Kulpín

	Kulpín
	Кулпин
	dedina
	slovenský evanjelický kostol
	Erb
	Erb
Štát	Srbsko
Autonómny kraj	Vojvodina
Obvod	Juhobáčsky obvod
Obec	Petrovec
Nadmorská výška	83 m n. m.
Súradnice	45°24′02″S 19°35′19″V / 45,4005°S 19,58873°V
Rozloha	36,4 km² (3 640 ha)
Obyvateľstvo	2 775 (2011)
Hustota	76,24 obyv./km²
PSČ	21472
Tel. predvoľba	021
	Kulpín na mape Srbska
	Wikimedia Commons: Kulpin
	Webová stránka: kulpin.net
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

O obci v Nemecku pozri Kulpin (Nemecko).

Súradnice: 45°24′02″S 19°35′19″V / 45,4005°S 19,58873°V

Kulpín (srb. Кулпин – Kulpin) je dedina v srbskej Vojvodine, administratívne patriaca do obce Petrovec.

V roku 2002 tu žilo 2 976 obyvateľov, z čoho 2 116 boli Slováci.

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

Klíma je typická pre vnútrozemské krajiny s teplými letami a studenými zimami s výnimkami v tejto pravidelnosti.

Dejiny Kulpína[upraviť | upraviť zdroj]

Dnešná Vojvodina bola voľakedy močaristá, sídliská sa stavali na vyvýšeninách, a tak bol prvý Kulpín postavený na vyvýšenine „Klisa“ západne od dnešného Kulpína (89 metrov nadmorskej výšky). Najstarší zápis o Kulpíne pochádza z 28. februára 1345. Obyvateľstvo sa bavilo dobytkárstvom, lovom a rybolovom. Poloha sídliska sa menila viackrát, a tak to boli miestá „Klisa“, „Viničke“ a „Peskara“.

Sú údaje o tom, že Kulpín musel byť osídlený ešte za čias kráľa Bela IV. (1235 – 1270), lebo bol daný pod správu rodine Poš, na základe kráľovej donácie. V maďarských kronikách sa toto mesto spomína v rokoch 1345 – 1348 pod menom Kurpee a roku 1418 a 1442 pod menom Kwalpi ako sídlo župy Báč.

V čase tureckej okupácie maďarské obyvateľstvo sídlo opustilo. Srbi následne miesto osídlili a pomenovali Kulpín. Podľa tureckých údajov z toho obdobia, v roku 1554 sídlo tvorili iba tri domy, okolo roku 1570 to bolo 6 domov a v roku 1590 platilo daň 20 domov. Na konci tureckého obdobia Kulpín sa stáva spustošeniskom, ktoré sa neskoršie dostáva do vlastníctva palanského vojenokrajského vojska. Roku 1718 kulpínske spustošenisko vlastní nová župa Bodroš. V tom čase podľa cirkevného súpisu tu bolo 105 domov, alebo rodín. Kulpínska pustatina bola roku 1737 vlastníctvom ilockej barónky Bernjaković. Podľa srbských prameňov Kulpín sa spomína ako jedno zo sídel, ktoré v Uhorsku vlastnil v prvej polovici 15. storočia Ďuraď a Branković.

Nové dejiny Kulpína sa začali, keď bratia Stratimirovićovci založili dnešný Kulpín. Oni so sebou priviedli 200 srbských rodín.

O príchode Slovákov nie sú presné údaje. Prvýkrát sa spomínajú v jednom dokumente z roku 1758. Historici sa domnievajú, že sa prví Slováci prisťahovali tri roky predtým. Slováci a Srbi žili aj v tých časoch v zhode.

Rodina Stratimirovićov má viacero dôležitých osôb, ako sú napríklad metropolita Stefan Stratimirović a Ďorde Stratimirović, významná osobnosť v revolúcii roku 1848 – 1849. V roku 1745 bola založená prvá srbská škola v Kulpíne a onedlho aj slovenská.

Po druhej svetovej vojny bol Kulpín oslobodený 15. októbra 1944.

Počas bombardovania Srbska jednotkami NATO v roku 1999 bolo okolie Kulpína dva razy bombardované a bolo jedenásťkrát zasiahnuté raketou.

Vývoj počtu obyvateľov

1961: 3 742
1971: 3 312
1981: 3 226
1991: 3 203
2002: 3 104

Kultúrne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Malý kaštieľ – štylisticky a dobovo patrí do klasicizmu
Veľký kaštieľ – štylisticky a dobovo patrí do klasicizmu
Pravoslávny chrám, vystavaný v roku 1813 v západnom štýle
Park okolo kaštieľa so zriedkavými rastlinami
Slovenský evanjelický kostol vybudovaný v roku 1875 v neorománskom štýle

Činnosť Poľnohospodárskeho múzea[upraviť | upraviť zdroj]

Jediné Poľnohospodárske múzeum v krajine založili v Kulpíne roku 1993. Kaštieľ, v ktorom sa múzeum nachádza, je národná pamiatka. Zástavbu tvoria dva kaštiele, správna budova, vyhňa, koniareň a sýpka. Všetky budovy sú prispôsobené činnosti múzea. Múzeum získalo veľmi nevšednú výstavnú sieň – galériu, v zrekonštruovaných priestoroch sýpky.

V rozsiahlom parku, v ktorom kaštieľ sídli, sú zachované zriedkavé a veľmi staré stromy a iné rastliny. Park sa rozprestiera na ploche 4 ha a je prírodnou pamiatkou – arborétum zriedkavých rastlinných druhov. Základnou úlohou Poľnohospodárskeho múzea je archivovať a vystavovať hmotné a duchovné statky z bohatej agrárnej minulosti.

Prezentovanie zozbieraných exemplárov je dominantnou náplňou činnosti múzea. Preto sa často poriadajú tematické výstavy z rôznych odvetví poľnohospodárstva.

Okrem spomínaných výstav, samostatne alebo v spolupráci s inými múzeami, organizuje aj príležitostné a špecializované tematické expozície z dejín poľnohospodárstva. Výstavné priestory zrekonštruovanej sýpky sú určené najmä na prezentáciu výtvarných diel autorov, ktorí čerpajú námety z poľnohospodárstva. Galéria však ponúka aj široké multimediálne využitie. Priestory kaštieľa sú tak vhodné pre výstavy, promócie kníh, literárne večierky a koncerty. V lete koncerty a divadelné predstavenia prebiehajú aj v parku.