Kyselina etándiová
| Kyselina etándiová | |
 | |
 | |
| Všeobecné vlastnosti | |
| Sumárny vzorec | C2H2O4 |
| Synonymá | kyselina šťaveľová, kyselina oxálová |
| Vzhľad | biela kryštalická látka |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Molárna hmotnosť | 90,034 g/mol |
| Ďalšie informácie | |
| Číslo CAS | 144-62-7 (bezvodá)
6153-56-6 (dihydrát) |
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Kyselina etándiová, triviálny názov kyselina šťaveľová alebo kyselina oxálová, je najjednoduchšia dikarboxylová kyselina, ktore vzorec je HOOC-COOH. Jej konjugovanou bázou je etándioát, triválne šťaveľan alebo oxalát.
Kyselina šťaveľová bola prvýkrát pripravená v roku 1776.[1]
Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Je to bezfarebná kryštalická látka, vo vode dobre rozpustná.[2] Zvyčajne sa vyskytuje ako dihydrát.[1]
Kyselina šťaveľová je schopná redukovať zlatité katióny na zlato.[3]
Výroba[upraviť | upraviť zdroj]
Kyselina etándiová sa vyrába z mravčanu sodného,[1][2] oxidáciou sacharidov pomocou kyseliny dusičnej[1] alebo fermentáciou roztokov cukrov niektorými plesňami.[1]
Výskyt v prírode[upraviť | upraviť zdroj]
Kyselina etándiová sa vyskytuje vo forme solí v rastlinách[4] (napr. rebarbora, karambola alebo špenát) a v ľudskom tele (vo forme obličkových kameňov z šťaveľanu vápenatého).[chýba zdroj] Na rozdiel od komerčne pripravovaného šťaveľanu vápenatého majú tieto soli v rastlinách presne definovaný tvar, ktorý je rôzny pre rôzne rastliny.[4]
Použitie[upraviť | upraviť zdroj]
Kyselina šťaveľová sa používa v analytickej chémii,[2] konkrétne sa využíva na odmernú analýzu ako štandard pri alkalimetrickej titrácii[5] a manganometrii.[6]
Okrem toho sa používa v čistiarenstve[2] (pri odstraňovaní škvŕn od hrdze a atramentu, pretože premieňa väčšinu nerozpustných solí železa na rozpustné šťaveľany[1]) a vo farbiarstve.[2]
Bezpečnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Kyselina etándiová je jedovatá.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g "oxalic acid". Encyclopædia Britannica. 2010. Encyclopædia Britannica Online.
- ↑ a b c d e kyselina oxálová. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 411.
- ↑ zlato. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 717.
- ↑ a b WEBB, Mary Alice. Cell-Mediated Crystallization of Calcium Oxalate in Plants. The Plant Cell, 1999, roč. 11, čís. 4, s. 751–761. Dostupné online [cit. 2022-10-05]. ISSN 1040-4651. DOI: 10.2307/3870897.
- ↑ alkalimetria. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 84.
- ↑ manganometria. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 438.