

Obrovský úspech tejto mince zapríčinil, že aj ďalšie krajiny produkujúce zlato sa rozhodli raziť svoje vlastné zlaté investičné mince. Vznikol takto napríklad Zlatý Kanadský javorový list v roku 1979, Austrálsky nuget v roku 1981, legendárna zlatá Čínska panda v roku 1982, Americký orol v roku 1986 alebo britská minca Britannia v roku 1987.[2]

Súkromné mincovne tiež vydávajú vlastné zlaté či strieborné emisie (označenie „minca“ nesie len zákonné platidlo) inšpirované štýlom Krugerrandu. Emisie často vyobrazujú Paula Krugera a antilopu skákavú, niektoré dokonca priamo kopírujú vzhľad Krugerrandu a len zmenia nápisy. Takéto numizmaty nie sú emitované Juhoafrickou mincovňou alebo vládou JAR, tým pádom nie sú oficiálne, nie sú zákonným platidlom a nemôžu byť považované za mince. [3]

Investičné mince na Slovensku vydáva Národná banka Slovenska. Od Krugerrandu sa líšia tým, že vždy majú určenú nominálnu hodnotu. Žiadna z nich tiež neobsahuje trojskú uncu zlata. Hmotnosť slovenských investičných mincí sa pohybuje okolo 9 gramov a rýdzosť zlata je 900/1000. Zatiaľ všetky tieto mince sú emitované pri príležitosti významných historických výročí. Slovenská minca, ktorá by sa s rovnakým motívom razila pravidelne na slovenskom trhu zatiaľ chýba. Slováci však majú možnosť si originálny Krugerrand zaistiť prostredníctvom distribútorov.

Vlastnosti mince[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný Krugerrand s 1 uncou zlata má v priemere 32,77 mm. Váha mince je v skutočnosti 1,0909 trojskej unce. Je vyrazená z 22 karátového zlata a takmer 92 % kovu je rýdze zlato. Minca teda obsahuje 1 celú uncu zlata. Ostatných 8 % váhy tvorí meď, ktorá minci dodáva viac oranžový vzhľad. Mince s malým obsahom medi sú tiež odolnejšie, takže sa tak nepoškrabú. [1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b [1]
  2. [2]
  3. [3]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]